Príbeh Patrika Čuchtu je zaujímavý tým, že okrem elitného vzdelania a postu šéfa v Slovenskej víkendovej školy v Londýne, asi polovicu roka prežije ako nomád.
Po strednej škole sa z dedinky pri Prešove vybral do Londýna, aby získal jazykový certifikát a mohol študovať na univerzite vo Veľkej Británii, čo sa mu aj podarilo. Najskôr študoval históriu na University College London (UCL) a magisterský titul so špecializáciou na stredovekú politickú ideológiu získal na prestížnom Oxforde. Už od príchodu pracoval ako dobrovoľník v londýnskom slovenskom vzdelávacom centre (Slovak Learning CIC – Slovak Weekend School London) – a dnes ho vedie.
Patrik Čuchta. Foto: Catalin Juncan
Keďže miluje cestovanie a väčšinu úloh spojených so správou jazykovej školy dokáže robiť aj online, veľkú časť roka môže tráviť cestovaním po svete a spoznávaním nových kútov sveta. Najnovšie si obľúbil Latinskú Ameriku, kde minimálne dva mesiace z roka trávi v Brazílii.
Londýn ako magnet
Patrik Čuchta pochádza z Miklušoviec pri Prešove. Počas strednej školy bol na výlete v Londýne a mesto rovnako ako aj celá krajina, mu učarovali. Rozhodol sa, že vysokú školu chce absolvovať vo Veľkej Británii.
Keď ho po maturite prijali na univerzitu do Edinburghu, celý proces sa skomplikoval. Škola sa totiž rozhodla, že jeho maturitnú skúšku z angličtiny neuzná. „Musel som si urobiť jazykový certifikát. Stále som bol rozhodnutý študovať vo Veľkej Británii a tak som si vzal rok voľna a v septembri 2014 odišiel do Londýna,“ spomína Patrik Čuchta.
Počas neho pracoval v kaviarni Starbucks, popri tom si robil certifikát z jazyka aby sa mohol na vysokú školu prihlásiť znova. Ešte pred odchodom do Londýna si zistil, že tam funguje Slovenská víkendová škola, ktorá sa venuje výuke jazyka a kultúry – najmä detí Slovákov, ktorí žijú a pracujú v Londýne. Našiel si kontakt a zavolal vtedajšej riaditeľke školy či nepotrebujú nejakú výpomoc.
Popri učení sa na jazykovú skúšku a práci v kaviarni, cez víkendy pracoval na dobrovoľnej báze ako asistent vo víkendovej škole. Po roku sa znova prihlásil na viaceré školy vo Veľkej Británii a rozhodol sa, že nastúpi na štúdium histórie v Londýne, kde si už medzičasom vybudoval dobré zázemie.
Čo ďalej so životom? Oxford
„Keď som na UCL skončil bakalára, nevedel som, čo ďalej so životom, tak som sa rozhodol si predĺžiť moje študentské časy veriac, že možno moje čerstvo-nadobudnuté akademické úspechy padnú na úžitok a konečne sa mi podarí splniť môj sen – študovať na jednej z najstarších a najtradičnejších univerzít sveta“ hovorí Patrik Čuchta.
Radcliffe Camera je súčasťou oxfordskej vedeckej knižnice. Kto by tam nechcel študovať? Foto: Ben Seymour / unsplash.com
Podal si len jednu prihlášku – na magisterské štúdium stredovekej histórie na Oxforde. A vyšlo to.
Ešte predtým sa však zmenilo aj jeho pôsobenie vo víkendovej škole. Bývalá riaditeľka sa rozhodla odísť a Patrik, v tom čase 22-ročný, sa stal jej nástupcom. „Prijal som to ako výzvu, ale chcel som školu pretransformovať.“
Najstaršia v Británii, najväčšia na Západe
Slovenská víkendová škola v Londýne vznikla v roku 2006, kedy ju založila Slovenka žijúca v hlavnom meste Británie, Lola Kaššovic. Jej cieľom bolo vytvoriť skupinu, kam by jej vlastné deti mohli chodiť, udržiavať kontakt s inými slovensky hovoriacimi deťmi, ktorých rodičia, alebo jeden z nich, tiež pochádzajú zo Slovenska a žijú v Británii.
Po Lole Kaššovic na riaditeľský post nastúpila Monika Polakovičová. Patrik Čuchta sa do víkendovej školy ako dobrovoľník pridal v roku 2014. V tom čase sa škola presťahovala do nových priestorov vo Fitzrovia Community Center v centrálnom Londýne, kde pôsobí dodnes.
Slovenská víkendová škola v Londýne funguje ako nezisková organizácia zameraná predovšetkým na rozvoj jazyka, kultúry a vzdelávania. Z pôvodných 60 študentov aktuálne eviduje vyše 150 a z pôvodne ponúkaných siedmych kurzov momentálne beží na týždennej báze 22 kurzov v prezenčnej, ale aj dištančnej forme. Okrem toho pod jej krídlami dnes funguje už aj tzv. Slovenská školička v Cambridge s ďalšími 40 študentmi prezenčnej formy.
„Cez víkendy organizujeme kurzy slovenského jazyka a kultúry, pričom náš hlavný záber predstavujú deti, ktoré majú aspoň jedného rodiča zo Slovenska. Našim cieľom nie je primárne vychovávať ‚zarytých patriotov‘, ale skôr ľudí, ktorí majú zdravý dotyk s jazykom a vidia hodnotu bilingválneho vzdelávania v kontexte prezentácie kultúrneho bohatstva krajiny, z ktorej pochádza ich rodič alebo rodičia,“ vysvetľuje Patrik.
Podobných slovenských víkendových škôl je v Británii v súčasnosti 22 a slovenské vzdelávacie centrá fungujú v ďalších 25 krajinách sveta so slovenskou diaspórou.
Patrik Čuchta. Foto: Catalin Juncan
Pôvodne londýnska jazyková škola fungovala pod tzv. Slovenským Kruhom vo Veľkej Británii, čo je nezisková krajanská organizácia zameraná na podporu kultúry, vzdelania a rozvoj vzťahov medzi slovenskou a britskou komunitou.
Pod Patrikovým vedením školu spod Slovenského Kruhu vyčlenili a aktuálne fungujú ako samostatná nezisková organizácia. Bývalé riaditeľky školy a dve dlhoročné učiteľky dodnes tvoria Radu školy, ktorá má funkciu poradného orgánu.
Našim cieľom nie je primárne vychovávať ‚zarytých patriotov‘, ale skôr ľudí, ktorí majú zdravý dotyk s jazykom a vidia hodnotu bilingválneho vzdelávania v kontexte prezentácie kultúrneho bohatstva krajiny, z ktorej pochádza ich rodič alebo rodičia.
Patrik Čuchta, riaditeľ Slovenskej víkendovej školy v Londýne
Patrik má na starosti komunikáciu s úradmi a všetku administratívu spojenú s prevádzkou školy. Za jazykové kurzy si však podľa Patrika účtujú na londýnske pomery relatívne nízke školné. Ponúkajú aj štipendiá pre študentov zo znevýhodneného prostredia, aby sa ktokoľvek so záujmom o slovenskú kultúru a jazyk, bez ohľadu na finančné zázemie a lokalitu, mal možnosť vzdelávať na ich kurzoch.
Od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí získavajú dotáciu vo výške zhruba 20-tisíc eur ročne. Podpora im čiastočne pokrýva prenájom priestorov.
Cestovať a pracovať
Patrik sa okrem práce vo víkendovej škole rád venuje aj cestovaniu. „Práca v škole je aj vďaka zmenám, ktoré som tu za tie roky urobil, pre mňa teraz niečím medzi plným a polovičným úväzkom. Vďaka tomu, že sa veľa dá spraviť online, mám pomerne veľkú voľnosť a môžem sa časť roka cestovať,“ hovorí.
V Londýne teraz trávi asi päť či šesť mesiacov z roka, zvyšok je na cestách. „Najnovšie som si zamiloval priateľskosť a otvorenosť Latinskej Ameriky a aspoň dva mesiace do roka trávim v Brazílii,“ hovorí Patrik.
Patrikovi učarovala aj Brazília. Ilustračné foto: F Cary Snyder / unsplash.com
Nepremýšľal niekedy, či by si nechcel nájsť aj ďalšiu prácu, alebo sa venovať niečomu celkom inému?
„Keď sa pozerám na mojich rovesníkov a bývalých spolužiakov, v poslednej dobe veľa premýšľam nad tým, či by som si nemal nájsť nejakú novú profesionálnu výzvu, ktorá by bola dlhodobo stabilnejšia. Brexit výrazne narušil vyhliadky našej organizácie. Navyše cítim, že sa dostávam do veku, kde sa očakáva napredovanie v kariére spojené so stabilným príjmom a budovaním zázemia,“ priznáva Patrik.
Zároveň dodáva, že čím častejšie sa stretáva s rovesníkmi, ktorí majú korporátne kariéry, tým viac si cení pocit zadosťučinenia a voľnosť, ktorú mu práca v neziskovej organizácii prináša. Hoc na úkor príjmu.
„Voľnosť, ktorú využívam na spoznávanie nových ľudí a kultúr sveta, má pre mňa hodnotu, ktorú ani lákavá výplatná páska so zväzujúceho zamestnania nedokáže kompenzovať. Som presvedčený, že cestovanie nie je mrhanie časom a je v ňom obrovská pridaná hodnota,“ hovorí.
Cestovanie mimo Veľkej Británie mu tiež umožňuje vyžiť z menšieho množstva peňazí. „Život v Londýne je dosť drahý a tak v momente, ako opustím Londýn a Veľkú Britániu, šetrím peniaze,“ smeje sa Patrik.
Nové plány
O svojej budúcnosti aj o budúcnosti víkendovej školy však premýšľa neustále. Jednou z možností ako by mohli školu rozvíjať je vytvorenie sesterskej organizácie na Slovensku. Deti na Slovensku by sa tak mohli počas víkendov učiť angličtinu, prepojiť sa so skupinou žiakov v Londýne a navzájom sa obohatiť aj budovať nové vzťahy a priateľstvá.
„Momentálne sme vo fáze, aby sme pochopili nakoľko je táto nezisková cezhraničná iniciatíva reálna v kontexte dlhodobého financovania,“ uzatvára Patrik.
