Nástup umelej inteligencie, ceny plynu či ochrana majetku aj ľudských vzťahov. Zástupcovia firiem z celého Slovenska diskutovali o aktuálnych výzvach svojho podnikania na tradičnom podujatí Forbes Rodinné firmy.
Podujatie malo tentokrát svoje zázemie na kaštieli Orlové pri Považskej Bystrici. Súčasťou eventu bolo aj odovzdanie ocenení pre top tri firmy rebríčka rodinných firiem Forbes, ktorý ovládla spoločnosť Raven.
Investujú menej ako v minulosti
Člen predstavenstva a riaditeľ úseku firemného bankovníctva VÚB Andrej Viceník upozornil, že rodinné firmy a firmy celkovo tento rok investujú výrazne menej ako minulé roky. „Hľadáme stabilitu a predvídateľnosť, pritom žijeme v dobe, ktorá je veľmi ťažko predvídateľná a aj to je dôvod, prečo firmy investujú menej,“ dodal.
Zástupcovia rodinných firiem však zdôrazňujú, že význam investícií nepodceňujú. „Od založenia spoločnosti investície len zvyšujeme, spočiatku do stavebnej výroby, po dosiahnutí istej veľkosti firmy sme začali investovať do diverzifikácie, napríklad sa posúvame od stavebníctva aj k developovaniu nehnuteľností,“ uviedol spoluzakladateľ stavebnej spoločnosti Destav Pavol Ďuriš.
„Za celý čas trvania firmy sme nerobili nič iné, len sme investovali,“ hovorí zakladateľ spoločnosti Alfa Bio Ján Lunter. Po náraste cien plynu a elektriny firma nakúpila kogeneračné jednotky a prešla na LPG pri výrobe tepla, aktuálne v závode na výrobu potravinárskych výrobkov montuje novú linku a ďalšie dve má objednané. Celková hodnota liniek je viac ako tri milióny eur.
„Ľudí na pracovnom trhu je málo, takže preto investujeme aj do automatizácie a robotizácie, a hoci si to vyžaduje vzdelanejších a kvalifikovanejších zamestnancov, inú cestu nevidíme,“ dodal Ján Lunter.
Vplyv rodinného biznisu na vzťahy
„Krízy v našom rodinnom biznise ma naučili, že je kľúčové investovať do vzdelania a kompetencií rodinných príslušníkov,“ upozornil na podujatí rakúsky spíker Octavian Pilati, šéf investičnej spoločnosti Sub Umbra.
Člen starej rakúskej rodiny s dlhoročnými podnikateľskými aktivitami v lesníctve či múzejníctve, ktorá však pre zlyhaný projekt musela rozpredať časť rodinných aktív vrátane paláca, radí rodinným firmám, ako sa vysporiadať s náročnými situáciami, keď biznis začne komplikovať rodinné vzťahy.
„Prvá generácia buduje biznis a často nemá čas myslieť na vzdelanie detí. Rodinné firmy s dlhou históriou už vedia, že deti musia odmalička viesť k štúdiu v oblastiach ekonomiky, práva, financií či konkrétneho biznisu, ktorému sa rodina venuje,“ podčiarkol Pilati. Rodina je tak podľa neho lepšie pripravená vysporiadať sa krízovými situáciami.
Generálny riaditeľ stávkovej kancelárie Niké Roman Berger zdôraznil, že je nešťastné druhú generáciu do rodinného biznisu nútiť. Často sa podľa neho deje aj to, že zakladatelia sa rozhodnú zaúčať potomkov alebo im odovzdávať svoje skúsenosti neskoro.
„Ak má mať nástupca autoritu vo firme, musí ju poznať. Zakladateľ musí vtedy odstúpiť niekoľko krokov dozadu. Môj otec nechodil na mítingy, ktoré som viedol ja,“ opísal Berger.
„Spolu sme tú firmu rozvíjali, nosili sme si robotu domov a iskrilo to medzi nami. Museli sme si hľadať cesty ako navzájom komunikovať,“ uviedol Berger. Aj vďaka dlhoročnej spolupráci bola potom generačná výmena plynulá „Otec sa viac a viac vzďaľoval od výkonného riadenia a pre mňa nebolo problém firmu prevziať,“ hodnotil Berger.
Druhá generácia musí byť pripravená
„Môže byť chybou nasilu niekoho dosadiť do funkcie spoločnosti, ak nie je najvhodnejší kandidát,“ zdôraznila aj predsedníčka predstavenstva výrobcu horaliek IDC Holding Paulína Jakubec a podčiarkla, že druhá generácia musí byť na zapojenie sa do biznisu pripravená.
„Pri odovzdávaní biznisu ďalšej generácii platí to, že je potrebné ju riešiť v pokojnejších časoch. Ak sa niečo deje, od tlaku rodiny po konkurenčný boj, tak je zväčša neskoro,“ uviedol Jakub Hollmann, predseda správnej rady CCS Premium Trust, ktorá sa venuje zvereneckým fondom a nadáciám.
Dedičské konanie je podľa šéfa Niké Romana Bergera veľmi rizikové. „V spoločenských zmluvách firiem je väčšinou uvedené, že majetok sa dedí. My sme to vyriešili inak – ak jeden z nás zomrie, podiely prechádzajú automaticky na toho druhého, aby nevznikol žiaden kolaps,“ priznal Berger.
Výzvy nielen pre rodinné firmy
Šéf oddelenia prognóz a modelov Národnej banky Slovenska rodinným firmám odporučil diverzifikovať a budovať si dodávateľské vzťahy s viacerými dodávateľmi. „Druhou radou je budovať vzťahy so zákazníkmi a komunitami – môžu pomôcť v krízových situáciách svojou podporou,“ vysvetlil Gavura.
Pre firmy je podľa Gavuru dobrá správa, že tento rok by sa mal rozbehnúť zahraničný dopyt a očakáva sa zníženie úrokových sadzieb. Naopak, firmy si ešte budú musieť počkať na oživenie spotrebiteľského dopytu domácností.
„Aktuálne je tá situácia trochu uvoľnenejšia, stále tu však máme obdobie neistoty. Čelíme problému koncu kontraktu plynovodu cez Ukrajinu. Ceny sú nižšie, ale nie sú na optimálnej úrovni, ktoré tu boli pred krízami,“ opísal situáciu na trhu divízny riaditeľ obchodu Slovenského plynárenského priemyslu Michal Ľalík.
Zástupcov rodinných firiem upozornil, že od začiatku budúceho roka možno prestane prúdiť plyn z Ruska a jeho cena môže stúpnuť. Optimálnou stratégiou je preto podľa neho hedžovať ceny plynu aspoň po dobu jedného, dvoch rokov.
Bez zabezpečenia riskujú kyberútok
Riaditeľ centra kybernetickej bezpečnosti Void SOC Soitron Martin Lohnert podčiarkol, že na Slovensku ostáva množstvo priemyselných alebo firemných zariadení bez zabezpečenia proti kybernetickým útokom. Len v Bratislave je ich podľa prieskumu firmy Soitron vyše päťsto a ich počet pribúda.
„Útočníci sú bez zábran a pohybujú sa ďaleko za hranicou zákona. Neexistuje rozumný dôvod, prečo by mala mať organizácia priemyselné zariadenie pripojené na internet bez zabezpečenia,“ uviedol Lohnert.
Aktuálnou témou, ktorá zaujíma firmy, sú tiež otázky spojené s používaním umelej inteligencie v podnikaní. Pre firmy je rizikom najmä to, či konkurencia nedokáže jej nasadením získať významnú konkurenčnú výhodu.
Martin Lohnert firmy upozornil na stále vysokú chybovosť umelej inteligencie a potrebu priebežného overenia jej výstupov. „Klientom odporúčame, aby mali nastavené pravidlá používania AI a používať ju skôr na kreatívne činnosti, nie zásadné. Je to napríklad zlý nápad, ak si programátor vypýta od AI celý program,“ vysvetlil Lohnert.
Spoločné podnikanie ohrozuje manželstvo
Spoločné podnikanie je veľkou záťažou aj pre manželské vzťahy. Kompetenčné spory, čas strávený spoločne v práci aj doma či konflikty v práci môžu vážne naštrbiť manželstvo a je potrebné na to myslieť.
„Pre dobro nášho manželského vzťahu som trval na tom, aby sme si prácu nenosili domov,“ hovorí zakladateľ a CEO spoločnosti Lunys Peter Kaňuk. „Kým sme sa nenaučili o práci menej komunikovať, opakovali sa prípady, keď padali slová ako ,rozvod’ a ,rob si to sám alebo sama’,“ dodala bývalá finančná riaditeľka firmy Lívia Kaňuková.
„Keď biznis ťaháte domov, negatívne to ovplyvňuje rodinu a vzťahy. Napokon sme sa s manželkou dohodli, že to nebudeme robiť,“ spomína aj riaditeľ pekárenskej spoločnosti Vamex Viktor Gumán.
„Ja by som rada preberala pracovné veci aj doma, ale kompromisy a tolerancia sú základom rodinného podnikania. Všetky nezhody napokon preváži to, že vo výsledku máme jediný cieľ – posúvať firmu dopredu,“ uzavrela šéfka ľudských zdrojov spoločnosti Vamex Zuzana Gumánová.
Ďakujeme partnerom podujatia: