Horúcich politických hláv je plná Amerika a čo je ešte hrozivejšie, teplota stúpa aj v medzinárodnej politike. Nachádzame sa v nebezpečnom období a zdá sa, že naši lídri sa nedokážu vyrovnať s tým, čo sa deje.
V Spojených štátoch zorganizovala násilnícka extrémna ľavica početné eskalácie situácie na univerzitách. Je známe, že väčšina univerzít má slabé vedenie, ktoré sa konfliktu bojí. Organizátori vedeli, že vedenie sa obáva hnevu ľudí, ktorí si idolizujú woke hnutie, a že akademici dávno zabudli na to, čo majú univerzity reprezentovať. Keď prídu prázdniny, pomery sa zrejme upokoja, v Chicagu nás však čaká ďalší výbušný moment – predvolebný kongres Demokratickej strany.
Protestujúci a zlomyseľní narušitelia pokoja budú dobre organizovaní a majú aj silu. V roku 1968 priniesol známy predvolebný snem demokratov v Chicagu vzburu a v novembri vyhrali prezidentské voľby republikáni. Nanešťastie je dnes starostom Chicaga ideologický extrémny ľavičiar. Nenávidí políciu a je neschopný manažér. Guvernér štátu Illinois sa zasa trasie pred ľavičiarmi v strane. Dokopy to vôbec nevyzerá ako atmosféra pre pokojný politický kongres.
To, čo sa deje na univerzitách a čo sa pravdepodobne stane v Chicagu, iniciuje aj protitlak. Žiaľ, zatiaľ to všetko len podporuje dojem, že Spojené štáty sú upadajúca mocnosť, ktorá už nie je schopná alebo ochotná byť lídrom slobodného sveta. Bidenova vláda protivníkom Spojených štátov zbabelo ustupovala. Skutočnosť, že húsíovia, toto nebezpečné chápadlo iránskej chobotnice, dokážu narušiť medzinárodné lodné cesty, je šokujúca. Biely dom nechápe, aká dôležitá je táto správa.
Globálna nestabilita
Sloboda plavby po moriach je základnou americkou hodnotou už viac ako dve storočia. Americké námorníctvo dozeralo na to, aby medzinárodné lodné cesty zostali otvorené, už od druhej svetovej vojny. Spojené štáty sa však dnes správajú neisto aj voči Pekingu, ktorý podniká kroky k tomu, aby ovládol dôležité Juhočínske more. Po útoku na Izrael sa Bidenova vláda správala veľmi zle aj voči Izraelu a pomáhala tým Hamasu. Biely dom umožňuje mulláhom, aby sa vyhýbali sankciám a predávali Číne ropu za miliardy dolárov. Bidenovci mali tiež problém dodať Ukrajine zbrane, ktorá ich potrebuje, aby vyhrala konflikt s Ruskom.
Najväčším nebezpečenstvom prichádzajúcich mesiacov je, že sa zosunieme do globálneho konfliktu. Naši nepriatelia sa pokojne môžu rozhodnúť, že proti Spojeným štátom urobia významné kroky, najmä ak si povedia, že aktuálne obdobie je oknom príležitosti. Môže sa totiž aj zavrieť, ak zoslabnutý Joe Biden v januári opustí úrad prezidenta. Medzi týchto protihráčov môže patriť Čína, ktorá v podstate izoluje Taiwan, keďže ostreľuje neďaleké ostrovy, čo robila aj v päťdesiatych rokoch.
Peking sa tiež môže ešte agresívnejšie vydať za nastolením kontroly nad Juhočínskym morom, ak napríklad zamedzí v plavbe lodiam – s akýmkoľvek odôvodnením – niektorých krajín a spoločností. Putin sa môže pohnúť smerom na Gruzínsko a dokonca na príslušníka NATO Lotyšsko, ktoré má veľkú ruskú menšinu. Riskoval by Biden vojnu s Ruskom pre malé Lotyšsko? Irán by zasa mohol ešte viac rozdúchať konflikty na Blízkom východe.
Ronald Reagan mal pravdu. Slabosť je pre tyranov pokušením.
Dlhová bomba
Oficiálne miery inflácie v Spojených štátoch donedávna utešene klesali z rekordných úrovní v roku 2022. Signálom, ktorý hovorí o skutočnom nebezpečenstve tohto roka, ale aj ďalších, však nie sú inflačné indexy ako CPI a ani údaje o ekonomike ako rast HDP. Skôr by sme mali pozorne sledovať menové trhy, najmä vývoj japonského jenu. Japonsko už dlhé roky naberá dlh, v pomere k zadlženosti Spojených štátov je už na dvojnásobku. Bank of Japan v prospech jenu do ekonomiky dlhodobo zasahuje, ak však tlačíte peniaze, poháňa to infláciu. Tá spôsobuje v Japonsku politické problémy. Slabý jen ničí obchod a má aj politické dopady v podobe debát o devalvácii či clách.
Japonsko však nie je ojedinelé. Svet sa kúpe v dlhoch, odkedy sa centrálne banky a s nimi kolaborujúce vlády po finančnej kríze z rokov 2008 a 2009 rozhodli, že potlačia dlhodobé úrokové sadzby. Tento nápad nemá oporu v reálnej skutočnosti. Vychádzal z presvedčenia, že ak stlačíte cenu peňazí, bude to stimulovať ekonomický rast. Nemusíte riešiť dane, predpisy ani míňanie vlád – iba zmanipulujete peňažné trhy a všetko bude v poriadku.
Sľubovaný globálny boom, samozrejme, neprišiel. Čo prišlo, je desivé zadlženie. Vlády si mohli dobre požičiavať, zdalo sa, že náklady sú nízke, takmer nijaké, veď úrokové sadzby boli blízke nule. A tak si aj napožičiavali. Monetárny guru Nathan Lewis, spoluautor našej knihy Inflácia – čo to je, prečo je to zlé a ako to opraviť, uvádza šokujúci poznatok o rastúcom japonskom dlhu: „Úrokové platby, v nominálnom vyjadrení, sú nižšie ako v roku 1985, teda pred takmer štyridsiatimi rokmi.“
Bezplatné požičiavanie sa však končí. Vďaka inflácii sa éra nulových úrokov skončila. To, čo bude nasledovať, bude zlé. Globálny dlh dosahuje takmer 300 biliónov dolárov, čo je asi trojnásobok globálneho HDP. V histórii ľudstva sme niečo také nezažili. Keďže úroky vzrástli, škaredé účty za dlhy sa už vynárajú. Viac a viac rozvíjajúcich sa ekonomík smeruje k veľkým problémom, dlhová služba je stále náročnejšia.
A nie sú osamotené: dlh USA je na úrovniach z druhej svetovej vojny a rastie. Keď sa úroky znormalizujú, výdavky na dlhy sa zdvojnásobia. Japonsko je na tom najhoršie. Donedávna nemohli výnosy jeho desaťročných dlhopisov vyrásť nad 0,25 percenta, Spojené štáty si požičiavali za viac ako štyri. Dôsledok? Dal sa čakať: jen sa oslabuje a inflácia sa zvyšuje. Japonsko dlhé roky popieralo ekonomický gravitačný zákon. Hrádza však už praská.
