Pri zrode najstaršej a najrenomovanejšej ceny Igric v roku 1967 stáli najväčšie mená filmového a televízneho umenia, napriek tomu má za sebou dramatickú minulosť. V dobách normalizácie bola na dvadsaťtri rokov zakázaná a navzdory snahám o umlčanie znova vstala z popola a vrátila sa v plnej sile. Tohto roku oslávila svoje 35. výročie a dnes za ňou stoja desiatky výnimočných osobností.
Martin Slivka, Božidara Turzonovová, ale aj Juraj Jakubisko, Ladislav Chudík, Kamila Magálová či Peter Bebjak. To je len zlomok mien, ktoré svojou tvorbou píšu dejiny slovenského filmu a audiovízie. V nedeľu 22. septembra sa k nim pridali ďalší slovenskí umelci, ktorí si za svoje výkony pred kamerou aj za ňou odniesli domov vzácnu sošku Igrica.
Moderný šat s odkazom na históriu
Umelci umelcom – i tak by sa dal nazvať každoročný galavečer udeľovania cien v audiovizuálnom umení. Minulý ročník sa pod režijnou taktovkou Yvonne Vavrovej niesol v duchu umelej inteligencie a jej možných dosahov na umeleckú tvorbu a bol akousi cestou do budúcnosti. Tohto roku priniesla režisérka opäť originálny filozoficko-vizuálny koncept pod názvom Fenomén času a retro návraty.
Nielen fascinujúce veľkoplošné LED obrazovky či dômyselne koncipované dokumentárne filmy vytvorené priamo na mieru slávnostného večera, ale aj rozhovory na tzv. horúcich režisérskych stoličkách vynieslo Igrica zo zaužívaného klišé odovzdávania cien „s nekonečnými ďakovačkami“ do výšin výsostne umeleckého artefaktu. V nadväznosti na režijný koncept program spestrila hudobná skupina The Backwards, ktorej vznik spadá do obdobia vzniku Igrica.
Oslava tvorivosti
Cena Igric je aj vďaka tým, ktorí ju každý rok pripravujú s neobyčajnou invenciou a nasadením, špecifickým a neopakovateľným fenoménom na poli filmovej a audiovizuálnej tvorby. Zoznam laureátov sa rozšíril aj tento rok. Bronzovú sošku podľa návrhu Erny Masarovičovej v prevedení akademického sochára Andreja Margoča prisúdila odborná porota herečke Éve Bandor za najlepší ženský herecký výkon vo filme Nablízku, sošku za najlepší mužský herecký výkon získal Alexander Bárta za postavu kapitána Miku vo filme Vojna policajtov. Igric za hranú tvorbu pre kiná putoval do rúk Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka za film Svetloplachosť a za televíznu minisériu Matematika zločinu zasa režisérovi Petrovi Bebjakovi.
Ku každoročne oceňovaným patria aj tvorcovia dokumentárnych filmov a animovanej tvorby a inak to nebolo ani tento rok. Igrica za dokument si odniesla režisérka Viera Čákanyová za film Poznámky z Eremocénu a Filip Pošivač za animovaný film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo. Najvýznamnejšie ocenenie, Igric za celoživotné dielo, putovalo do rúk režiséra Juraja Lihosita. Navyše bolo udelených desať tvorivých prémií, tri Ceny Jána Fajnora a jedno zvláštne uznanie producentovi.
Ocenenie Igric
Za ocenením Igric, ktorého názov odkazuje na potulného umelca, stojí Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. Svoju tradíciu píše od roku 1967, avšak v dobách normalizácie bolo oceňovanie zakázané. Po nútenej prestávke sa Igric opäť vrátil a dnes oslavuje svoje 35. výročie. Za dobu svojej existencie bolo vzácnou soškou Igrica ocenených 142 filmárov a audiovizuálnych tvorcov, niektorí aj viacnásobne.