Realitný trh je v súčasnosti plný paradoxov. Na jednej strane je bývanie dostupné, na tej druhej ani omylom. Samozrejme, ako pre koho. Posledné obdobie hralo do karát bonitným (hotovostným) klientom a investorom, ktorí zacítili príležitosť nakúpiť relatívne dostupné byty, najmä v prémiových bratislavských novostavbách.
Pár príkladov za všetky: developer Alto Real Estate predal za vlaňajšok 44 bytov v štvrtej veži bratislavského Sky Parku celkovo za 26 miliónov eur; J&T Real Estate hlásilo v projekte Eurovea Riverside ku koncu vlaňajška predaných 462 z 504 bytov (aspoň na základe predkupných zmlúv), i keď predaj v mrakodrape Eurovea Tower s cenovkou atakujúcou 10-tisíc eur za meter štvorcový sa spustil skôr pozvoľna. To je však len jedna strana mince.
Terajší vývoj na realitnom trhu rozhodne nehrá do karát mladým Slovenkám a Slovákom. Sen o vlastnom bývaní sa pre nich odsúva čoraz viac do budúcnosti, na čo poukázala aj nedávna analýza spoločnosti Deloitte. Podľa nej máme po susednom Česku najhoršiu dostupnosť bývania v celej Európe. Medziročne sme si pritom pohoršili, ešte v roku 2020 sme boli v nedostupnosti bývania na štvrtom mieste, v tesnom závese za Českom, Srbskom a Rakúskom. Dôvodov je niekoľko.
Ponuková cena za meter štvorcový u nás postupne dobieha krajiny na Západe a v hlavnom meste presahuje priemerné ceny novostavieb napríklad v Taliansku či Španielsku. Úrokové sadzby už síce pomaly klesajú, ale banky k ich znižovaniu pristupujú len opatrne. Kým sa to reálne pretaví do väčšej dostupnosti bývania, ešte to chvíľu potrvá.
Pripočítajte k tomu potrebu našetriť si dvadsať percent z ceny nehnuteľnosti v hotovosti (čo je pri čoraz drahších bytoch rastúci problém), jedny z najnižších platov v celej Európskej únii, vysokú nezamestnanosť absolventov (aj vysokých škôl) a tiež všeobecnú nedôveru pracovného trhu ku generácii Z… a nádej na vlastné bývanie „do tridsiatky“ sa rozplýva v nedohľadne.
Niečo naznačuje aj to, že priemerný vek žiadateľa o hypotéku stúpa, u niektorých sprostredkovateľov vzrástol až na štyridsaťjeden rokov. Pozitívne pre mladých nie sú ani vyhliadky na najbližšie mesiace, podľa analytikov dosiahli ceny realít dno a po zvyšok roka očakávajú už len korekciu nahor. To všetko sčítané a podčiarknuté nevyznieva vôbec priaznivo.
Na druhej strane, mladí sa nikdy nezaujímali toľko o investovanie ako v súčasnosti. Investície do vlastnej nehnuteľnosti sú pre nich čoraz vzdialenejšie a možno aj vďaka tomu hľadajú spôsoby, ako mať v rukách vlastnú budúcnosť.
Keďže nesplácajú hypotéku, k dispozícii majú väčší objem kapitálu na objavovanie akciových trhov či podielových fondov. Na výber majú mnohých roboporadcov aj platformy, kde vedia kopírovať najväčšie investičné esá na čele s Warrenom Buffettom, a k tomu prístup k nebývalému množstvu investičných príručiek či poradcov.
Nie je žiadnym prekvapením, keď nájdete dvadsiatnika, ktorý namiesto sporenia na vlastné bývanie uprednostňuje podnájom, no časť výplaty pravidelne zhodnocuje investovaním do akcií. Niekoľkokrát denne sleduje pohyby na burze a hľadá, ktoré aktíva sú podhodnotené a okolo ktorého titulu sa čoskoro strhne vlna pozornosti.
Investovanie nebolo medzi mladými nikdy také populárne, ako je dnes, možno aj práve preto, že nikdy im nebolo vlastné bývanie také vzdialené.
Isteže, má to svoje riziká, ale zároveň tak vyrastá finančne gramotnejšia generácia, ktorá má navyše šancu naakumulovať v rukách omnoho viac bohatstva ako ich rodičia, pretože už len z princípu zloženého úročenia je rozdiel, keď niekto začne investovať v dvadsiatich piatich či v tridsiatich piatich rokoch.
Skúsení investori pritom vedia, že prvá dekáda po škole je „najrozhodujúcejšia“. Keď si budete najbližšie chcieť nechať poradiť, čo s peniazmi, skúste sa opýtať svojich dospievajúcich či dospelých detí. Možno vás prekvapia.
