Zapozerajte sa niekedy na deti, keď sa nudia. Nedokážu v tom vydržať, sú hladné po zmene. Radšej ako sa nudiť, budú si obzerať ceruzku zo všetkých strán, rýpať ňou do sedačky, skúsia nájsť papier a niečo nakresliť. Potom sa vyberú ku krabici s legom.
Zrazu sú do toho pohrúžené: stavajú, prestavujú, zahadzujú a začínajú odznova. Ich život je v skutočnosti neustála zmena. A viete, čo ma fascinuje? Že väčšinu času v ich očiach vidno nadšenie. Čo je ich tajná zbraň? Zvedavosť.
Riadky do tohto magazínu píšeme spoločne: Michal zo sabatikalu, Andy z role zastupujúcej CEO Martinusu. Pre oboch z nás je to veľká zmena v našich životoch, pri ktorej sme, prirodzene, každý cítili svoju zbierku obáv, neistôt aj pochybností o sebe. Ale ten najdôležitejší pocit, ktorý obaja máme, je zvedavosť.
Sme zvedaví, v čom boli naše očakávania od danej roly skreslené, ale aj v čom sme sa nemýlili; čo sa budeme musieť naučiť a čo odučiť. Sme zvedaví, ako z toho vyjdeme opäť rozhľadenejší, odolnejší a hádam aj lepší.
Podstatou práce budúcnosti je zmena. Mení sa náš prístup k práci. Okrídlený „work-life balance“ je neraz ťažko uchopiteľný koncept, napokon, stále je to náš jeden život, v ktorom potrebujeme mnohé veci, aby sme sa cítili naplnení: vzťahy, sebarealizáciu, zmysel.
Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu, v jednom z rozhovorov povedal, že stratégiu je dobré stavať na veciach, ktoré sa nemenia. Tá myšlienka s nami rezonuje dodnes. Aj my sme presvedčení, že ak prepadneme kolotoču neustálej zmeny, naháňaniu budúcich trendov, o ktorých vlastne nevieme, ktorý sa ujme, môžeme sa ocitnúť v situácii, že sme napokon nekonečne nespokojní a stále nám nič nie je dosť dobré.
Preto keď uvažujeme o práci, ktorú pre seba a našich kolegov vytvárame, sústreďujeme sa najmä na to, čo sa nemení: základné ľudské potreby a hodnoty. Byť prijatý, môcť byť sám sebou, prispievať svojimi nápadmi k napĺňaniu vyššieho zmyslu, mať kvalitné vzťahy, v ktorých sa otvorene vieme porozprávať aj o ťažkých veciach, mať istotu stabilného príjmu, príležitosť rásť a rozvíjať sa.
A hádam aj chuť stále objavovať nové príbehy ukryté v knihách. Nie, nedávame si ružové okuliare. Vidíme, že spolu s tým, ako sa mení svet, mení sa aj to, čo si práca vyžaduje od nás.
Martinus sa za svoju históriu transformoval mnohokrát. Naučil spájať ľudí s knihami nielen v kamenných kníhkupectvách, ale neskôr aj cez internet. Museli sme sa odučiť pozerať sa na to ako na dva oddelené kanály.
Museli sme sa naučiť, ako priniesť knihy na digitálne zariadenia, ale neskôr aj ako robiť kávu, aby sme k tým knihám prilákali ešte viac ľudí. Naučili sme sa fungovať ako malá firma, ale ako sme rástli, museli sme sa veľa z toho aj odučiť, aby sme sa opäť naučili fungovať ako o niečo väčšia firma.
Schopnosť a ochota učiť sa sú nevyhnutnosťou. Dopĺňať si vedomosti ďalším štúdiom či rozširovať obzory napríklad čítaním biznisových kníh patrí k našim radostiam a dôležitým zdrojom, v ktorých nachádzame inšpiráciu.
Vidíme, že sa meníme každou novou vecou, ktorú sa naučíme. Meníme, ako rozmýšľame, ako pracujeme a ako žijeme. Meníme sa tým, akú spätnú väzbu dostávame. Odúčame sa veci, o ktoré sme sa roky opierali, a učíme sa miesto nich nové. Opúšťame komfort známeho. Všetci sa potrebujeme učiť. V práci aj mimo práce. Učiť sa bez ohľadu na dekádu nášho života. Učenie sa je zmena.
Mení sa nielen to, čo práca vyžaduje od nás, ale aj čo my vyžadujeme od práce. Pre stále viac ľudí už nestačí pracovná náplň „tu buď a toto rob“. Ani bezduché naháňanie sa za plnením kvartálnych plánov, stále väčších obratov a ziskov; ani nablýskané „žmýkačky“, kde sa pri 14-hodinových pracovných dňoch ani nestihnete zamyslieť, aký to má celé zmysel. O ten však napokon ide.
Ciele, čísla či peniaze sú dôležitou zložkou nášho fungovania, ale kdesi v sebe cítime, že to nie je všetko. Práve zmysel v našej práci vie dať zmysel aj našim životom. Chceme vidieť dopad. Chceme vedieť, že naša práca niečo zmenila. Nemusia to byť vzletné sny o menení celého sveta… Aj keby to mal byť „len“ úsmev na tvári človeka, pre ktorého sme niečo urobili.
Keď však ide o zmeny, ktoré sa týkajú nás samotných, zrazu je to inak. Zmena môže byť strašidelná, ale ktosi mi poradil krásny trik: nahradiť si strach zvedavosťou. Strach nás skľučuje, zvedavosť oslobodzuje. Strach nám bráni vidieť nové možnosti, zvedavosť nám ich otvára.
Jediná vec, ktorá sa na svete nezmení, bude to, že sa bude stále meniť – a nevyhnutne spolu s ním aj my. Preto skúšajme, objavujme, meňme. Nezabúdajme, že to všetko v skutočnosti v sebe máme, pretože tými deťmi z úvodu sme kedysi boli aj my. Využime to. Buďme spolu zvedaví.
