O globálnej stratégii jednej z najväčších módnych značiek vôbec rozhoduje aj mladá Slovenka, Jasmína Kováčová. Do Givenchy prišla pred siedmimi rokmi ako stážistka, k získaniu prestížneho miesta jej dopomohlo nielen štúdium v New Yorku, ale taktiež, ako sama hovorí, ochota na sebe pracovať.
„Keď sa s ľuďmi na Slovensku rozprávam o práci a spomeniem, že žijem v Paríži a pracujem v móde, mnohí sa na to pozerajú cez prsty. Rodina ma od začiatku podporovala, no cudzí ľudia sa na moju prácu niekedy pozerajú so zdvihnutým obočím. Viem, že keby som povedala, že riešim stratégiu predaja v inom odvetví, bolo by to pre nich zaujímavejšie a menej povrchné,“ hovorí pre Forbes Jasmína Kováčová.
Tridsaťročná Slovenka už sedem rokov pracuje v parížskej centrále Givenchy. Zo stážistky sa vypracovala na seniornú Global Retail Merchandiser pre dámsku a pánsku obuv. Aj pod jej vplyvom sa ich market share za ostatné tri roky strojnásobil. „Uvedomujem si, že móda je veľmi povrchná. Zároveň je to stále jeden z najväčších svetových biznisov, ktorý zamestnáva veľmi veľa ľudí,“ hovorí.
Vysvetliť laikom, čo vlastne v práci robí nie je podľa nej ľahké. Zjednodušene však v rámci globálnej nákupnej stratégie rozhoduje o tom, čo, kedy a v akom množstve bude v ponuke obchodov značky Givenchy.
Čísla z predaja zároveň sleduje a vyhodnocuje. „Nie je to však tak, že by som si stratégiu vymýšľala sama, pracujem v tíme top manažérov. Túto stratégiu potrebujeme dostať aj do regiónov a podľa toho reflektujeme, čo máme v obchodoch, aké nové modely vytvárame a nakupujeme,“ dodáva.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Móda ako biznis
Do jednej z najväčších svetových módnych značiek prišla Jasmína Kováčová pred siedmimi rokmi. Jej cesta k móde sa však začala oveľa skôr. „Pamätám si, ako som si v detstve rada listovala v módnych časopisoch. Niekedy som si z nich vystrihovala a z ústrižkov som vyrábala vlastný ‚časopis‘, s ktorým sme sa potom s kamarátkami hrávali,“ spomína.
O existencii fashion merchandisingu sa dozvedela už ako stredoškoláčka a hneď vtedy si povedala, že toto spojenie biznisu, kreatívy a analytiky by pre ňu mohlo byť ideálne. Keď zistila, že Fashion Institute of Technology v New Yorku má aj špeciálny letný program pre stredoškolákov, neváhala.
„Vtedy ma to oslovilo a na FIT v New Yorku som absolvovala aj štvorročné bakalárske štúdium fashion merchandisingu,“ vysvetľuje Jasmína Kováčová, ktorá neskôr v štúdiu pokračovala na juhu Francúzska. Na magisterskom stupni sa potom zamerala práve na manažment luxusnej módy.
Foto: archív Jasmíny Kováčovej
Keď však dnes niekomu povie, že pracuje v Givenchy, väčšina ľudí si myslí, že je návrhárka. Túto kariéru však podľa jej slov nemala nikdy v pláne. Keď sa jej pýtam, či niekedy v živote zvažovala vlastnú módnu značku, bez váhania odpovedá, že nie. „Nemyslím si, že na trhu potrebujeme ďalšiu značku.“
Nezachraňujú životy
Aké boli teda jej ambície? „Kedysi som mala veľké ambície rásť v módnom biznise na kariérnom rebríčku stále vyššie. Riadiť napríklad svoju regionálnu pobočku, no teraz to veľmi prehodnocujem,“ priznáva.
„V práci si často pripomíname, že nezachraňujeme životy. Čoraz častejšie sa preto zamýšľam nad pridanou hodnotou mojej práce a úsilia. V našom tíme pracujeme fakt veľa, hoci je pravda, že kedysi sme pracovali ešte viac.“
Vo vrcholovom manažmente má totiž podľa Jasmíny Kováčovej človek často pocit, že všetko treba riešiť urgentne. „Práve vtedy si musíme pripomenúť, že nejde o život. Takýto prístup sa, samozrejme, nedá aplikovať na všetko, ale je dôležité dávať veciam rôznu prioritu,“ hovorí a jedným dychom dodáva, že hoci je zo svojej práce často vystresovaná, veľmi ju baví.
Foto: archív Jasmíny Kováčovej
„Baví ma sledovať, kam som sa za tých sedem rokov mojej kariéry posunula. Nemyslím len to, že som sa zo stážistky vypracovala na seniornú členku tímu, ale všetko to, čo som sa v tom procese naučila vďaka skvelým manažérom aj mojej mentorke. Hoci si myslím, že je toho ešte veľmi veľa, čo sa môžem učiť, baví ma, že aj na mojich výsledkoch je vidno, ako sa zlepšujem,“ hovorí.
Kolegovia – kamaráti
Keď Jasmína Kováčová ako stážistka prišla do Givenchy, oddelenie, na ktorom dnes pracuje, nefungovalo ešte ani rok. Bolo preto oveľa menšie ako dnes a všetci členovia tímu riešili prakticky všetko. „Procesy sme budovali od nuly, vylaďovali sme nástroje, ktoré pri práci používame, aby sme dokázali lepšie spracovávať a vizualizovať dáta, ktoré používame,“ hovorí.
„Kedysi sme napríklad kategórie striktne delili na dámsku a pánsku módu. Dnes sa skôr delíme podľa sortimentu – kabelky, kožené doplnky, oblečenie. Rozdelili sme sa tak, aby sme sa mohli lepšie špecializovať na konkrétne produkty.“ Jasmína sa preto ostatné tri roky zameriava na pánske a dámske topánky.
Vďaka tomu si podľa nej môžu dovoliť pracovať trochu menej. „Za ostatný rok a pol sme zladenie práce a súkromného života v našom tíme veľmi často riešili. Pripustili sme, že možno nemusíme do všetkého dávať vždy ‚150 percent‘. Je v poriadku niekedy trochu poľaviť,“ hovorí. Nenechajte sa však zmiasť, „poľaviť“ neznamená pracovať štyri dni v týždni, ani končiť hneď po obede. „Kým dovtedy sme prácu končili okolo desiatej večer, dnes už niekedy končíme o siedmej,“ spresňuje.
Foto: archív Jasmíny Kováčovej
A kde hľadá motiváciu? „Mám naozaj skvelý tím. V rámci mojej generácie nie je úplne bežné zostávať tak dlho v jednej firme, no môj tím mám veľmi rada. Aj iné tímy mojich kolegov o nás hovoria, že sme super – keď treba, vieme ‚zamakať‘, ale vieme sa aj zabaviť. Okrem toho, že sme kolegovia, sme aj kamaráti. To je veľmi dôležité,“ zdôrazňuje.
„Nedávno som napríklad mala v rámci nášho HR pravidelný pohovor o kariérnom raste a pýtali sa ma, či by som chcela ísť do našej americkej pobočky alebo do inej krajiny,“ hovorí. „Pri týchto úvahách však myslím aj na budúcnosť. Keď chce človek vo Francúzsku dostávať minimálny dôchodok, musí tam mať odpracovaných aspoň desať rokov.“
Chce sa vrátiť?
Perspektívne však Jasmína Kováčová nevylučuje ani návrat domov. „Slovensko mám veľmi rada a oproti iným ľuďom, ktorí žijú v zahraničí, sa naň aj relatívne často vraciam. Stále som však neprišla na to, ako by som sa na Slovensku aktuálne mohla uplatniť. Lepšie povedané, ako by som mohla rozvíjať to, čo som sa za sedem rokov v zahraničí naučila,“ pripúšťa.
„V tejto súvislosti sa napríklad zamýšľam nad nedávnou predvolebnou kampaňou s názvom Chcem tu zostať. Nemalo by to trochu byť aj Chcem sa vrátiť? Myslím si totiž, že je veľmi dobré, keď človek odíde do zahraničia, či už študovať alebo pracovať. Získa tým rozhľad, schopnosti a vedomosti, aké by u nás v tejto situácií nemal. Dôležité sú však jeho motivácia a možnosť vrátiť sa.“
Foto: archív Jasmíny Kováčovej
Hoci je podľa nej presadiť sa v zahraničí čím ďalej, tým jednoduchšie, pre mnohých mladých ľudí je to stále výzva. Jasmíne Kováčovej podľa jej slov najviac pomohla podpora rodiny. „Rodičia ma od malička podporovali v tom, aby som sa učila jazyky, viedli ma k samostatnosti. To je veľmi dôležité, ak chce ísť človek žiť do zahraničia. Zároveň, keď už som potom bola v zahraničí odkázaná sama na seba, veľmi som chcela uspieť a nesklamať ich. Bola to silná motivácia a do istej miery možno aj tlak.“
Najdôležitejšie je chcieť
Pri dosahovaní akýchkoľvek úspechov je však podľa nej kľúčové, či človek chce a či je ochotný na sebe pracovať. Tento odkaz odovzdáva Jasmína Kováčová aj stážistom, ktorí do Givenchy prichádzajú podobne ako ona pred niekoľkými rokmi.
„Niektorí všetko hneď chápu, iným to trvá trochu dlhšie. Chcem však, aby odchádzali s tým, že keď budú úprimne motivovaní a budú sa chcieť učiť, nemusia byť hneď geniálni. Chcieť je oveľa dôležitejšie,“ vyzdvihuje.
Práve nefungujúci systém stáží je podľa nej jedna z kľúčových vecí, ktorá mladým ľuďom na Slovensku bráni kariérne napredovať a „chcieť“. „Keď som študovala v New Yorku, stáž som mala popri štúdiu. Každý týždeň som si 20 hodín odstážovala a popritom som chodila do školy. Bola to neplatená stáž a pripúšťam, že to bolo náročné, ale s odstupom času to hodnotím ako skvelú skúsenosť. V rámci módy je málo platených stáží, ale mala som za to kredity,“ približuje a dodáva, že vo Francúzsku je tento systém podľa nej nastavený ešte lepšie.
„Tam je stáž povinná. Každý vysokoškolský študent skrátka musí celý semester odstážovať na konci magisterského štúdia. Stáž je navyše platená, aj keď to nie sú vysoké sumy. Počas týchto dvoch semestrov však nechodia do školy, je to v podstate ich práca na plný úväzok. Mladí ľudia tak majú prístup ku všetkému, čo sa vo firme deje a sú toho plnohodnotnou súčasťou. Ak sa snažia a majú trochu šťastia, tak sa tam po škole môžu rovno zamestnať tak, ako napríklad ja. Toto podľa mňa na Slovensku chýba.“
