„Hothatche, ako ich poznáme, končia!“ Šumy v novinárskych redakciách sa rozniesli do sveta a medzi niektorými nadšencami nastala panika. Práve tí, ktorí si v podobe tohto typu auta splnili všetky detské sny aj dospelácke povinnosti, sa bránia najviac. Už sa stáva takmer folklórom frflať na všetko nové a popritom stavať na pomyselný piedestál nášho technologického vývoja niečo, s čím už nejaký ten piatok žijeme a prirástlo nám to nostalgicky k srdcu. História nám však už niekoľkokrát ukázala, že pokrok nezastavíme a že všetko úsilie vynaložené na boj proti progresu by sme mali investovať do niečoho užitočnejšieho.
Zdroj: OKRESKY
Zatiaľ čo niektorí výrobcovia sa prispôsobujú novým realitám tým, že inovujú, iní sa držia starej známej cesty a stále na trh prinášajú kompaktný balík radosti do každého počasia. Počas najhorúcejších dní tohto leta som do rúk dostal úplne nové Audi S3 Sportback. Je jedno, z akého uhla si ho obhliadnete, výrazný atletický postoj a do detailu zladené špecifické prvky svojím dizajnom kričia, že táto „bejby“ nebude sedieť v žiadnom kúte. Ako správny západniar som sa rozhodol, že ju prevetrám na druhom konci našej krajiny. Dynamická duša, ako je táto, si predsa zaslúži poriadnu dávku utiahnutých ciest a predvídateľných zákrut. Táto okresková slučka východu nemá na mape príliš oblé tvary, no nájdete tam všetko, čo si počas letných romancí môžete priať.
Čaro východu
Vymotávam sa z prehriatej džungle mesta Košice nenápadnou bočnou uličkou na cestu tretej triedy (3410). Nestíham sa ani ochladiť v tieni stromov a už v obci Ďurkov bočím doľava na Bidovce. Cez túto obec sa už ťahá okreska s pretekárskym šarmom. Ako inak, keď smeruje nahor na Herliansky priesmyk. Obec Herľany míňam naozaj len striedmo a hĺbim sa do kopcov. Ani výškou, ani charakterom nepatria medzi vyhliadkové časti trasy, no v týchto končinách to nie je žiaduce. Už v prvej ostrej zákrute sa sústredite len na točenie, pridávanie a prudké brzdenie. Nový povrch schytal už niekoľko šrámov z brzdiacich pneumatík – pravdepodobne počas rely, ktorá sa tu konala. Ceste to pridáva na drsnosti, aj keď vysoké zvodidlá podľa európskych smerníc pôsobia infantilne. Povrch za sedlom razom mení kvalitu a povyrezávané kusy asfaltu naznačujú cestárov. Spomaľujem na minimum a jemným preskakovaním z jednej strany na druhú obchádzam všetky „priepasti“.
Zdroj: OKRESKY
Čochvíľa ma trasa privádza do Vranova nad Topľou, kde bočím doprava. Nabieham na široké a dobre známe hlavné ťahy, ktoré bývajú vyťažené takmer stále. Niekedy mám pocit, že predbiehať tu ani nemá význam, pretože za každou dedinou narazím na rovnaký zhluk domácich idúcich pod limit, bočiacich bez smeroviek a nepredvídateľne brzdiacich. V podobnom duchu sa to ťahá aj za Strážskym v smere na Michalovce. Volím síce bočnú cestu, no i tak s hustou premávkou. Krátka zastávka pri brehoch Zemplínskej šíravy padne vhod.
Zdroj: OKRESKY
Psychohygiena za volantom
Popri nádrži to ťahám aj za Michalovcami a rovinkami smerujem až po malú vinársku obec Tibava. Tam sa ukrýva nenápadná odbočka na spojnicu s prihraničnou obcou Ubľa. Cesta s číslom 566 v podobe utiahnutejšej okresky prechádza pomedzi kopce chránenej oblasti Vihorlat s okolím akoby na konci sveta, až kým znenazdajky nevyústi v strede obce. Pokračujem na obľúbenú vyhliadku na vodnú nádrž Starina. Cesty sú tu svižné, šité na mieru výkonným motorom, ako je tento. Dokonca som prehliadol aj odbočku na miestne astronomické observatórium pred obcou Kolonica. Na nočnú oblohu by som si aj tak musel počkať, takže mi to neprekáža. Od Stakčína je to na vyhliadku už iba kúsok a malá zachádzka je naozaj bezbolestná a raz-dva vybavená. Okolie priehrady obkolesujú divoké lesy plné života a nedotknutej prírody. Už pri pohľade na pokojnú hladinu zostanete pohltení týmto jedinečným miestom.
Zdroj: OKRESKY
Pokračujem ďalej na Medzilaborce a namiesto prvotriednych a zaplnených ciest si vyberám nenápadnejšiu, no zato krajšiu voľbu – 567-ku. Od Sniny smeruje na sever cez niekoľko malých obcí a malebnú prírodu. Nulová premávka a pohodový charakter cesty zrelaxujú aj najzaplnenejšiu hlavu. V Medzilaborciach zastavujem pri Múzeu moderného umenia Andyho Warhola. Pohľad na stav prebiehajúcej rekonštrukcie ešte väčšmi dráždi moju zvedavosť, ako bude vyzerať jeho finálna podoba. Z mesta je to za hranice iba kúsok, a tak si trasu naťahujem približne o päťdesiat kilometrov cez Poľsko. Viac ako cesty na druhej strane ma láka hraničný priechod, ktorým sa vrátim. Sedlo Dukliansky priesmyk nie je len dôležitou spojnicou medzi dvoma krajinami, ale aj obrazom histórie, ktorú pripomínajú viaceré kultúrne pamiatky a cintorín neďaleko cesty.
Zdroj: OKRESKY
Ticho pred búrkou
Vyšný Komárnik strieda Nižný Komárnik a následne Krajná Poľana, kde sa opäť odpájam od hlavného ťahu plného kamiónov. Bočnou okreskou sa dostávam do prvej dediny, kde zastavujem pri magickom drevenom kostolíku. Z jeho útrob okamžite vybieha aktívna pani, ktorá ma bez opýtania vťahuje dovnútra a opisuje mi celú históriu Chrámu svätého Mikuláša, ako som sa dozvedel jeho názov. Oduševnení ľudia sú v tejto časti našej krajiny na každom kroku a náhodné stretnutia sa rýchlo menia na priateľstvá a zážitky. Pokračujem niekoľkými ďalšími obcami a narúšam pokojné poobedie dráždivým zvukom zo zadnej časti auta. Titánové koncovky výfuku Akrapovič sú stotožnením vášnivosti a na tejto neprehliadnuteľnej modelke sú sladkou čerešničkou na jej energickej povahe.
Zdroj: OKRESKY
Postupne sa približujem k dvom vodným nádržiam, k Malej a Veľkej Domaši, pričom hladina tej väčšej je posiata nielen loďkami, veď sme na vrchole rekreačnej sezóny. Tesne pred koncom obce Malá Domaša sa z 15-ky odpájam doľava na nie veľmi známu okresku (3635). Tá sa ešte chvíľu vlní popri vode, no neskôr už vchádza do ticha lesov. Toto je jedna z ciest, na ktorých poväčšine nestretnem ani živú dušu. Práve preto patrí medzi moje obľúbené skratky do Hanušoviec nad Topľou. Pomyselné ticho pred búrkou, ktorá nastane v okamihu, keď sa napojím na známu 18-ku smerujúcu na Prešov. Aj napriek vyťaženosti má tiež svoj šarm. Od Prešova bez hanby nabieham na diaľnicu a nastavujem komfortný typ jazdy. Dravý predný nárazník aj tu rozháňa všetkých pomalších na stranu a jazdu vyladeného tempomatu si môžem vychutnať bez zbytočných vrások. Je to dokonalé zakončenie prejazdeného dňa.
Zdroj: OKRESKY
Legendy sú večné
Jedna z najväčších dogiem súčasnosti, ktoré strašia nejedného nadšenca jazdy merajúceho kvalitu zážitku množstvom CO2 vypusteného do atmosféry, je nástup elektromobility. Postupný, ale naozaj neodvratný útlm predaja vozidiel s čisto spaľovacím motorom likviduje jednu automobilovú legendu za druhou. Hoci klasické ikony, vďaka ktorým bola vzrušujúca jazda prístupná mnohým, môžu byť na ústupe, duch výkonu stelesnený modelom Audi S3 nie je stratený. Popri ňom v Ingolstadte vzniká nová generácia vozidiel, ako napríklad aj e-tron GT, ktoré prinášajú nové vzrušenie z jazdy v efektívnejšej a udržateľnejšej forme. Blesková dynamika v spojení s každodennou využiteľnosťou sú predsa vlastnosti, ktoré dobre zodpovedajú charakteru hothatchov.
Zdroj: OKRESKY
Sú hothatche v cieľovej rovinke? Áno aj nie, pretože ich koniec neznamená len uzavretie jednej obľúbenej kapitoly, zároveň otvára úplne novú éru. Nadšenci môžu smútiť nad úpadkom týchto ikonických vozidiel, ale svet sa nekončí a evolúcia áut pokračuje. Keď sa vám najbližšie bude zdať, že prichádza koniec, vyrazte s novou Audi S3 na okresky a zistíte, že opak je pravdou.
