Inflácia sa v posledných rokoch stala súčasťou argentínskej identity rovnako ako tradičné grilovačky Asado. Pikantným príkladom prudko rastúcej inflácie, ktorá za posledných 12 mesiacov dosiahla kumulatívne 276 percent, je aj premena jedálnička Argentínčanov.
Dopyt po hovädzom mäse, hlavnej potravine krajiny, klesá, pretože Argentínčania sa uchyľujú k lacnejšiemu bravčovému a kuraciemu. Vzhľadom na ceny, ktoré podľa niektorých prognóz v tomto roku vzrastú až o 600 percent, sú steaky mimo hry.
Náhrada za hovädzie mäso je jedna vec, no krajina už celé desaťročia hľadá spôsoby, ako vymeniť svoje stále slabnúce peso. Doláre Argentínčania nakupujú na čiernom trhu, avšak v priebehu obchodovania ich môžu okradnúť. Nekontrolované zmenárne menia pesos na americké doláre niekedy za dvojnásobok vládou zverejneného kurzu. Dochádza aj k podvodom s falošnými dolármi.
Krajinou sa preto šíri nový spôsob získavania dolárov: kryptomeny. Už teraz je miera ich prijatia v Argentíne vyššia ako kdekoľvek inde na západnej pologuli. Zo 130 miliónov návštevníkov 55 najväčších svetových kryptobúrz ich podľa zistení amerického Forbesu 2,5 milióna pochádza z Argentíny.
Argentínčania obvykle nakupujú a držia tether (USDT), stablecoin s celkovou trhovou hodnotou 112 miliárd dolárov. „Argentína je anomálny trh, kde veľa ľudí nakupuje tether a nenecháva si priestor pre mnoho iného,“ hovorí Maximiliano Hinz, vedúci latinskoamerického oddelenia kryptoburzy Bitget. „To inde nevidíme. Argentínčania nakupujú spotový tether a nič s ním nerobia.“
Aj keď sa stablecoiny môžu zdať ako ideálna úniková cesta pred inflačnými problémami, prinášajú so sebou množstvo vlastných rizík. Krajina nevytvorila žiadne predpisy, ktoré by divoký kryptopriemysel usmerňovali a najdôveryhodnejšie burzy a trhovisko na svete nie sú z tých, ktoré by Argentínčania využívali najčastejšie.
Nový libertariánsky prezident krajiny Javier Milei naznačil, že je otvorený tzv. dolarizácii Argentíny, keď 17. mája na stretnutí podnikateľov povedal, že krajina smeruje k „režimu konkurenčných mien“, kde si každý vyberie, v akej mene bude platiť alebo prijímať transakcie.
Milei predpovedá, že to povedie k zmenšujúcemu sa využívaniu pesa. „Takmer ho prestaneme používať a prejdeme k dolarizácii a odstráneniu centrálnej banky, aby skorumpovaní politici nemohli kradnúť tlačením peňazí“.
Stablecoiny naviazané na americkú menu sú v súlade s koncepciou dolarizácie, no zostáva na kupujúcom, aby našiel bezpečný spôsob, ako ich kúpiť, držať a používať – Argentína pre užívateľov kryptomien neposkytuje zmysluplné záruky.
Tether
Tether má navyše zložitú históriu. Rovnomenná spoločnosť, ktorá za stablecoinom stojí, sídli na Britských Panenských ostrovoch a svoje vnútorné fungovanie pozorne stráži.
Nikdy nepredložila audit a nezverejňuje, ktoré banky využíva. V roku 2021 navyše musela zaplatiť pokuty rádovo v desiatkach miliónov dolárov, pretože okrem iného nepravdivo tvrdila, že USDT je krytý americkými dolármi jedna k jednej.
Nič z toho však zákazníkov v krajine, ktorá sa potáca v trojcifernej inflácii, príliš neznepokojuje. Riziká sa pritom vzťahujú aj na burzy a trhovisko, ktorých fungovanie môže nachytať aj tých najskúsenejších.
Žiadna z Argentínčanmi najvyužívanejších kryptobúrz sa nezaregistrovala u národného regulátora cenných papierov Comisión Nacional de Valores. Dôveru zákazníkov si vraj zaslúži vďaka svojej prevádzkovej histórii.
Argentínčania môžu ísť cestou domácich firiem, umožňujúcich nakupovať a utrácať kryptomeny prostredníctvom predplatených kariet, ako sú napríklad Lemon a Buenbit. Aj tie ale pôsobia v regulačnej medzere.
Občanom infláciou drvenej krajiny sa však nemožno diviť. Od januára 2002, keď krajina ukončila väzbu na dolár v pomere jedna ku jednej, im jeho znehodnocovanie prináša iba problémy. Peso odvtedy sužujú roky nadmerného míňania a nesplácania dlhov, čo desať rokov po zrušení väzby priviedlo dolár na hodnotu približne štyroch pesos, a keď sa do Severnej aj Južnej Ameriky dostal Covid-19, na hodnotu 64 pesos.
Za posledných desať rokov hrubý domáci produkt Argentíny očistený o infláciu klesal v priemere o 0,1 percenta ročne – a iba v štyroch rokoch zaznamenal rast.
Ďalším dôležitým faktorom je stav vývozu obilia, hlavného zdroja tvrdej meny. Ten ovplyvňujú klimatické zmeny, v dôsledku ktorých Argentína prešla najhorším suchom za posledných 60 rokov. Menej úrody zdvihlo aj argentínske ceny potravín, úrokové sadzby a riziko platobnej neschopnosti.
Po šiestich mesiacoch nového prezidenta Mileia vo funkcii je inflácia stále vysoká, no Argentína má za sebou polrok prebytku obchodnej bilancie a fiškálneho prebytku vo výške 1,1 percenta HDP, čím pozvoľna obnovuje miliardové rezervy v tvrdej mene. Z nich potrebuje pokryť viac ako 45 miliárd dolárov zahraničného dlhu krajiny, z ktorých väčšinu dlhuje Medzinárodnému menovému fondu, faktickému argentínskemu veriteľovi poslednej inštancie.
Mileiove opatrenia zahŕňajú prepustenie desiatok tisíc zamestnancov verejného sektora, pozastavenie verejných prác, zrušenie energetických dotácií, zvýšenie daní a zníženie zdieľania federálnych príjmov s provinciami – všetko veľmi nepopulárne kroky, vedúce k pouličným protestom a obmedzeniu ďalších plánovaných úsporných opatrení.
Ich redukovaný súbor prešiel v júni najtesnejším rozdielom v argentínskom Senáte a teraz mieri do dolnej komory parlamentu, kde bude mať priaznivejšie podmienky. Mileiove konzervatívne tendencie môžu byť horkým liekom, ktorý však krajina potrebuje, aby sa konečne pohla dopredu. Žiadna pomyselná lyžička cukru, ktorá by liek osladila, neexistuje.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Javier Paz.
