Ohrozené sú tri regionálne centrá, ktoré pre nedostatok financií budú musieť zatvoriť – v Prešove, Banskej Bystrici a Trenčíne. O prácu môže prísť aj ďalších 17 psychológov.
„IPčko roky hospodárilo tak, že vedelo kombináciou príspevkov od štátnych inštitúcií, veľkých korporátnych darcov a stoviek malých darcov, ktorí nám posielali päť, desať eur mesačne, vykryť všetky náklady na svoj chod,“ vysvetľuje zakladateľ a riaditeľ IPčka, psychológ Marek Madro.
Pri tvorbe rozpočtu pre rok 2024 podľa neho zohľadňovali dva kľúčové faktory. „Vedeli sme, že je oveľa viac ľudí, ktorí potrebujú pomôcť, než tých, ktorým dokážeme pomôcť. Vedeli sme, že situácia s duševným zdravým sa neustále zhoršuje a chceli sme aj naďalej odpovedať na čo najviac prosieb o pomoc. Minimálne na toľko, ako v roku 2023,“ hovorí.
Polovica rozpočtu
To sa však nepodarilo. Kým podľa výročnej správy z roku 2023 IPčko hospodárilo v tomto roku so sumou 2,48 milióna eur, teraz občianskemu združeniu chýba približne polovica ročného rozpočtu. Podľa odhadov Forbesu ide o viac ako 1,3 milióna eur. Marek Madro preto hovorí o najväčšej existenčnej kríze v histórii občianskeho združenia.
Foto: archív IPčka
„Výzvy, s ktorými sme rátali, sa buď nevyhlásili, alebo meškajú a boli skresané. Obmedzili sme naše náklady, šetrili na prevádzke a škrtali, kde sa dalo. Hľadali sme pomoc u štátu, na samosprávach, u županov a v rôznych iných inštitúciách. Niektoré centrá sa nám podarilo zastabilizovať, ale zatiaľ to nestačilo na to, aby sme pomoc poskytovali ako doteraz,” vysvetľuje Marek Madro a dodáva, že prvé dôsledky pocítili už začiatkom roka 2024, keď museli prepustiť niektorých psychológov a pozastaviť činnosť regionálneho centra pomoci v Malackách.
Teraz sú ohrozené ďalšie tri regionálne centrá – v Prešove, Banskej Bystrici a Trenčíne. Ohrozených je aj ďalších 17 psychológov.
IPčko (nielen) v roku 2024
Len za prvý polrok 2024 odpovedali psychológovia a psychologičky v IPčku na 82 101 volaní o pomoc. Napriek tomu, že ide o zdanlivo vysoké číslo, stíhajú reagovať len na každú desiatu žiadosť o krízovú psychologickú pomoc. A od septembra to môže byť ešte menej. Občianskemu združeniu hrozí, že zatvorí tri centrá pomoci po Slovensku a rozlúči sa s viac ako pätinou svojich psychológov.
Psychológovia a psychologičky v IPčku už dvanásť rokov bezplatne, anonymne a nonstop odpovedajú na volania ľudí, ktorí už ďalej sami nezvládajú niesť svoju duševnú bolesť. Organizácia prevádzkuje krízové linky pomoci, pomáha mladým ľuďom v online prostredí, poskytuje pomoc osobne v každom kraji v Centrách krízovej intervencie Káčko, cez krízové intervenčné výjazdové tímy a pomáha mladým aj v kluboch, kde zmysluplne trávia čas a nájdu tu psychologickú pomoc a podporu.
Z auditovanej výročnej správy IPčka vyplýva, že v roku 2023 na jeho chod najviac venovali International Organization for Migration, a to viac ako 370-tisíc eur, ako aj International Rescue Comitee, sumou viac ako 130-tisíc eur.
Cez dotačné schémy neziskovú organizáciu podporili najmä Nadácia otvorenej spoločnosti, sumou takmer 700-tisíc eur, ako aj Úrad vady SR (viac ako 213-tisíc eur) či ministerstvo školstva (viac ako 188-tisíc eur). Práve chýbajúce dotácie finančnú situáciu IPčka najviac komplikujú.
Priemerne 20-tisíc eur sa psychologickej poradni podarí za rok získať od individuálnych darcov, najmä z dvoch percent z daní a vianočnej kampane.
„Aktuálne prebieha naša kampaň na podporu IPčka cez portál Darujme. Na Donio sme práve pred pár dňami ukončili kampaň zameranú na Krabičky bezpečia – nástroj pomoci pre mladých ľudí, ktorí sa sebapoškodzujú,“ hovorí odborná poradkyňa IPčka Zuzana Juráneková. (Na Donio získali 17 686 € z 21 000 €, pozn. red.).
„Tento typ kampaní využívame na získavanie finančných prostriedkov na nejaké konkrétne projekty, aktivity a nástroje pomoci, na ktoré nemáme finančné prostriedky. Tak to bolo aj v prípade Krabičiek bezpečia. Prišli nám stovky žiadostí a z našich zdrojov sme to nedokázali finančne vykryť.“
Plán B
„Naši zamestnanci a zamestnankyne už dva mesiace popri svojej extrémne náročnej práci nedostávajú mzdu. Som nesmierne vďačný všetkým, ktorí napriek tomu každý deň pomáhajú ľuďom v núdzi. Takto sa však nedá pokračovať,” hovorí Marek Madro. Slabšia je podľa neho tento rok podpora aj zo strany firemných partnerov, ktorí často sami bojujú o prežitie.
Napriek tomu považujú práve pomoc od individuálnych darcov a firiem v tejto situácii za najefektívnejšiu. „Vieme, že nie sme jediná mimovládna organizácia v podobnej situácii. To, ako sa o neziskovkách vo verejnom diskurze hovorí, má vplyv aj na individuálne dary a ochotu firiem sa k nám pridať a podporiť nás. Odborníci na ministerstvách s nami diskutujú, počítajú s nami. Kým však príde ich pomoc, možno nám už zanikne toľko centier, že ju nebudeme mať ako prijať,“ upozorňuje.
IPčko v roku 2023 zaznamenalo
- 7,1-percentný nárast v téme myšlienok na ukončenie života oproti roku 2022, v roku 2023 ich bolo 17 106
- 3 517 kontaktov s témou pokusu o ukončenie života
- 279-percentný nárast v téme kyberšikany oproti roku 2022
- 31,7-percentný nárast v téme sebapoškodzovania oproti roku 2022
- 2 646 pomáhajúcich komunikácií, v ktorých zaznela „nedôvera v systém“
- 87 krízových kontaktov priamo z koľajníc, kde ľudia odhodlaní ukončiť svoj život uvideli ich tabuľu s odkazmi pomoci
Od začiatku roka 2024 poskytli psychológovia a psychologičky IPčka viac ako 82-tisíc intervencií v slovenskom a ukrajinskom jazyku. Stíhajú pritom odpovedať iba na každé desiate volanie o pomoc. Podľa Mareka Madra nechcú konkurovať systémovej pomoci v oblasti duševného zdravia ani ju nahrádzať. Sami seba považujú za funkčný „plán B“.
Na hranici smrti
„Na systémovú odbornú pomoc ľudia čakajú mesiace, no potrebujú ju hneď. Práve my sme tu pre nich, aby sme im pomohli zvládnuť toto prechodné obdobie. Mnohí ľudia nevedia, ako sa k tejto systémovej pomoci dostať, majú voči nej predsudky a neveria jej, prípadne nevládzu venovať svoju energiu hľadaniu pomoci. Vtedy má zmysel, že naša pomoc je nepretržitá, bezplatná a anonymná,“ vysvetľuje Lenka Kvašňáková, vedúca Centra krízovej intervencie Káčko Prešov, ktorému hrozí zánik.
Marek Madro úprimne priznáva, že si nedokáže predstaviť, že by tu pomoc od IPčka nebola. Pri intervenciách tohto občianskeho združenia najviac prevládajú témy osamelosti. Hneď za nimi sú myšlienky na samovraždu.
Foto: archív IPčka
„Naša skúsenosť s ľuďmi, ktorí sa na nás obracajú v posledných chvíľach, je taká, že často už nechcú pomoc. Obracajú sa na nás, lebo nechcú byť pri umieraní sami. To je ich najčastejšia motivácia. Keď však zažijú prijatie, vypočutie a pochopenie, tak to ako pomoc funguje. Nie sú to frázy, je to autentický zážitok. Aj preto našich psychológov komplikovane školíme. Okrem toho si ľudia často myslia, že naša pomoc spočíva v jednom rozhovore alebo telefonáte. Pravda je taká, že v priemere s jedným človekom pri jednom probléme hovoríme viac ako osemkrát,“ vysvetľuje.
„Teraz ale potrebujeme pomoc my. Naozaj tu chceme byť. Chceme zvyšovať naše kapacity. Máme už vyškolených odborníkov, ktorí sú pripravení k nám nastúpiť, ale naša realita to zatiaľ nedovoľuje. Veľmi dúfame, že sa tá situácia zmení a dokážeme ju zvrátiť,“ uzatvára.
