Podnikateľský príbeh Jána Krčulu a jeho manželky Zdenky začal v garáži rodinného domu. Najskôr sa venovali výrobe plastových vrecúšok a fólií, dnes sa zameriavajú na výrobu recyklátu a mesačne spracujú 1000 ton použitých obalových a komunálnych fólií.
Dvor areálu spoločnosti Re-Plast je plný veľkých balíkov stlačených použitých fólií a na dvore bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Zvončín neďaleko Trnavy vládne čulý ruch.
Rodinná firma, ktorú rozbehol ešte v 90. rokoch bývalý automechanik na poľnohospodárskom družstve Ján Krčula s manželkou Zdenkou, dnes dosahuje tržby sedem miliónov a pracuje v nej približne 50 zamestnancov.
Vo firme vládne rodinná atmosféra – časť zamestnancov tvoria nielen členovia rodiny, ale aj bývalí hokejoví spoluhráči či spolužiaci Krčulových synov Jána mladšieho a Mateja.
Zaujímavosťou je aj to, že firma vďaka spolupráci s neďalekým ústavom na výkon väzby dáva prácu aj ďalšej zhruba päťdesiatke odsúdených, ktorí pomáhajú s prvotným triedením vykúpených plastových fólií.
Využitá šanca
Vo firme Re-Plast, ktorej začiatky siahajú do roku 1992, stále figuruje aj otec a jeho dvaja synovia. Do prevádzky aj riadenia firmy sa všetci aktívne zapájajú. Firma však od svojich začiatkov prešla dlhú cestu. Po rokoch sa z pôvodnej výroby plastových vrecúšok a rôznych druhov fólií pre firemných zákazníkov preorientovali na recykláciu obalových fólií.
V súčasnosti tak v Re-Plaste zrecyklujú na granulát zhruba 1000 ton použitých fólií mesačne. Polovica až 70 percent produkcie (v závislosti od jednotlivých zákaziek) následne smeruje do zahraničia, napríklad do Talianska, Francúzska či Nemecka.
Recykláciou odpadovej PE fólie sa zaoberajú od roku 2005, kedy sa rozhodli urobiť krok vpred a prispieť tak k zlepšeniu nášho životného prostredia. Zozbieranú odpadovú fóliu ručne triedia a odstraňujú z nej neželaný obsah, ako napríklad papier alebo iné druhy nečistôt (či neželaných druhov plastov).
Pretriedená a očistená fólia následne vstupuje do procesu recyklácie, čo im pomáha dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu a čistotu ich základného produktu – tzv. regranulátu.
„Ja aj brat sme s firmou prirodzene vyrastali,“ hovorí Ján Krčula mladší. „Otec ju založil ako živnosť ešte v roku 1992 a ja som mal vtedy sedem či osem rokov. Všetko sa v tom čase robilo u nás v garáži a odkedy sme mohli, pomáhali sme so všetkým, čo bolo treba.“ On sám vo firme naplno pracuje od 18 rokov.
Celý podnikateľský nápad vznikol zhodou okolností. „Mama pracovala na obecnom úrade v Suchej a mali tam aj pridruženú výrobu – vyrábali rôzne reklamné šiltovky, tašky a podobne. Raz na nejakú väčšiu akciu – možno to bol Agrokomplex – potrebovali väčšie množstvo igelitových vreciek a snažili sa nájsť niekoho, kto by im ich vedel dodať. Naši sa o tom doma rozprávali a povedali si, že by skúsili niečo vymyslieť. Otec s kolegom z práce vymysleli jednoduchý stroj na rezanie a zatavovanie vrecúšok. Fóliu nakúpili od dodávateľa a išli do toho,“ spomína Ján Krčula mladší.
Ochota vyskúšať niečo nové sa vyplatila. Čoskoro zistili, že dopyt po rôznych väčších či menších igelitových vreckách a fóliách je obrovský, pretože na Slovensku v tom čase nebolo veľa dodávateľov, ktorí by vedeli flexibilne reagovať na dopyt trhu.
Zľava Ján Krčula, starší, Ján Krčula, mladší a Matej Krčula. Foto: Miro Nôta pre Forbes
„Naši čoskoro zistili, že kde zavolajú, všade niečo potrebujú. Či to bola obuv v Partizánskom, Chemolak, Skloplast v Trnave, alebo Sparťan Trnava (dnešná Ikea). Všade potrebovali menšie i väčšie vrecia, rôzne fólie a podobne. Záujem bol naozaj veľký, a tak sa podnikanie rozbiehalo,“ spomína Ján Krčula.
V začiatkoch firmu dopredu potiahla hlavne mama Zdenka, ktorá v novej firme pracovala naplno, kým manžel popri tom chodil aj s partiou kolegov na zárobky do Nemecka. V roku 1995 založila mama Zdenka aj ďalšiu firmu na výrobu fólií, aby už nemuseli nakupovať fólie od dodávateľov, ale vyrábali si ich sami pomocou tzv. extrúdera. Primárny materiál na výrobu fólií vtedy nakupovali zo Slovnaftu.
Firma sa postupne rozrastala a z rodinnej garáže sa po pár rokoch presťahovali do priestorov novovybudovanej haly v Košolnej pri Trnave. Aj tieto priestory im však boli čoskoro primalé, preto sa presťahovali opäť – tentokrát do Zvončína, kde sídlia dodnes.
Zhruba v tom období sa Krčulovci zároveň rozhodli, že Plast Progres predajú a budú sa sústrediť iba na recyklovanie použitých fólií. Venujú sa tomu dodnes.
Recyklácia ako biznis
Produkty v úvode podnikania vyrábali z prvotnej suroviny, ktorú nakupovali v Slovnafte. Po pár rokoch, keď už fungovali ako dobre zabehaná spoločnosť, im do firmy často prichádzali rôzne dopyty od nemeckých a holandských firiem, či by im vedeli vyrobiť aj nejaké produkty z recyklovaného plastu.
Firma pracuje non-stop a zákaziek majú stále dostatok. V roku 2022 ich výnosy predstavovali 6,9 milióna eur a čistý zisk bol 700-tisíc eur.
„To nám opäť vnuklo myšlienku, že by sme to mohli skúsiť. Prvú recyklačnú linku sme kúpili vo Švajčiarsku, síce nebola pôvodne určená na PE fólie, ale na PET fľaše, no kúpili sme ju aj tak a sami sme si ju upravili podľa našich potrieb,“ spomína Ján Krčula mladší.
Odvtedy už nakúpili aj ďalšie stroje a aktuálne majú vo firme štyri recyklačné linky. Mesačne spracujú asi tisíc ton LDPE a HDPE fólií. Surovinu nakupujú od rôznych výrobných firiem, zberných surovín alebo spoločností, ktoré prevádzkujú skládky.
Matej Krčula, otec Ján a syn Ján, mladší. Podnikanie sa snažia vybalansovať s rodinným životom. Jedného dňa by mali radi svoje vlastné, nové priestory. Foto: Miro Nôta pre Forbes
Matej Krčula, otec Ján a syn Ján, mladší. Podnikanie sa snažia vybalansovať s rodinným životom. Jedného dňa by mali radi svoje vlastné priestory. Foto: Miro Nôta pre Forbes
Do roku 2020 si väčšinu recyklátu spracovávali sami a vyrábali z neho rôzne fólie a vrecúška. V dobe kovidu ale nastal u nich vo firme zlom a rozhodli sa, že sa zamerajú len na jednu vec. Výrobu fólií teda zrušili a pokračovali už len v produkcii recyklátu. V tomto režime zostávajú dodnes.
Firma pracuje non-stop a zákaziek majú stále dostatok. V roku 2022 ich výnosy predstavovali 6,9 milióna eur a čistý zisk bol 700-tisíc eur pri výrobe v objeme 10-tisíc ton. Rok 2023 zatiaľ uzavretý nemajú, no Ján Krčula mladší predpokladá, že čísla budú na podobnej úrovni.
Svoje a nové
Plánovanie im komplikuje nielen nestabilná geopolitická situácia a s tým spojené výkyvy v cenách primárnej suroviny v porovnaní s recyklátom, ale aj zložitá situácia s cenami energií. Voči nim sa však poistili podpísaním dlhoročných kontraktov na dodávku elektriny pri fixnej cene na niekoľko rokov.
Aj keď do budúcnosti by radi firmu naďalej zveľaďovali, nasilu to robiť nechcú. „Sme rodinná firma. Obaja máme malé deti a okrem podnikania sa venujeme aj rodinám. Otec chce ísť na budúci rok do dôchodku. Ja však verím, že nám aj naďalej bude pomáhať, nechceme sa teraz do nových projektov vrhať bezhlavo,“ vysvetľuje Ján Krčula mladší.
Jedného dňa by však určite chceli mať svoj závod vo vlastných nových priestoroch a podľa svojich predstáv. „Momentálne je pre nás dôležitý aj čas strávený s rodinami, ale jedného dňa ten čas aj na väčšie plány určite príde,“ uzatvára.
