V Barcelone na turistov špliechajú vodu, Benátky testujú vstupný poplatok, Santorini reguluje výletné lode, na Havaji sa črtá problém s vodou. A vo Vysokých Tatrách sa môžete postaviť do dlhého radu a pridať niekoľko nahnevaných príspevkov na Instagrame. Aj to so sebou prináša masové cestovanie alebo „overturizmus“.
Tento trend označuje masívny príliv turistov na určité miesta, ktorí si pre čoraz dostupnejšie cestovanie môžu dovoliť objavovať destinácie, ktoré boli kedysi rezervované len pre úzku skupinu ľudí. Mnohé turistické atrakcie sa tak stávajú preplnenými natoľko, že zážitok z ich návštevy ide úplne bokom, čo sa podpisuje pod výraznú frustráciu ako miestnych, tak aj turistov.
Nahnevané zástupy
Podľa štúdie McKinsey z roku 2017 sú najčastejšími sprievodnými javmi tohto fenoménu rozhnevaní miestni rezidenti, ktorých hostilita voči turistom narastá, frustrovaní turisti, ktoých hodnota zážitku klesá (rovnako ako ich ochota utrácať), rast cien služieb, preplnenie dopravnej infraštruktúry aj ubytovacích kapacít, či dokonca ohrozenie kultúrnych a prírodných pamiatok.
Najväčším príkladom „overturizmu“ sú Benátky, ktoré pri 55-tisíc obyvateľoch navštívi počas najvyššej sezóny až 60-tisíc turistov denne. Benátčania bojujú proti turistom zavedením poplatku za vstup na ich územie v podobe piatich eur na osobu v určitých dňoch a časoch, samozrejme s určitými výnimkami.
Rakúsky Hallstatt obmedzil príjazd turistických autobusov do mesta a ostrov Santorini limitoval počet veľkých výletných lodí, ktoré môžu na ostrove zakotviť.
Barcelončania v júli protestovali proti turistom, posielali ich domov a striekali na nich vodu z hračkárskych pištolí. Podobné protesty proti masovému turizmu bolo možné pozorovať aj na Baleárskych a Kanárskych ostrovoch, miestnym sa znepáčili zvyšujúce sa náklady a klesajúca kvalita života v preplnených oblastiach.
„Celá planéta cestuje a na tých najvychytanejších miestach sa schádzajú ľudia z celého sveta. V dnešnej dobe bohužiaľ býva aj bežné, že ľudia idú na rôzne miesta len kvôli peknej fotke na Instagrame a dokonca sú ochotní pre fotku stáť v rade aj hodiny,“ opisuje cestovateľ a bloger Martin Hanzel.
Predražené životy
Turisti sú v mnohých prípadoch problémom pre domácich obyvateľov aj pre to, že im zvyšujú náklady na život.
„Dobrým príkladom je, ako v niektorých mestách ceny nehnuteľností vyleteli smerom nahor, pretože sa začali ponúkať cez Airbnb. To následne spôsobilo horšiu dostupnosť, respektíve vyššiu cenu nehnuteľností pre tamojších rezidentov. Napríklad na Havaji bojujú s nedostatkom pitnej vody, práve kvôli zvýšeným nárokom z veľkého množstva turistov,“ vysvetľuje cestovateľ Hanzel.
Niektoré municipality tento problém pritom aktívne riešia. V belgickom meste Bruggy je zavedený akýsi druh regulácie „Hotel stop“, s cieľom zabezpečiť cenovo dostupné bývanie pre miestnych obyvateľov.
Dánska vláda dosiahla dohodu so spoločnosťou Airbnb a zaviedla limit na počet nocí, ktoré môže majiteľ domu prenajímať. Ide o 70 nocí ročne, obce majú v právomoci zvýšiť majiteľom ubytovaní strop na 100 nocí ročne. Práve takéto obmedzenia môžu pomôcť lepšie rozložiť nátlak turizmu rovnomernejšie naprieč destináciami.
Ako veľmi sú preplnené Tatry?
Krásne fotografie z krásnych miest sa môžu stať na sociálnych sieťach virálnymi a zakrátko vznikne nová turistická senzácia, vysvetľuje výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková.
Tatranská Lomnica je pritom jedným zo 41 destinácií, ktoré za účelom posúdenia overturizmu sledovala aj Európska komisia v správe z roku 2021. Podľa tejto správy zaznamenal región v roku 2015 okolo 1,36 milióna prenocovaných nocí, čo je zhruba 11,6-percentný nárast v porovnaní s rokom 2014.
Turisti na trbskom plese vo vysokých Tatrách na sklonku dòa, keï sa väèinou vracajú z túr a prechádzok. trbské Pleso, 16. augusta 2021. FOTO TASR – Milan Kapusta
Dáta za rok 2019 ukazujú, že v regióne prenocovalo až 1,5 milióna turistov. Počet turistov, ktorí navštívili región len na jeden deň, sa vyšplhal na tri milióny, ukazujú údaje z roku 2017. Najvyššiu návštevnosť tento rok zaznamenal Tatranský národný park pri počítaní návštevníkov, keď bolo v parku 19-tisíc ľudí.
Správa taktiež na základe vyššie spomenutých údajov konštatuje, že regióny Vysokých Tatier má návštevnosť 10,9 turistu na štvorcový kilometer. Ak by sme porovnávali s Plitvickými jazerami, tie majú návštevnosť 15,9 turistu na kilometer štvorcový a k najznámejšiemu jazeru Bled v Slovinsku prichádza v najrušnejšej sezóne až 83 turistov na kilometer štvorcový.
Nižšiu návštevnosť má napríklad Reykjavík (Island) s 9,6 turistami na kilometer štvorcový, no a medzi tými najmenej navštevovanými sa vyníma mestečko Rovaniemi v Laponsku s priemerným počtom 0,2 turistu na kilometer štvorcový.
Turisti na vrchole Rysy (2503 m) vo Vysokých Tatrách 21. septembra 2020. FOTO TASR – Radovan Stoklasa *** Local Caption *** topfoto
Štatistika poukazuje, že Vysoké Tatry majú vyťažené obdobia najmä počas letnej sezóny. Ide približne o 20 dní v rozmedzí mesiacov od júna do októbra.
„Exponované dni sa potom často objavujú v médiách, ako sú rady na turistickom chodníku pod Rysmi, či pod Kriváňom. V zime je rad napríklad pred ľadovým dómom na Hrebienku,“ vysvetľuje Lucia Blašková.
„V Tatrách tomu hovoríme, že si môžeme nastaviť hodinky podľa toho, kedy sa tie fotky objavia, pretože je to vždy v podobnom čase,“ dodáva s nadsázkou.
V interaktívnom grafe nižšie je možné vnímať klesavý trend priemernej dĺžky pobytu v regióne Vysokých Tatier.
Správanie turistov je ale podľa nej v zásade rovnaké, či už počas sviatkov prázdnin alebo iných voľných dní: prichádzajú ráno približne v rovnakom čase, a práve vtedy vznikajú zápchy.
„V prípade Rysov, napríklad z oboch strán – aj z Poľska aj zo Slovenska, po doplnení energie turisti odchádzajú, o pár hodín sú tatranské štíty a doliny prázdne. Podľa nej preto nemožno hovoriť, že by Vysoké Tatry trpeli spomínaným fenoménom.
„Pri ‚overturisme‘ ako to poznáme zo zahraničia, je masový pohyb turistov kontinuálny – počas celého dňa aj počas celého roka. To sa vo Vysokých Tatrách nedeje,“ hodnotí Blašková.
(Ne)dostupné Tatry
Pýtali sme sa aj na to, či môžeme očakávať zvyšovanie cien v regióne Vysokých Tatier v súvislosti s húfmi turistov, či už v snahe vyťažiť z nich maximum alebo ich naopak regulovať.
„Zvyšovanie cien služieb s návštevnosťou alebo dokonca redukciou turistov nesúvisí. Služby zdraželi v poslednej dobe v súvislosti so známymi faktormi ako inflácia – vstupy pre podnikateľov na Slovensku sú skutočne drahšie,“ odpovedala Blašková.
„Nemáme za cieľ dosiahnuť stav, aby bola turistika nedostatkovým tovarom, naopak sa snažíme vyvracať mýtus o drahých Tatrách, pretože stále v tomto regióne je možné nájsť aj cenovo dostupné služby, jedlo aj ubytovanie, v konkurencii drahších zariadení, a stále je priestor a cieľ do Tatier lákať ďalších turistov,“ dodala.
Napriek tomu návštevnosť Slovákov v Tatrách podľa riaditeľky organizácie poklesla, a naopak rastie návštevnosť turistov zo zahraničia.
Tlak na Tatry
Dlhodobou témou je aj zavedenie vstupného poplatku vo Vysokých Tatrách. „Cieľom by ale nebola regulácia turistov, ale pokrytie nákladov, ktoré vznikajú samosprávam a ochranárom. Ubytovaný hosť zaplatí miestny poplatok, jednodenný návštevník týmto spôsobom do systému neprispieva, ale o jeho komfort je nutné sa postarať rovnako,“ tvrdí Blašková.
Miestne samosprávy riešia tento špecifický problém pre každého návštevníka, ktorý môže prísť odkiaľkoľvek, aj byť ubytovaný mimo regiónu. „Tento servis vôbec nie je lacný,“ podotýka.
Zníženie turistického tlaku na Vysoké Tatry by mohlo vyriešiť rozšírenie cyklotrás, turistických trás, vybudovanie nových atrakcií – to všetko by mohlo rozptýliť turistov v regióne. Presmerovať pozornosť turistov aj na iné menej prebádané a neobjavené miesta, ktoré sa nachadzajú aj vo Vysokých Tatrách by pomohlo tiež.
Slovensko je mimo radar
„Overturizmus“ sa podľa hovorkyne Slovakia travel Zuzany Eliášovej našej krajiny zatiaľ celoplošne netýka. „Vyskytuje sa nárazovo v hlavnej sezóne na frekventovaných a najviac navštevovaných miestach,“ dodala. Aj preto podľa jej slov národná organizácia propaguje aj menej známe miesta Slovenska.
Podľa najnovšie dostupných dát Organizácie spojených národov z roku 2021, na Slovensko prúdia turisti najmä z Českej republiky (230-tisíc), Poľska (59-tisíc), Nemecka (53-tisíc) a Maďarska (28-tisíc). Išlo však o rok, ktorý zasiahla pandémia koronavírusu, preto bolo cestovanie limitované.
Dáta z roku 2019, teda spred čias poznačených pandémiou, ukazujú, že prúd turistov na Slovensko bez obmedzení bol zo spomenutých krajín aj viac ako trojnásobne vyšší.
Podpora letísk
Najnovšie vláda odobrila návrh novely zákona o podpore cestovného ruchu. Jeden z cieľov má byť podpora inteligentného riadenia rozvoja cestovného ruchu založeného na aktívnom zbere a vyhodnocovaní dát o pohybe a návšteve turistov, píše sa v dôvodovej správe Ministerstva cestovného ruchu a športu.
Podpora cestovného ruchu má podľa správy Tasr v najbližších rokoch vyjsť na 10 miliónov eur ročne. Účinnosť novely navrhuje jej predkladateľ od 1. januára 2025.
Ďalším cieľom je podľa rezortu podpora zavádzania nových pravidelných leteckých spojení, čím sa má zvýšiť dostupnosť, atraktivita a podiel prenocovaní zahraničných návštevníkov v SR.
Hlavné foto: creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/deed.cs
Podporu zavádzania nových leteckých spojení majú získať štyri slovenské, medzinárodné letiská: Bratislava, Košice, Poprad a Piešťany.
Cieľom má byť podpora osem až 10 leteckých spojení čo by podľa vlády malo zvýšiť počet zahraničných turistov a ich prenocovaní o viac ako 330-tisíc, čo ma zvýšiť príjmy v ubytovacích zariadeniach o zhruba 11 miliónov eur.
Dostupnejšie letenky
Cestovanie je dnes dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. Dokazujú to aj čísla. Za rok 2022 uskutočnilo až 62 percent obyvateľov Európskej únie aspoň jeden výlet.
Podľa Štatistického úradu SR si každý cestujúci Slovák v minulom roku doprial v priemere štyri rekreačné pobyty doma alebo v zahraničí, a to s minimálne jedným prenocovaním. Napriek tomu ešte našinci nedosiahli svoj cestovateľský apetít spred pandémie, ukazujú dáta štatisického úradu.
No chuti cestovať nahrávajú aj ceny leteniek. Hoci ceny leteniek z Európy zdraželi oproti minulému roku v priemere zhruba o 10 percent, no týka sa to predovšetkým krátkych (15 percent) a stredne dlhých (5 percent) letov. Ceny letov na dlhé vzdialenosti poklesli o 8,3 percenta, prezrádza Stanislav Komanec, technologický riaditeľ spoločnosti Kiwi.com.
Drahé vs lacné letenky
Rozhodujúcimi faktormi cien leteniek sú dĺžka letu, destinácia, cena palív, sezónnosť, letiskové poplatky alebo aj kapacita na konkrétne trasy, tvrdil pre Forbes Stanislav Komanec, CTO spoločnosti Kiwi.com.
Tak napríklad, ak sa pre porovnanie pozrieme na letiskové poplatky, tak zistíme, že na bratislavskom letisku zaplatí lietadlo za každú tonu svojej vzletovej váhy 17,74 eur – táto sadzba sa opakuje každou tonou až limitu kategórie 150 ton, nad túto váhu sa poplatky kategoricky znižujú.
Na budapeštianskom letisku zaplatí lietadlo za pristátie 133,8 eur ak má do 10 ton. Ak má lietadlo vyše 10 ton, za každú začatú tonu platí prepravca 12,72 eur za každú začatú tonu až do 45 ton). Vo Viedni platí fixná tarifa od 45 ton za pristátie vo výške 263,3 eur a za každú tonu navyše si spoločnosť priplatí 7,19 eur.
Napríklad ak na bratislavskom letisku pristane Boeing 737-600 so vzletovou hmotnosťou okolo 65 ton, prevádzkovateľ lietadla zaplatí 1 153 eur. Na letisku v Budapešti rovnaké lietadlo zaplatí 700 eur. Na viedenskom Schwechate rovnaký stroj pristane za necelých 400 eur. Letiskové poplatky sú tak na Slovensku o čosi drahšie ako tie v Maďarsku a Rakúsku.
Bude cestovanie luxusom?
V relácii Flow českého denníka e15 povedala odborníčka Nora Dolanská z Katedry cestovného ruchu na Metropolitnej univerzite v Prahe, že cestovanie sa stane jemne nedostatkovým tovarom.
Na to bloger a cestovateľ Martin Hanzel hovorí, že na svete je stále dostatok ľudí, ktorí si dovolia aj napriek vyššej cene vycestovať do vysnenej destinácie. „Jediné, čo by sa stalo, by bolo, že si niektorí turisti nebudú môcť dovoliť niektoré destinácie – no som názoru, že by to spôsobilo len to, že pôjdu niekam inam,“ konštatuje Hanzel.
Na záver dodáva, že ak sa chcú ľudia vyhnúť turistami preplneným miestam, odporúča ľudom cestovať v takzvanej „off-season“, mimo hlavnú sezónu.
„Možno nebudete mať najlepšie a najhorúcejšie počasie, no zažijete veľa miest s násobne menším počtom ľudí a zároveň ušetríte aj na cene letenky a ubytovania, ktoré bude lacnejšie, ako v hlavnej sezóne,“ uzatvára cestovateľ.
