Na olympiáde v Paríži štartuje 24 ruských a bieloruských športovcov pod neutrálnou vlajkou. Medzinárodný olympijský výbor tento rok rozhodol, že hier sa môžu zúčastniť aj športovci, ktorých krajiny vedú vojnu na Ukrajine, no nie ako ich reprezentanti. Rozhodnutie napriek tomu vyvolalo kritiku desiatok krajín, niektoré pohrozili neúčasťou.
Medzinárodný olympijský výbor rozhodol, že športovci, ktorí aktívne podporujú ruskú inváziu na Ukrajinu, nebudú môcť súťažiť na olympijských hrách v Paríži. Výbor nariadil formálny zákaz účasti Rusov a Bielorusov, pričom sa odvolal na podobné zákazy riadiacich orgánov pre tenis, cyklistiku alebo futbal.
Povolenie účasti ruských a bieloruských športovcov pod neutrálnou vlajkou označil ako „zjednocujúcu misiu olympijského hnutia“.
Bez pozvánky
Síce nedostali pozvánku, ale športovci zo zakázaných krajín sa stále mohli usilovať o účasť prostredníctvom predloženia formálnych žiadostí: najprv riadiacim orgánom športov, v ktorých mali v úmysle súťažiť, potom kontrolnej komisii výboru. Tá posudzovala, či športovci vyjadrili podporu ruskej agresii a či majú väzby na ruskú armádu.
V prípade schválenia účasti bol uchádzač označený ako „individuálny neutrálny športovec“, ktorý súťaží pod vlajkou so skratkou AIN vychádzajúcou z francúzštiny. Dresy neutrálnych športovcov majú červenú, bielu a modrú farbu, teda farby francúzskej vlajky. Ak niektorý z nich získa zlatú medailu, namiesto štátnej hymny zaznie hudba navrhnutá Medzinárodným olympijským výborom.
LIONEL BONAVENTURE; AFP CEZ GETTY IMAGES
Foto: AFP
Do 20. júla využilo možnosť súťažiť pod neutrálnou vlajkou celkovo sedemnásť ruských športovcov, zatiaľ čo ju dvadsať odmietlo. Z Bieloruska ponuku prijal rovnaký počet športovcov, neprijalo ju sedem.
Po vypuknutí vojny postupne vydávali zákazy rôzne športové organizácie vrátane tenisového Wimbledonu a Medzinárodnej cyklistickej únie. Napríklad tenisový U.S. Open však zákaz nevydal s odôvodnením, že by bolo nespravodlivé, aby jednotliví športovci niesli zodpovednosť za konanie a rozhodnutia svojich vlád.
Kritika aj podpora
Rozhodnutie umožniť dotknutým športovcom zúčastniť sa na olympiáde vyvolalo masívnu kritiku. Medzi prvými odsúdil rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že ruskí a bieloruskí športovci na olympiádu nepatria. Predsedovi výboru Thomasovi Bachovi odkázal, že „nie je možné byť neutrálny, keď sa ničia základy mierového života“.
Foto: Freepik
Starostka Paríža Anne Hidalg už minulý rok navrhla, aby boli ruskí a bieloruskí športovci úplne vylúčení. Zástupcovia tridsiatich štyroch krajín, vrátane USA, Kanady a hostiteľského Francúzska vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa voči rozhodnutiu Medzinárodného olympijského výboru vymedzili. Litva, Lotyšsko, Poľsko a Dánsko dokonca pohrozili neúčasťou.
Na druhej strane Rada OSN pre ľudské práva podporila krok výboru. Uviedla, že „každý má právo nebyť diskriminovaný na základe svojho pasu“.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.com. Jeho autorom je redaktor Ty Roush.
