Hoci sa prváci zvyčajne tešia na školu a sú plní očakávaní, rodičia môžu byť trochu nervózni z toho, ako deti prechod zvládnu. Opýtali sme sa odborníkov, ako ich pripraviť na čo najlepší štart a aké zručnosti podporovať, aby boli v budúcnosti úspešné.
Pred nástupom do prvej triedy deti zvyčajne absolvovali predškolskú prípravu a zápis do prvej triedy, preto by rodičia mali poznať zrelosť a pripravenosť dieťaťa na vstup do školy.
„V zásade nie je nutné deti doma doučovať. Je potrebné rozvíjať schopnosti, ako je samostatnosť, sebaobsluha, ale aj usilovnosť, trpezlivosť a rešpekt,“ radí rodičom prvákov Martina Olivová, zakladateľka základnej školy Magic Hill v Říčanoch pri Prahe.
Podľa Olivovej je tiež dôležité pripraviť ich na to, aby vedeli počkať na ostatných a rešpektovali tempo triedy. „V dnešnom rýchlom svete deti očakávajú a často vyžadujú rýchlu alebo dokonca okamžitú reakciu, čo v triede s minimálne 20 deťmi nie je možné,“ vysvetľuje.
Roztrieštená pozornosť
S tým súvisí aj problém roztržitosti a nepozornosti. „Dnešné deti sú zvyknuté na krátke a rýchle podnety a majú problém vypočuť si dlhšiu inštrukciu, zopakovať ju a následne ju dodržať. Majú roztrieštenú pozornosť a nedokážu sa sústrediť na jednu dlhšiu inštrukciu,“ hovorí zakladateľka Magic Hill.
Podľa nej môžu rodičia najlepšie pripraviť deti tak, že im budú čítať, rozprávať príbehy, hovoriť s nimi a dávať im čo najviac samostatnej práce primeranej ich veku. Dôležitá je starostlivosť o seba, hygiena a pomoc v domácnosti. „Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, to všetko sa im v škole zíde,“ vysvetľuje Olivová.
Posledný týždeň prázdnin je vhodný na praktické prípravy, ako je spoločný nákup aktovky a pomôcok alebo usporiadanie detskej izby podľa potrieb budúceho školáka.
Po uvoľnenej prázdninovej rutine je dôležité nastaviť dieťaťu správny ranný režim, ktorý sa začína večer – skorým zaspávaním. Najprv si nacvičte vstávanie v správny čas a potom môžete pomaly pridávať ďalšie kroky, napríklad príprava oblečenia vopred, samostatné obliekanie, umývanie zubov v určitom čase alebo príprava aktovky.
Dobre nastavená rutina znamená, že dieťa bude každé ráno chodiť do školy bez väčšieho stresu a so všetkým, čo bude v škole potrebovať.
Pred začiatkom školského roka je tiež dobré natrénovať si cestu do školy, aby ste vedeli, koľko času zaberie.
Obavy sú v poriadku
Prvý deň v škole môže byť plný emócií pre dieťa aj rodičov. Dajte dieťaťu najavo, že je úplne v poriadku, ak je nervózne alebo má obavy, a že tu preňho ste. Nervozitu môžete znížiť tým, že sa s dieťaťom o škole porozprávate a motivujete ho. Diskutujte s ním o obavách, rozprávajte mu o vašich skúsenostiach v škole a zdôraznite výhody nástupu do prvej triedy.
Urobte z prvého dňa školy výnimočnú udalosť. Pripravte pre dieťa pekný deň, na ktorý bude s láskou spomínať. Vyhraďte si dostatok času, v ideálnom prípade si zoberte voľno v práci. Ak je to možné, pozvite ďalších členov rodiny a po škole si dajte slávnostný obed.
Koľko krúžkov?
So začiatkom školskej dochádzky často prichádza možnosť výberu prvých krúžkov a rodičia čelia otázke, aký počet je dobrý vybrať, aby sa deti mohli čo najlepšie rozvíjať, ale aby to nebolo príliš zaťažujúce. Podľa Evy Kávkovej, riaditeľky vzdelávacej a poradenskej organizácie EKS, neexistuje univerzálny vhodný počet krúžkov.
„Dôležité je vedieť sa zamyslieť nad tým, čo mi učenie a krúžok dáva, čo ma baví a čo nie, čo som sa vďaka tomu naučila. To všetko je základným stavebným kameňom sebapoznania, sebareflexie a mapovania kompetencií, na ktorých sa potom dá dobre stavať napríklad pri výbere školy a ďalšom kariérnom smerovaní,“ vysvetľuje.
Podľa nej je niekedy pre učiteľov ťažké zistiť, aké silné stránky žiak má, pretože sa v škole neprejaví, nebaví ho a má zlé známky. To však nemusí znamenať, že na niečo nemá talent – vtedy sa dajú kompetencie nájsť napríklad vo voľnočasových aktivitách, čo je problematické pre tých, ktorí ich žiadne nemajú.
To najlepšie, čo môže rodič pre dieťa urobiť, je, že sa bude pýtať, počúvať, diskutovať, ponúkať a podporovať.
„Ak dieťa nemá záujmy alebo ich nevie vyjadriť, považujem za vhodné vyskúšať rôzne veci a potom sa zamyslieť nad tým, čo ho baví a nebaví, jednoducho sa s ním o tom rozprávať,“ odporúča Eva Kavková.
Tvrdí, že je to pravdepodobne to najlepšie, čo môže rodič pre dieťa urobiť. Pýtať sa, počúvať, diskutovať, ponúkať a podporovať. „Dôležité je nezaťažovať ho a nechať priestor na voľný čas. Ako hovorí Silva Pýchová z Partnerstva pre vzdelávanie 2030+, dieťa by malo mať čas na to, aby sa občas nudilo,“ pripomína Kavková.
Príprava na budúcnosť
S nástupom do prvej triedy nastáva čas, kedy by rodičia mali začať premýšľať o vzdelávaní a rozvoji detí komplexnejšie a orientovať sa na budúcnosť.
Zatiaľ čo reálny svet sa za posledné desaťročia dramaticky zmenil, náš vzdelávací systém v mnohých ohľadoch zamrzol, čo je výzvou nielen pre školstvo, ale aj pre rodičov, ktorí môžu deťom v mnohých ohľadoch pomôcť.
„Problémom je, že mnohí učitelia nevedia, ako ich začleniť do vyučovania tak, aby sa deti učili predmet a zároveň rozvíjali jednu alebo viacero z týchto kompetencií. Ak zostane čas, ktorého je veľmi málo, najmä na druhom stupni, venujú sa kľúčovým kompetenciám okrajovo alebo vôbec,“ vysvetľuje Kavková, prečo reforma rámcových vzdelávacích programov zmenšuje rozsah učiva v prospech rozvoja zručností potrebných pre dnešnú dobu.
Podľa Kavkovej dnešným absolventom škôl chýba sebadôvera, samostatnosť v rozhodovaní, sebariadenie, kritické myslenie, práca s informáciami a sebareflexia. Na tieto zručnosti sa môžu rodičia zamerať pri rozvoji detí už od skorého veku.
Domnieva sa, že by sa žiaci mali viac stretávať s reálnym životom a premýšľať o tom, prečo sa učia jednotlivé predmety, ako im v bežnom živote pomôžu a ako ich môžu využiť. Je potrebné deťom vysvetliť, prečo je daný predmet dôležitý a ako bude užitočný.
Rozprávajte sa s deťmi
Podľa Olivovej sú medzi školami veľké rozdiely. „Niektoré školy majú dobre premyslené aktivity, žiaci nadobúdajú skúsenosti z reálneho života, chodia na stáže, zúčastňujú sa besied, majú predmety, ktoré sú projektovo zamerané a podporujú iniciatívu a podnikavosť, iné školy nemajú takmer nič,“ hovorí a spolu s Evou Kavkovou sa zhoduje, že kľúčom k spokojnosti je všetko reflektovať.
„Platí to isté, čo som povedala o krúžkoch. Je dôležité, aby sa rodičia s deťmi rozprávali, hľadali, čo ich baví alebo nebaví a prečo. Mali by ich popri škole učiť kriticky myslieť a pracovať s informáciami,“ vysvetľuje Kavková.
Podľa Martiny Olivovej so zručnosťami súvisí aj premena role žiaka vo vzdelávacom procese. „Mali by sme viesť deti k aktívnej účasti, posilňovať vnútornú motiváciu a prenášať na ne zodpovednosť za výsledky vzdelávania. Na to sú dobré nové vyučovacie metódy, aktivizujúca výučba a viac samostatnej práce namiesto výkladu učiteľa.“
Rodičia sa podľa nej môžu podieľať na procese tým, že sa nebudú pozerať len na známky ako na výsledok vzdelávania, ale budú sa zaujímať o to, čo sa dieťa naučilo, ako to dokáže využiť, ako je schopné niečo rodičom vysvetliť, ako si dokáže poradiť v ťažkej situácii, ako vie samostatne fungovať napríklad v cudzej krajine na dovolenke a podobne.
Olivová upozorňuje, že tento prístup si vyžaduje nielen premenu školstva, ale aj spoločenskú zmenu, vrátane vzdelávania rodičov a spoločenskej debaty o tom, ako budeme v budúcnosti vzdelávať deti a čo by mal vedieť absolvent tej či onej školy. „Aby sme neviedli len debaty o rozpočtoch a platoch učiteľov… Problémy školstva nevyrieši len viac peňazí v rozpočte,“ uzatvára.
Autorom tohto článku je Jana Divinová z Forbes Česko.
