Byť nevyrušiteľný je najdôležitejšia zručnosť tohto storočia, tvrdí americký autor a behaviorálny dizajnér Nir Eyal. Jedinou možnosťou, ako to dosiahnuť, je plánovať si svoje dni do kalendára, pretože ak si ich neplánujeme my, urobí to za nás niekto iný.
Spočítajte si pri čítaní nasledujúceho rozhovoru, koľkokrát vám myseľ odbehne k niečomu inému. Ak ani raz, ozvite sa nám – budeme chcieť o vás napísať. Je totiž vysoká šanca, že ste úspešní, prípadne vás úspech ešte len čaká. A my chceme byť pri tom.
„Ak nedokážeme udržať pozornosť dostatočne dlho pri jednej aktivite, hrozí nám, že zostaneme pozadu a nedokážeme absorbovať nové informácie dostatočne rýchlo. Nemôžeme si vychutnať novú knihu, učiť sa nové veci ani osvojiť si novú zručnosť,“ tvrdí autor knihy Nevyrušiteľní Nir Eyal.
Foto: archív Nira Eyala
Vo svojej knihe prináša odpovede na to, prečo sa nevieme sústrediť, ale aj návody, ako zvýšiť svoju produktivitu v práci a ako si vďaka nevyrušiteľnosti zlepšiť vzťahy, kariéru, voľný čas i výchovu detí.
Niektoré z tipov nájdete aj v tomto rozhovore. Tak čo, už vám odbehli myšlienky k niečomu inému aspoň jedenkrát? Počítajte si to, ponuka platí.
V dobe neustáleho vyrušovania
Množstvo ľudí dnes začína telefonáty otázkou: „Nevyrušujem?“ Poznáte to?
Áno, jednoznačne. Ľudia to stále používajú.
Ako niekomu zavolať a nevyrušiť ho?
To nie je zodpovednosť osoby, ktorá telefonuje, aby zisťovala, či je na to dobrý čas. Je to problém osoby, ktorá zdvihla. Veď ak na to nie je vhodná chvíľa, nezdvíhajte ten hlúpy telefón! Ak už ste ho zdvihli, znamená to, že ste pripravený telefonovať. Napokon aj spôsob, ako sa stať nevyrušiteľným, je rozhodovať o svojom čase vopred.
Ak chcete niečo skutočne urobiť alebo sa niečomu vyhnúť, povedzte si: Teraz pracujem na tejto veci a je pre mňa mimoriadne dôležitá. Ak vám na niečom naozaj záleží, ste s rodinou, so svojimi deťmi, sústredene pracujete, cvičíte alebo niečo robíte, nedvíhajte telefón.
Aké máme možnosti, keď práve nemôžeme telefonovať?
Zavoláte naspäť, keď budete mať čas. Najlepšie je urobiť to v čase, ktorý na to budete mať vyhradený v kalendári. Naša práca je rozdelená na reaktívnu a reflexívnu. Reaktívna práca je reagovanie na telefonáty, správy, upozornenia a podobne. Reflexívna je tá, ktorá sa dá robiť len bez rozptyľovania – premýšľanie, tvorba stratégie, plánovanie.
V knihe Hooked radíte, ako si vytvoriť návyky, v druhej publikácii Indistractable zas píšete o tom, ako sa ich zbaviť. Čo z toho je náročnejšie?
Kniha Hooked je o tom, ako si môžu vytvoriť návyky firmy, nie jednotlivci, takže publikum je trochu iné. Určite je však náročnejšie zbaviť sa návykov. Budovanie návyku totiž vzniká s malým alebo so žiadnym vedomým premýšľaním. Odstraňovanie návykov je oveľa ťažšie, pretože treba nájsť spôsob, ako prerušiť vzorec, že podnet vyvolá reakciu.
Návyky sú zaužívané a sú pre vás automatické, preto treba najskôr pochopiť, prečo robíte to, čo robíte. Nudíte sa? Skontrolujete Facebook. Ste osamelý? Pozriete sa na Tinder. Ste si neistý? Idete googliť. Keď sa vám raz vytvoria takéto okamžité prepojenia, môže byť ťažké prerušiť ich, pretože si ich neuvedomujeme a robíme ich zo zvyku.
V knihe Indistractable píšete, že roztržitosť nie je o tom, ako sa správame, ale pred čím utekáme. Čo to znamená?
Že si treba uvedomiť, čo je príčinou. Hovoríme si, že za to môže náš telefón, šéf, WhatsApp, Facebook… V skutočnosti to nie je celkom pravda. Je to len časť problému. Hlavný problém je v tom, že sa snažíme uniknúť nepríjemnej emócii.
Foto: archív Nira Eyala
Ak svoje problémy zapíjame, fajčíme alebo „scrollujeme“, robíme to z dôvodu nejakého skrytého nepríjemného pocitu, ktorý je zdrojom rozptýlenia. Ak teda nerozumiete zdroju, vždy vás bude niečo rozptyľovať a nikdy sa toho nezbavíte. Keby zajtra vypli Facebook, začali by ľudia vo voľnom čase čítať Shakespeara? Nie. Našli by si iný prostriedok na prokrastináciu.
Zistite pred čím utekáte
Dokáže svoje pocity pochopiť každý a nájsť dôvod, prečo pred nimi uteká?
Ak chce, tak áno. Začnite si všímať, čo robíte, keď sa nudíte, keď ste osamelý alebo ste v strese. Či už si vypijete, zapálite si, scrollujete alebo na niečo klikáte, vždy to robíte preto, aby ste unikli nejakému nepohodliu. Vždy. Každé správanie je únik pred nepohodou.
Keby chcel niekto začať na sebe pracovať a stať sa nevyrušiteľným, čo by mal urobiť ako prvé? Vie nám pomôcť už akýkoľvek malý krok?
Ako prvé by ste mali prestať očakávať, že to bude ľahké. Ľudia si vždy pýtajú zázračný návod: Aký je ten trik? Aký je životný „hack“? To akoby ste sa niekoho opýtali, ako jedným jednoduchým krokom zarobiť milión dolárov. Neexistuje jeden jednoduchý krok. Je to veľa krokov. Byť nevyrušiteľný nie je len o tom, že budete menej používať telefón, ale aj o tom, ako budete robiť to, čo ste si povedali, že urobíte.
Problém je omnoho hlbší, píšem o tom vo svojej knihe. Ako cvičíte, keď si poviete, že budete cvičiť? Koľko času venujete aktivite, o ktorej viete, že vás posunie vpred v živote aj kariére? Treba pochopiť, prečo vybočujeme z cesty a prečo robíme jednu vec, keď sme si povedali, že budeme robiť inú. Práca na sebe je ťažká a nie je to zábava.
Jeden starý vtip sa pýta: „Ako spoznáš, že je niekto vegetarián? Povie ti to.“ Dá sa tým inšpirovať pri snahe stať sa nevyrušiteľným?
Áno, práve preto som knihu nazval Nevyrušiteľní. V angličtine to znie ako nezničiteľný a presne o tom to je. Je to na úrovni našej identity. Ste to vy. Keď si niekto hovorí, že je vegetarián alebo sa s niečím stotožňuje, je omnoho pravdepodobnejšie, že to dodrží, a preto chcem, aby si ľudia hovorili: som nevyrušiteľný.
Foto: archív Nira Eyala
Keď už na sebe napokon začneme pracovať, ako zabezpečiť, aby nám to vydržalo a po opadnutí počiatočného nadšenia sme sa nevrátili späť do starých koľají?
Naplánujte si svoje dni. Koľkí z nás sa sťažujú na to, že odbehli k inej aktivite, a keď sa im pozrieme do kalendára, tak v ňom nič nemajú? Takže ak máte v kalendári kopu prázdneho miesta, od čoho ste sa, dočerta, nechali rozptýliť?
Chápem, ale kde začať? To si mám plánovať každú hodinu svojho dňa?
Najskôr sa pozrite na svoje plány na nasledujúci týždeň a spýtajte sa samého seba, ako by trávil čas človek, ktorým sa chcete stať. Koľko času by venoval starostlivosti o seba? Koľko času by strávil so svojím partnerom, deťmi, rodičmi a priateľmi? Koľko priestoru by dal vzdelávaniu? Potom si to zapíšte do kalendára.
Nedovoľte, aby sa to dialo náhodne, keď vám na to zostane čas. Naplánujte si to a zaraďte si to do svojho rozvrhu. Na začiatok stačí, keď si naplánujete tridsať minút aktivít denne a jedenkrát týždenne si za desať minút zrekapitulujete, ako sa vám darilo. Nie je to veľa. Najväčší problém je ten, že ľudia si neradi zapisujú, čo budú robiť, pretože to v skutočnosti robiť nechcú. Radšej sa sťažujeme. Radi si nachádzame výhovorky a hľadáme dôvody niekde vonku, prečo sme niečo nespravili.
Celý rozhovor si môžete prečítať v špeciálnom printovom čísle magazínu Forbes Work.
