Zatiaľ čo rodičia nariekajú nad potomkami prilepenými k mobilom a počítačom, technologické firmy jasajú. Nákupy, ktoré spravia deti v online priestore, im nafukujú príjmy.
Cieliť na deti sa vypláca. Opakovane sa o tom presviedčajú prevádzkovatelia sociálnych sietí, ktorí podľa harvardskej štúdie zarobili v roku 2022 na reklamách zameraných na maloletých 10,2 miliardy eur.
V Česku už pred covidom navštevovalo internet denne 84 percent školákov, ktorí trávili len na telefóne priemerne tri a pol hodiny denne.
Každý dvanásty český tínedžer navyše patrí medzi problematických užívateľov sociálnych sietí a každý ôsmy chlapec má sklony k nadmernému hraniu hier. Ku kúpe virtuálnych doplnkov sa priznáva necelá pätina českých detí.
Podľa tohtoročnej štúdie univerzity v Osle sa k nákupom v hrách deti často cítia nútené spolužiakmi. Pekná virtuálna postavička či zbraň, ktorú si zaobstarajú, má totiž vplyv na ich postavenie v kolektíve – kedysi človek zapadol len s najnovším oblečením, dnes potrebuje tú najdrahšie pixelovú výstroj.
Nemusí pritom ísť iba o kamarátov zo školy. Ešte ťažšie je presadiť sa v online komunite, ktorá pozná dieťa len cez jeho avatara, teda podobu, ktorá ho v hre zastupuje.
„Bez plateného obsahu to v podstate nejde,“ vysvetľuje psychoterapeut Ján Kulhánek. Utrácanie v takzvaných free-to-play hrách je veľmi časté.
„Výrobcovia opúšťajú stratégiu platby za hru ako takú. Ponúknu ju dieťaťu zadarmo a snažia sa ho presvedčiť, aby míňalo za bonusy, ďalšie úrovne či rozšírenie možností hrdinov,“ popisuje.
Pre deti, ktoré tlaku okolia odolávajú, sú videohry rovno hazardom. Kolesá šťastia a takzvané loot boxy, teda balíčky s prekvapením, vysávajú z detí peniaze ponukou možnosti vyhrať úžasné predmety. Tá je však percentuálne nízka a núti ich všetko gamblersky skúšať znova a znova.
Deti sú lákavou korisťou najmä preto, lebo neuvažujú ako dospelí. „Voči účinkom reklamy sú obzvlášť zraniteľné, nemajú totiž nevyvinuté schopnosti kritického myslenia a potlačovania impulzivity,“ vysvetľuje vo svojej štúdii Jenny Radesky z Americkej akadémie pediatrov.
Okrem hier deti utrácajú aj za lacné, ale lákavo prezentované oblečenie. „Existujú e-shopy zamerané na tínedžerov, ktoré pre nich v spojení s reklamou influencerov ponúkajú atraktívny tovar. Podobne sa predávajú aj energetické nápoje, ktoré internetové celebrity propagujú priamo pod svojou značkou,“ vysvetľuje Kulhánek.
Keď tieto kampane zaberú, môže sa rodič pri pohľade na svoj účet dosť čudovať. „Stretol som sa aj s dieťaťom, ktoré počas niekoľkých mesiacov minulo 60-tisíc korún (vyše 2 300 eur) z peňazí na rekonštrukciu bytu,“ spomína psychoterapeut.
Pokiaľ rodič na výdavky potomka dohliada, môže podobný problém zastaviť v jeho začiatku. V rodinách, ktoré nechávajú deťom voľnú ruku, to potom neubližuje len úsporám.
„Keď sa problém ukáže, nastáva rodinné zemetrasenie, čo vedie k zhoršeniu vzťahov a všeobecne atmosféry v rodine,“ pripomína Kulhánek.
Pravidlá a prevencia
Nechať dieťa utrácať na internete má vplyv aj na jeho vývoj. Podľa psychoterapeuta to môže prehlbovať závislosť ako na počítačových hrách, tak napríklad aj na spomínaných energetických nápojoch.
Freepik
Foto: Freepik
Deti sa navyše týmto spôsobom nenaučia dobre hospodáriť s peniazmi. „Málokedy také nákupy prebiehajú so súhlasom rodičov, tí teda nemajú možnosť deti v tomto smere vychovávať,“ vysvetľuje Kulhánek.
Európska únia prišla s Aktom o digitálnych službách, ktorý okrem iného zakazuje sociálnym sieťam cieliť reklamy na deti, avšak opatrenia priamo v rodine sú naďalej nevyhnutné. Jedným zo spôsobov, ako uvedeným situáciám predchádzať, je vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti.
S deťmi je vhodné o nákupoch na internete hovoriť. Platí totiž, že o čom sa s nimi nebudete baviť vy, o tom sa aj tak dozvedia niekde inde – tým horšie, ak to bude od spolužiakov, ktorí ich presviedčajú na kúpu novej farby na virtuálny kalašnikov.
Pomôcť môže tiež stanovenie limitu na kreditnej karte alebo obmedzené vreckové. Pokiaľ sa technológie dostávajú do rúk tým najmenším, je lepšie obmedziť prístup k aplikáciám, kde môžu omylom míňať – dieťa ľahko klikne na nejakú voľbu a ani nevie, že niečo kúpilo.
Niektorí rodičia však svoje ratolesti v míňaní podporujú. „Stretol som sa aj s tým, že rodič učil svojho tínedžera tipovať na športové výsledky. Z tohto stávkového kolotoča vyšla rodina so stratou 25-tisíc korún (takmer 1 000 eur),“ varuje Kulhánek.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Vokoun.
