Nechcel robiť vedu iba pre vedu, tak sa rozhodol založiť vlastnú súkromnú polikliniku zameranú na skríning a prevenciu, vzdelávaciu akadémiu, ale aj technologický startup. „V kardiológii sa pohybujem dlho a nie som si vedomý relevantnej konkurencie,“ hovorí Allan Böhm, ktorý dnes stojí na čele technologickej firmy Seerlinq.
Jeho startup so sídlom v poliklinike Premedix združuje vedcov z univerzít ako Cambridge, Imperial College či Oxford, ktorý Böhm sám vyštudoval. V rozhovore pre Forbes hovorí okrem toho, ako jeho inovácia predchádza srdcovému zlyhávaniu aj o tom, aký je rozdiel v štúdiu medicíny u nás a v zahraničí, ale aj prečo neľutuje návrat na Slovensko.
Vyštudovali ste medicínu, vediete kliniku, no pustili ste sa aj do budovania startupu. Prečo?
Seerlinq je spin off výskumného projektu, ktorý mal pôvod v Premedix Academy, našej neziskovej výskumnej organizácii. Ak má byť však výskum na medzinárodnej úrovni, musí byť dobre financovaný a granty, z ktorých je financovaná Akadémia, boli ťažko predvídateľné. Celkovo sa mi nepáči robiť len vedu pre vedu. Samozrejme, akýkoľvek vedecký poznatok vedie k ďalším, a to vedie k objaveniu nových liekov. Ale aby to dávalo zmysel, tak veda musí byť aplikovateľná do praxe. Mojím snom bolo vymyslieť niečo, čo bude vo veľkom meradle pomáhať pacientom. V Seerlinq som teda videl potenciál.
Čo je teda Seerlinq?
V istom momente ma začala fascinovať digitálna medicína. Bolo to v čase, keď začal rozmach smart hodiniek a smart zariadení, ktoré dokázali monitorovať tepovú frekvenciu. Robili to pomocou fotopletysmografie, jednoduchej metódy, ktorá monitoruje naplnenosť ciev krvou. Generuje to krivku, z ktorej sa dá stanoviť tepová frekvencia. Gro zariadení končí tam. Dostal som nápad, ako využiť tvar tejto krivky na analýzu srdcovo-cievneho systému človeka. Má to však svoje úskalia. Pri hodinkách napríklad stačí potriasť rukou a krivka nebude presná. Vedeli sme však na ňu aplikovať algoritmy strojového učenia a odstrániť nedostatky. Vďaka umelej inteligencii môžeme analyzovať dôležité informácie o zdraví človeka.
Najväčší problém kardiológie
Na aké ochorenia sa zameriavate?
Momentálne na srdcové zlyhávanie. Je to jeden z najväčších problémov súčasnej kardiológie. Trpia ním tri percentá populácie, len na Slovensku je 45-tisíc pacientov so srdcovým zlyhávaním, ktorí sú sledovaní v ambulanciách. V skutočnosti je ich oveľa viac. Toto ochorenie je chronické a nedá sa vyliečiť, jedine transplantáciou. Srdce totiž nedokáže prečerpať krv, ktorá sa hromadí v organizme. Tento stav môže nastať veľmi akútne, stačí menšia infekcia alebo pacient urobí diétnu chybu, zje veľa slaného alebo vypije veľa tekutín a zrazu sa mu tekutina nahromadí na pľúcach.
Allan Böhm skombinoval výskum, polikliniku aj technológie. Foto: Marek Mucha
Potom vzniká pľúcny opuch, ktorý v lepšom prípade končí len hospitalizáciou. Jediný prístroj, ktorý toto dokáže monitorovať, sa musí voperovať do srdca, čo celé stojí 200-tisíc dolárov. S kolegami sme vymysleli spôsob, ako môžeme merať plniaci tlak srdca neinvazívne, pomocou fotopletysmografie.
Keďže ide o neinvazívny prístroj, ako si môžeme byť istí, že funguje na sto percent? Väčšina hodiniek napríklad meria tieto hodnoty len odhadom…
Táto otázka je na mieste a ľudia by sa nemali báť, aj keď im hodinky namerajú vysoké či nízke pulzy. Môže to byť nepresné, no občas to diagnostike môže pomôcť. My sme vďaka dvom trikom, ktoré sme si nechali aj patentovať, urobili z týchto meraní presné. V prvom rade využívame analýzu zmeny signálu, ktorá je vyvolaná zmenou polohy pacienta. Vďaka tomu odpadá interindividuálna variabilita, teda možný vplyv rozdielov medzi jednotlivými pacientmi, ako napríklad rôzny vek, výška, hmotnosť, alebo pridružené ochorenia. V druhom rade na to, aby sme mali presný signál využívame počítačové algoritmy strojového učenia, ktoré ho vedia očistiť. Miesto zašumeného signálu vieme vygenerovať čistú krivku, ktorú hodnotíme.
Ako to vyzerá pre pacienta v praxi?
Zariadenie pacient nemusí kontinuálne nosiť. Stačí, aby sa každý druhý deň zhruba na štyri minúty zmeral. Najskôr sa dve minúty meria v stoji a dve minúty v ľahu. Stačí takáto jednoduchá zmena polohy, ktorá navodí celú kaskádu zmien v srdcovo-cievnom systéme. To sa potom odzrkadľuje na krivke, ktorú analyzujeme. Na toto meranie používame pulzný oxymeter, čo je zariadenie, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias pandémie. Meria sa ním okysličenie červených krviniek. Pacient má k tomuto zariadeniu pripojený svoj smartfón cez bluetooth, odtiaľ sa dáta posielajú na cloud, kde naše algoritmy automaticky analyzujú výsledky pre každého pacienta individuálne.
Foto: Marek Mucha
Pulzný oxymeter si ľudia pamätajú z čias pandémie. Foto: Marek Mucha
A potom ich kontrolujú aj lekári?
Ak sa u nejakého pacienta zvýšia plniace tlaky, náš tím dostane upozornenie. Následne pacientovi zavolá naša zdravotná sestra, spýta sa ho na diétne chyby alebo či nemá nejakú infekciu. Často môže ísť o pomýlenie si dávky liekov. Ak sa príčina neidentifikuje, tak sa pacient pozve na návštevu kardiológa, ktorý zhodnotí, či sa musí hospitalizovať alebo nie. Zatiaľ sme nemali ani jeden falošne pozitívny prípad a vždy, keď prišiel pacient k lekárovi, bolo potrebné upraviť liečbu. Zároveň sa nám ani nestalo, že by niektorí z pacientov bol hospitalizovaný, teda falošne negatívny prípad.
Nič nie je stopercentné a obzvlášť v medicíne, ale zatiaľ nemáme chybovosť.
Samozrejme, žiadne zariadenie nefunguje na sto percent a obzvlášť nie v medicíne. Zatiaľ však túto skúsenosť nemáme a verím, že nám ešte dlho vydrží. Treba si najmä uvedomiť, že dnes nemáme nič lepšie. Vo všeobecnosti sa dnes nastaví pacientovi liečba, potom prichádza o niekoľko mesiacov na kontrolu. V tomto období o jeho stave nevieme nič. Problém však je, že zmena môže nastať veľmi rýchlo.
Stačí zmenu stavu monitorovať každý druhý deň?
Plniace tlaky sa zvyšujú dva až tri týždne pred zhoršením stavu. V počiatočnom štádiu pacient nepociťuje žiadne príznaky, čiže ak to zachytíme včas, máme dostatok priestoru na vyriešenie problému.
Koľko aktuálne sledujete pacientov?
Momentálne máme okolo 50 pacientov. Do programu sa môže prihlásiť ktokoľvek a aktuálne komunikujeme aj s poisťovňami. Zatiaľ máme spoluprácu s poisťovňou Dôvera, ktorá nám podporila aj klinickú štúdiu, ktorou si vyhodnotila, do akej miery sme schopní im ušetriť náklady na liečbu. Jedna hospitalizácia srdcového zlyhávania stojí okolo 4000 eur. Odvrátiť niečo takéto je veľké šetrenie. Náklady na naše riešenie sú 30 eur mesačne, ak si to aj pacient hradí sám. Rovnako je to atraktívne aj pre poisťovňu.
Každý druhý pacient s chronickým zlyhávaním srdca je hospitalizovaný aspoň raz ročne.
Totiž každý druhý pacient s chronickým zlyhávaním srdca je hospitalizovaný aspoň raz ročne. Slovensko má v rámci krajín EÚ najvyššiu mieru odvrátiteľných hospitalizácii práve preto, že ambulantná starostlivosť tu nefunguje dobre. Treba povedať, že toto je téma po celom svete, pretože v Európe a USA sú tieto ochorenia najčastejšou príčinou hospitalizácií.
V kardiológii sa pohybujem dlho a nie som si vedomý relevantnej konkurencie. Máme preto ambíciu preniknúť na najväčšie trhy sveta, aby sme pomohli zachrániť životy pacientov vo veľkom meradle.
Medzinárodný tím
Ako dlho trval vývoj prístroja a aký tím na ňom spolupracoval?
Jeden z najdôležitejších ľudí v organizácii bol Branislav Bezák, pretože mi začal z nadšenia pre výskum pomáhať ešte v čase, keď firma ani neexistovala. Následne zavolal svojho bývalého spolužiaka Nikolu Jajcaya a začali sme dávať dokopy Seerlinq. Dnes máme cez 20 odborníkov, z ktorých časť pracuje pre medicínsky tím a časť pre technický. Dovolím si povedať, že máme v týchto oblastiach top ľudí a tento tím má ambíciu ďalej rozširovať pôsobnosť Seerlinqu tak, aby dokázali náš diagnostický prístup rozšíriť aj na monitorovanie iných srdcovo-cievnych chorôb.
Máte vo svojom tíme aj mnohé talenty zo zahraničia. Ako ste sa k nim dostali?
Študoval som medicínsky výskum na Oxforde a zároveň som bol vo vedení Európskej kardiologickej spoločnosti, čo je najväčšia kardiologická organizácia na svete. Takto som nabral nielen obrovské skúsenosti, ale aj známosti a vďaka tomu sa poznám s najlepšími kardiológmi sveta. Podarilo sa mi dať dokopy medzinárodný tím, ľudí z Izraela, Talianska, Británie no väčšina sme Slováci, z ktorých viacerí študovali Oxford, Cambridge či Imperial College, teda najlepšie univerzity sveta.
Študovali ste na Slovensku, v Čechách aj na Oxforde. Ako sa líšia prístupy jednotlivých vzdelávacích programov?
Rozdiel je markantný už len medzi Slovenskom a Českom, i keď musím povedať, že napríklad z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského mám výborný dojem. V každom prípade mi najviac otvoril oči Oxford. Keď som začal štúdium na Oxforde, dozvedel som sa, že na to, aby som urobil skúšku, potrebujem získať aspoň 50 %. Vravel som si, že to dám ľavou-zadnou. Z prvého testu som dostal 53 %. Nechápal som, ako je to možné, keďže som tam napísal úplne všetko, čo som sa naučil a všetko bolo správne.
Až potom som pochopil, že na Oxforde sa hodnotí kritické myslenie a nie memorovanie. Ak chce študent výbornú známku, musí vymyslieť niečo úplne nové, čo pred ním ešte nikto nevymyslel. Dobrú známku dostane, ak využije naučené informácie a vyskladá ich do logického celku. Ak len vypíše všetko, čo sa naučil, ledva prejde. Na našich univerzitách to stačí a študent dostane výbornú známku. Pozorujem to niekedy na medikoch, ktorých skúšam na Lekárskej fakulte UK, že im chýba kritické myslenie. Vysypú všetky informácie, ktoré sa naučili, a keď sa potom spýtam na nejaký základný mechanizmus fungovania ľudského tela, kde už treba logicky pospájať informácie, tápajú.
Mali ste po tomto chuť vrátiť sa na Slovensko?
Na Slovensko som sa vrátil do Národného ústavu srdcovo cievnych chorôb a začal som pracovať na oddelení akútnej kardiológie u profesora Vasiľa Hricáka, ktorého si nesmierne vážim. Umožnil mi popri klinickej práci venovať sa aj výskumu. Neskôr sa mi podarilo osamostatniť sa a vybudovať vzdelávaco-výskumnú organizáciu Premedix Academy, polikliniku Premedix Clinic a technologický startup Seerlinq. Mojou víziou je vytvoriť z týchto organizácií nemocnicu, ktorá bude poskytovať špičkovú zdravotnú starostlivosť zakotvenú vo vzdelávaní, výskume, technológiách a ľudskom prístupe.
Myslím si, že Slovensko praje ľuďom, ktorí sa odhodlajú si založiť niečo vlastné.
Myslím si, že Slovensko praje ľuďom, ktorí sa odhodlajú si založiť niečo vlastné. Na začiatku je to určite ťažšie ako v zahraničí, keďže urobiť prvý krok je nadľudské úsilie najmä pre neprajníkov, ale potom to už ide lepšie. Na Slovensku je aj dosť investícií a nie je tu taká obrovská konkurencia, takže ja si aktuálne žijem na Slovensku svoj sen.
Anjelské investície
Povedali ste, že na Slovensku je dostatok investícií. Je to tak? Ako ste na tom z tohto hľadiska?
Úplne prvú anjelskú investíciu sme získali od Petra Komorníka, zakladateľa Sli.do. Nie je len náš poradca, ale aj kamarát a pomáha nám s biznisom. Následne sme získali prvú väčšiu investíciu v pre-seed kole milión eur od Vision Ventures. Aktuálne máme v ďalšom investičnom kole ponuku na 4,5 milióna a máme v jednaní aj ďalšie alternatívy v podobnom rozsahu. Následne sa rozhodneme s ktorým investorom pôjdeme ďalej.
Aký je rozdiel medzi vaším riešením a napríklad riešením Powerful Medical, ktoré takisto spája srdcovo cievne ochorenia a umelú inteligenciu? Je to pre vás konkurencia?
Oni analyzujú EKG, čo je iný signál ako analyzujeme my. Takže konkurencia určite nie, skôr naopak, snažím sa im pomôcť pozývaním na rôzne domáce aj medzinárodné kardiologické kongresy, aby som im pomohol zviditeľniť sa. Máme medzi sebou dobré vzťahy a spoločné je to, že využívame AI v oblasti kardiológie a analyzujeme signál, ktorý je však úplne odlišný.
Už viackrát sme spomenuli polikliniku Premedix, ktorá sa zameriava na inovatívnu medicínu. Čo si pod tým máme predstaviť?
Je to budúcnosť súčasnej medicíny a podľa mňa smer, kam by sa mala celá medicína uberať. Medicínu treba personalizovať, len to nie je také jednoduché. Pomáha však rozmach genomiky a ďalších metód molekulárnej biológie či digitálnej medicíny. Dnes vieme človeka rozobrať na súčiastky a urobiť personalizovanú diagnostiku. My napríklad analyzujeme genóm človeka a zisťujeme, na aké choroby má predispozície.
Foto: Marek Mucha
Na klinike ide najmä o prevenciu. Foto: Marek Mucha
Vieme potom ušiť stratégiu prevencie a včasného záchytu ochorení presne na mieru pacienta. Podľa genómu dokážeme tiež prispôsobiť liečbu a vďaka telemedicíne a AI dokážeme dokonca predpovedať zhoršenie stavu pacienta niekoľko týždňov predtým než nastane, ako je to v prípade Seerlinqu. Toto otvára úplne novú perspektívu preventívnej medicíne – aj preto je jedným z našich poslaní robiť všetko preto, aby sme pomohli našim pacientom v prvom rade ochoreniam predchádzať.
Koľko stojí skríning v prípade zdravého človeka?
My máme viacero možností. Je možná kardiologická prevencia, onkologická prevencia a maximálna, čiže komplexná prevencia. Kardio je veľmi rozšírené, komplexné skríningové vyšetrenie a stojí do dvesto eur. Podobne je to aj pri onkoprevencii respektíve onkoscreeningu. Najrozsiahlejšia služba je maximálna prevencia.
Je to v podstate generálka celého tela vrátane genetického vyšetrenia a platí sa za ňu 1500 eur. Toto stačí zrealizovať raz za život a na základe toho už vieme, na čo sa zamerať. Z praxe vidíme, že keď si niekto urobí komplexnú prevenciu, tak potom vieme mnohým problémom predísť alebo ich oveľa efektívnejšie liečiť, keď už nastanú. Komplexná prevencia je vždy lacnejšia ako liečenie choroby, keď už raz nastane.
Ako sa staviate k téme príplatkov za zdravotnú starostlivosť?
Osobne som za to, aby si pacienti čosi priplácali, pretože čo nič nestojí, ani za nič nestojí a pristupujú k tomu tak aj pacienti. Nevážia si lekára, lieky si vyzdvihnú a potom zahodia… Ale na druhej strane si myslím, že by sa medicína nemala robiť s cieľom zisku. Je to asi trochu utópia, ale osobne sa týmto pravidlom riadim. Napríklad naša klinika funguje ako nezisková organizácia.
Čo nič nestojí, ani za nič nestojí a pristupujú k tomu tak aj pacienti.
To znamená, že ak aj vygenerujeme zisk, ten sa nikomu nevypláca, ale investuje sa naspäť do cieľov Premedixu, čo je vzdelávanie, výskum, zdravotná starostlivosť. Podobné modely fungujú aj v zahraničí. Napríklad najlepšia nemocnica Mayo Clinic je nezisková organizácia. Podobne tak aj NovoNordisk, jedna z najväčších a najúspešnejších farmaceutických firiem súčasnosti má najväčšieho akcionára nadáciu, ktorá potom reinvestuje zisk naprieč rôznymi oblasťami.
