Bratia František, Pavol a Jaroslav Ďurišovci podnikajú v stavebníctve už takmer tridsať rokov. Riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnej firmy Destav Pavol Ďuriš v rozhovore pre Forbes prezradil, ako sa im podarilo podnik udržať a zveľadiť napriek divokým 90-tym rokom či finančnej kríze.
V uplynulých rokoch firma Destav výrazne rastie, štyri roky po sebe ste zvyšovali tržby zhruba o desať miliónov eur. Čo sa udialo?
Spolu s bratmi pôsobíme v stavebníctve od roku 1996 a nikdy sme nezmenili názov firmy, nepodstúpili reštrukturalizáciu, plníme si záväzky voči klientom aj voči dodávateľom, za firmou sú konkrétni a stále tí istí ľudia. Dá sa povedať, že to prináša svoje ovocie, že developeri sa k nám vracajú. Vidia, že ponúkame stabilitu, a to nie je v slovenskom stavebníctve úplne bežné.
Recept na úspech
Nebol rast vašej firmy spojený aj s akvizíciami menších spoločností alebo spojením s väčším hráčom?
Nie. Rastieme organicky, stúpame schod po schode a postupne sa vyvíjame. Verím, že dobré meno a reputácia firmy sa jednoducho prenáša ďalej a rozširujeme sa vďaka odporúčaniam developerov, s ktorými sme v minulosti spolupracovali. Keď rastú naši dlhodobí obchodní partneri, rastieme s nimi.
Ešte dodám, že áno, mali sme aj skokový rast, keď sme v jednom období získali viac veľkých projektov – vyše dvesto bytov v prvej etape projektu Rínok Rača v Bratislave, 180 bytov v bratislavskom projekte Bazová či bytové domy v Senici, kde bolo stodvadsať bytov.
Čo to pre stavebnú firmu obnáša postaviť z roka na rok zhruba dvakrát toľko bytov a stavieb? Predpokladám, že nešlo len o cenové navýšenie…
Mali sme náročné obdobia, kedy bolo navýšenie objemu prác na hrane našich kapacít, museli sme dať nabok všetko ostatné a jednoducho všetci zamestnanci alebo členovia nášho tímu sme sa zomkli a robili, poviem to prenesene, na 120 percent. Samozrejme, za cenu vyššieho finančného ohodnotenia a prinieslo to svoje ovocie.
Sú obdobia, v ktorých na trhu nie sú voľné stavebné kapacity a musíte zvládnuť situáciu s tým, čo máte, za cenu väčších osobných výkonov a nasadenia. Keďže je naše odvetvie cyklické, tak sa tieto napäté obdobia striedajú s obdobiami kríz a útlmu, takže už sme na to pripravení.
Poradili si aj s rastom
Skúste opísať pár konkrétnych príkladov, ako ste si dokázali poradiť s rýchlym rastom firmy.
Napríklad pôvodné finančné nástroje by nám na taký rast nestačili, potrebujete mať väčšie sklady, väčšiu prevádzkovú hotovosť a podobne. Viedli sme náročné rokovania s bankou o ďalších preklenovacích úveroch, ale napokon sme sa dohodli na kontraktovom financovaní, teda banka nám dala ďalší úver priamo na konkrétny kontrakt, to nám potom pomohlo zrýchliť platby pre subdodávateľov a ustáť výstavbu bez väčších turbulencií a vplyvu na termíny alebo kvalitu.
Ak sa pozrieme na aktuálnu situáciu, inflácia v ekonomike a zvyšovanie úrokov centrálnych bánk, viedli aj k rastu úrokov na hypotekárnych úveroch a v minulom roku bol v stavebníctve útlm. Cítite to?
Áno, uplynulé mesiace boli skôr spomalené a cítili sme pokles stavebnej produkcie, ale napriek tomu sa nám darilo získať nové zákazky. Tento rok sa už výstavba rozbieha viac, investori sú už tiež trošku optimistickejší. Pre nás to znamená, že od októbra začíname s výstavbou nových 156 bytov v Záhorskej Bystrici.
Mám radosť z toho, že naša firma je stabilná a v obdobiach útlmu stavebnej produkcie sa dokážeme venovať rozvoju, inováciám a investíciám do ďalšieho rastu, napríklad v ostatnej dobe sme sa viac venovali digitalizácii, nastaveniu procesov vo firme a modernizácii výroby v armovni.
Spomínali ste, že firma je na trhu od roku 1996, ale v obchodnom registri je zapísaný dátum vzniku až v roku 2000. Fungovali ste predtým na živnosti?
Áno, ako správni stavbári a Kysučania k tomu sme v začiatkoch fungovali so starším bratom Františkom na živnosť ako fyzické osoby. Až v roku 2000 sme sa rozhodli, že nás bude lepšie reprezentovať eseročka, krátko na to doštudoval náš najmladší brat Jaroslav a pridal sa k nám.
Slováci pre Nemcov v Rusku
S akými prácami alebo stavbami ste začínali?
Neuveríte, ale môj prvý projekt bol v Rusku. Po páde Berlínskeho múru financovalo Nemecko výstavbu bytov v Rusku pre odsunutých ruských vojakov. Nemci to dozorovali, financovali, používali sa nemecké technológie, ale kľúčovými kontraktormi boli slovenské firmy, slovenskí stavbári.
Venovali sme sa najmä betonárskym a železiarskym prácam, výstavbe monolitických konštrukcií a tým sme v podstate ostali verní dodnes. Neskôr sme pôsobili v Nemecku, v Rakúsku a v Českej republike, to už sme si založili živnosti, neskôr firmu a začali sme podnikať. V začiatkoch sme boli súčasť subdodávateľského reťazca, postupne sme sa pretransformovali na generálneho dodávateľa stavieb a snažíme sa posúvať aj do ďalších oblastí.
Akých?
Náš závod v Kysuckom Novom Meste sa venuje aj výrobe zábradlí, prístreškov či oceľových kontajnerov. Nedávno sme otvorili automatickú linku, ktorou sme schopní spracovať ročne 10-tisíc ton betonárskej výstuže a začali sme spracovanie výstuže zabezpečovať aj pre obchodných partnerov. Postupne rozbiehame aj vlastné developerské projekty. Partnersky sa podieľame na projekte bytového domu Harmony v Stupave a máme tiež vlastný projekt Rezidencia Huštáky v Košiciach.
V súčasnosti ste už zrejme viac manažér než stavebník. Ako prežívate túto zmenu?
Tým, že sme vo firme traja bratia, tak máme projekty podelené a zatiaľ si udržiavame priamy kontakt so stavbou. Už to nie je každodenné organizovanie výroby, ale každý týždeň sa zúčastňujeme na kontrolných dňoch, takmer na každej stavbe je jeden z nás. Tým máme výrobu kvalitatívne, personálne aj termínovo pod kontrolou.
Kolegov máme schopných a v minulom roku sa nám podarilo získať do tímu nových projektových manažérov, ktorým postupne posúvame povinnosti, ale ešte stále sme to nepustili z rúk a každý jeden z nás je zainteresovaný aj vo výrobe.
Osvedčili sa im Moldavci či Vietnamci
V súčasnosti zamestnávate približne 70 ľudí, pri ďalšom náraste firmy už zrejme nebudete mať inú možnosť, ako delegovať aj povinnosti vo výrobe…
Paradoxne nám počet ľudí skôr klesá. V začiatkoch sme pôsobili ako dodávateľská firma, mali sme veľa kmeňových zamestnancov a teraz angažujeme zmluvných dodávateľov skôr my. Situácia v stavebníctve je taká, že mladí ľudia sa do stavebnej výroby nehrnú, nemáme inú možnosť, ako je spolupráca s firmami z tretích krajín.
Akých napríklad?
V ostatnej dobe sa nám napríklad osvedčili pracovníci z Moldavska a Vietnamu. Dávame si pozor, aby sme firmy, ktoré sa nám osvedčili, angažovali na čo najdlhšie obdobie a udržali si ich, takže sa snažíme im zabezpečiť dostatok práce, a to nám umožňuje si ich aj doškoliť, dovzdelať a pripraviť na štandardy, ktoré developeri očakávajú.
Ste súčasťou tridsaťročného vývoja stavebníctva na Slovensku. Ako vnímate ten rozdiel v biznise v minulosti a dnes?
Tá zmena je, samozrejme, výrazná, podobne ako v iných odvetviach hospodárstva. Najvýraznejší je určite technologický posun, ktorý išiel míľovými krokmi dopredu najmä v technickom vybavení budov – klimatizácia, tieniace zariadenia, fotovoltaika, chladiace stropy, tepelné čerpadlá, geotermálne vrty… Firma si dnes nevystačí sama a musíte spolupracovať s firmami, ktoré sa špecializujú na chladenie, vetranie a podobne.
Ustáli divoké deväťdesiatky
A z pohľadu divokosti zmluvných vzťahov a vymáhateľnosti práva?
Určite je to omnoho lepšie. Mohol by som napísať hrubú knihu o nevyplatených faktúrach a desiatkach súdnych sporov, ktoré sme viedli s investormi, ktorí nám nezaplatili. To sú tie 90-te roky, kedy sme niekoľkokrát váhali, či ideme ďalej, pretože sme nemali vyplatené veľké peniaze. Vždy sme si povedali, skúsme to ešte spoločne nejako zachrániť a oplatilo sa.
Takže sa už neopakujú prípady firiem typu Váhostav či Doprastav, ktoré nabrali milióny eur od štátu, ale k subdodávateľom sa nedostali?
To neboli len tieto dve firmy, bolo ich viac a reťazenie subdodávateľov, ktorí neboli schopní splácať svoje záväzky bolo časté. Teraz sa to už nedeje, prípadne sa to nedeje u nás, pretože si dávame pozor. V prvom rade máme všetky projekty zazmluvnené priamo s developerom, ktorý posiela peniaze nám, takže nie je možnosť, aby nás niekto z reťazca subdodávateľov nevyplatil.
Po druhé, za tie roky máme vybudované portfólio zákazníkov, rozostavaných 10 až 12 stavieb a obozretne si vyberáme s kým novým, kedy a do akej zákazky pôjdeme. A naopak – keď sa nám prekrývajú stavby, investori sú niekedy ochotní na nás 2 až 3 mesiace počkať, kým sa nám uvoľnia kapacity.
Ste rodinná firma. Aké sú výhody a nevýhody toho, že ste traja bratia?
Výhody určite prevyšujú nad nevýhodami. Je fajn, že sme traja, pretože si vieme rozdeliť úlohy a každý sa venuje trochu inej oblasti. Snažíme sa vždy dohodnúť a nájsť vhodné riešenie. Máme spoločnú víziu a cieľ, kam chceme našu spoločnosť smerovať a sme rovnako ochotní obetovať prostriedky a čas na jej dosiahnutie. Keď sa darí, tak je to jednoduché. No zažili sme aj zlé časy, či už 90-te roky alebo finančnú krízu v rokoch 2009 až 2012. V takých časoch sa láme charakter a zvládli sme to. Teraz je to už podstatne jednoduchšie.
Druhá generácia Ďurišovcov
Ako máte vyriešené generačné nástupníctvo vo firme?
Vo firme pracujú aj naše manželky a radi by sme ju odovzdali našim deťom, aby to neskončilo našou generáciou. Mám syna, ktorý študuje na stavebnej fakulte v Bratislave a snažím sa ho postupne zaškoľovať do nášho podnikania, v podstate chodil do firmy už od strednej školy. Dcéra študuje právo. V rodinných firmách sa však práca od osobného života veľmi nedá oddeliť, takže sú obaja „v obraze“. Mladší brat má tri dcéry, starší dve, čiže v stavebníctve sa nemusia práve nájsť, ale možno v obchode, marketingu a podobne. Uvidíme, čo si napokon každý z nich vyberie a kam ich život zavedie, určite ich nechceme nútiť ostať vo firme.
V mestách je dnes rozostavaných veľa rôznych bytových projektov. Vedeli by ste poradiť záujemcom o byt v novostavbe, ako si majú vybrať, aby to po pár rokoch neoľutovali?
Určite by som si overil kombináciu stavebnej firmy a developera, lebo renomovaná stavebná firma môže byť podpísaná aj pod projektom, na ktorom sa developer rozhodol neúmerne šetriť a vo výsledku použiť menej kvalitný materiál. Orientoval by som sa na developera, ktorý je na trhu dlhšie a spolupracuje so stavebnou firmou, ktorá má históriu. Dnes sa tieto informácie dajú rýchlo nájsť.
Pripravujeme bytový projekt v Záhorskej Bystrici a ešte pred zahájením výstavby sme sa stretli s projektantom a investorom. Hľadáme najlepšie konštrukčné riešenie, aby to bolo finančne prijateľné pre investora, ale aby to nebolo na úkor použitých materiálov, aby bol výsledný produkt dobrý a mohli by sme povedať, že tento projekt sme stavali my, nemá žiadne systémové vady a klienti budú spokojní nielen po piatich rokoch trvania garančnej zábezpeky, ale aj po 10 až 20 rokoch.