Život Angela Gaju je ako vystrihnutý z toskánskeho filmu. S vinárstvom je úzko prepletený už od mladosti, keď s otcom začali budovať dnes už renomovanú značku vín Gaja. Vďaka svojmu vedeniu zvýšil za desaťročia tvrdej práce reputáciu vyhľadávaného vína Barbaresco zo vzácnej odrody Nebbiolo a talianske vína revolučne premenil z „lacných a veselých“ na široko žiadané medzi zberateľmi.
Od svojho vstupu do rodinnej vinárskej firmy v roku 1961, keď mal Angelo Gaja dvadsaťjeden rokov a spojil sa s otcom Giovannim, strávil šesť desaťročí budovaním mena Gaja. Z miestneho producenta kvalitného Barbaresca premenil značku na komplexný vinársky a distribučný podnik so štyrmi vinicami v troch regiónoch Talianska.
Začiatky však nebývajú jednoduché a aj Angelo Gaja si najskôr prešiel manuálnou prácou vo vinárstve, ktorú vykonával prvé štyri roky. Koncom šesťdesiatych rokov začal preberať kontrolu nad vinárstvom, s čím pribúdalo aj stále viac zodpovednosti. Nasledovala séria nevyhnutných zmien. Prvým krokom bolo mať po svojom boku spolupracovníka v pivnici, druhým a rovnako dôležitým bolo čo najrýchlejšie zrenovovať vinárstvo a nezostať pri myšlienke, že veľké a staré sudy sú najlepšie. Skrátil sa aj čas zrenia, čím sa vrátila jasnosť a čistota do vína, prestalo sa s nákupmi hrozna a prioritou sa stalo vlastniť vinice a obhospodarovať ich tak, aby sa pestovalo iba kvalitné hrozno na špičkové víno.
Osudové stretnutie
Taliansky príbeh mladého Angela pokračoval v USA. Pri svojej prvej ceste do Spojených štátov v roku 1974 zistil, že tamojší trh je pre kvalitné talianske vína veľmi malý. S neúnavnou vášňou však neprestajne cestoval a propagoval svoje presvedčenie, že vína z Barbaresca, zo širšieho regiónu Piemontu a z celého Talianska môžu byť svetovej úrovne.
Veci sa dali do pohybu, keď sa stretol s Robertom Mondavim. „Bol to človek, ktorý navždy zmenil nielen môj život, ale aj svet vína. Všetky vinárstva, ktoré dnes predávajú svoje vína po celom svete – viac ako desať či pätnásť miliónov fliaš – mali svojho majstra. Tým majstrom bol Robert Mondavi. Tvrdil, že je možné produkovať vysokokvalitné vína aj vo väčšom objeme. My, nielen ja, ale aj mnohí francúzski producenti, sme si však v sedemdesiatych rokoch mysleli, že jediný spôsob, ako produkovať vysokokvalitné víno, je obmedziť výrobu na konkrétny vinohrad a množstvo z jedného vinohradu.
Dnes sa vína značky Gaja predávajú aj za šesťsto, osemsto či tisíc dolárov. Je to výsledok reputácie, akú si vína kontinuálne získali.
To bolo všetko,“ spomína na začiatky Gaja. Práve Robert Mondavi prišiel s myšlienkou, že je možné robiť vysokokvalitné vína vo väčšom objeme a pracovať s dodávateľmi hrozna a učiť ich, ako pestovať kvalitné hrozno. „Bolo to neuveriteľné. Bol prvý, kto v reklame napísal ‚pite s mierou‘. Nikdy som nepočul, že by talianski vinári vyzývali ľudí, aby pili s mierou. Ich filozofia bola ‚pite čo najviac, aby sme mohli zarobiť‘,“ pokračuje Gaja.
Nový vietor
Tým, že vinárstvo nedisponovalo žiadnymi vinicami v oblasti Barolo, vnukol sa nápad vysadiť niektoré medzinárodné odrody hrozna do Barbaresca. Vo svete to bolo bežné, ale v Barbarescu mohlo pôsobiť neuvážene, aby sa vysadili Chardonnay a Cabernet Sauvignon s cieľom vyrobiť vysokokvalitné vína a ponúknuť ich medzinárodným spotrebiteľom, ktorí mali viac znalostí o týchto odrodách ako o Nebbiole.
Mal to byť spôsob, ako otvoriť dvere novým spotrebiteľom a dosiahnuť, aby si kúpili aj Barbaresco. „Vo februári 1978 sme zasadili Cabernet. Keď môj otec zistil, že som to urobil, povedal ‚darmagi‘, čo vychádza z francúzštiny a znamená ‚aká škoda‘. To však bolo všetko – žiadna bitka. Môj otec chápal, že musíte dať novej generácii právo pokračovať vo vlastných projektoch. Nie je možné, aby sa deti pripojili k rodinnej firme a trvať na tom, že musia robiť presne to isté, čo robil ich otec alebo dedo,“ mieni Angelo Gaja.
Zmeny však nastali aj na úrovni prírody, ktorej správanie je niekedy nevyspytateľné. Klimatická zmena priniesla výhody aj obavy. Skúsení vinári vedia, že v minulom storočí nikdy nebolo toľko ročníkov s úplne zrelým a zdravým hroznom – predtým bojovalo s dozrievaním a daždivé počasie ničilo kvalitu okolo septembrového a októbrového zberu. Dnes je už všetko inak a v posledných dvadsiatich rokoch sa tento scenár takmer neopakoval. Dá sa povedať, že osem alebo deväť z desiatich ročníkov má vynikajúcu kvalitu. Na druhej strane však vinárov mátajú nové choroby z cudziny, ktoré pribudli vo vinohradoch, a preto je mnohokrát ťažké udržať nad vinicami kontrolu.
Šťastný život
Postupné zmeny však padli na úrodnú pôdu. Dnes sa vína značky Gaja predávajú aj za šesťsto, osemsto či tisíc dolárov. Je to výsledok reputácie, akú si vína kontinuálne získali. Kvalita je na prvom mieste a závisí aj od dostupnosti a množstva. Ani napriek rastúcemu dopytu po vínach neplánujú vo firme produkciu zvyšovať, v súčasnosti je tesne pod miliónom fliaš ročne (Barbaresco, Barolo, Bolgheri a Montalcino).
Ako sa šéfovi talianskeho vinárstva darí dnes? Vo veku osemdesiatštyri rokov venuje desať hodín denne práci. Aj vďaka trom deťom, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na chode vinárstva značky Gaja, stále napreduje. Najstaršia dcéra Gaia sa venuje medzinárodnému trhu, na propagovaní vín sa podieľa už aj syn Giovanni a dcéra Rossana sa stará o distribúciu a taliansky trh.
Ako jediní propagujú vína na medzinárodnom trhu. Prečo? Pretože majú Gaja jednoducho v DNA. Na otázku, čo ešte by chcel Angelo Gaja dosiahnuť, odpovedá: „Mal som šťastie. Mal som učiteľov – babku, otca, Mondaviho, mnohých ďalších majstrov, od ktorých som sa mohol učiť. Mal som šťastie, že som mal manželku Luciu, ktorá mi dala tri deti a ktorá sa o ne starala, keď som nebol doma. Mám tri deti, ktoré sú členmi firmy. Čo by som si ešte mohol želať? Myslím si, že je to pre mňa dosť,“ uzatvára s pokorou a nostalgiou majiteľ vinárstva Gaja.
Víno z portfólia značky Gaja, ktorého výhradným distribútorom pre Slovenskú republiku je spoločnosť Best Wines Distribution, si môžete zakúpiť na www.vinujeme.sk.