Hoci ich starší členovia tohto odvetvia veľmi neuznávajú, laboratórne vypestované diamanty technológa Martina Roscheisena čoskoro zaplavia 85-miliardový trh so šperkami. Mohli by tiež zohrávať rozhodujúcu úlohu pri poskytovaní pokročilých čipov pre elektrické vozidlá, kvantové počítače a ďalšie iné technológie.
Diamanty novej éry
Vo vnútri zrekonštruovaného veľkoskladu v južnej časti San Francisca odhaľuje Martin Roscheisen, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Diamond Foundry, desaťcentimetrovú monokryštálovú diamantovú doštičku. Tvrdí, že bola vybrúsená zo 423-karátového surového kameňa vo veľkosti dlane.
Ide o najväčší diamant, aký kedy človek vyrobil a navyše je dostatočne veľký na to, aby sa z neho dala vyrobiť súprava korunovačných klenotov. Roscheisen ho prezentuje iba ako ukážku začiatku éry kvantovej výpočtovej techniky. „Každý čip bude v budúcnosti používať diamantové doštičky,“ hovorí. Či už pôjde o telefóny, notebooky alebo autá. Diamant totiž umožní vyrábať stále menšiu vysokoenergetickú elektroniku.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Cesta k výrobe diamantových polovodičov vedie cez odborné znalosti v oblasti kovania drahokamov. Roscheisen preto považuje za samozrejmé, že jeho priemysel čoskoro ovládne trh s diamantovými šperkami, ktorého hodnota je 85 miliárd dolárov. Tvrdí, že spoločnosť Diamond Foundry v minulom roku strojnásobila produkciu diamantov na päť miliónov karátov. V roku 2025, kedy by mala byť dokončená prevádzka jeho španielskej továrne na diamanty poháňaná slnečnou energiou v hodnote 800 miliónov dolárov, chce dosiahnuť výrobu 20 miliónov karátov ročne. Pri takomto objeme bude produkovať približne 60 percent kameňov. Pre porovnanie, gigant De Beers Group minulý rok vyťažil 35 miliónov karátov, väčšinou pôvodom z Botswany, za oveľa vyššie náklady.
Prvé pokusy
Nehovoríme tu o kubických zirkónoch alebo moissanitoch. Umelo vyrobené diamanty nie sú novinkou. V 50. rokoch spoločnosť General Electric vyrobila prvé diamanty. Hlboko v zemskej kôre napodobnila vysoké teploty a tlak potrebný pre ich vznik.
Dnes sa miliardy karátov umelo vyrobených diamantov používajú na priemyselné účely. Trvalo však desaťročia, kým sa technológia posunula tak, aby získali diamanty šperkárskej kvality vo veľkostiach, ktoré sú v prírode takmer nedosiahnuteľné a nerozoznateľné od prírodných kameňov bez prístroja na fluorescenčnú spektroskopiu.
Je laboratórny diamant hodnotný?
Pred desiatimi rokmi začínali z ničoho a dnes laboratórne vypestované kamene predstavujú 10 percent z ročného predaja diamantových šperkov v objeme 125 miliónov karátov. Ich ceny sú pritom často o 80 percent nižšie ako ceny prírodných diamantov. „Náš priemerný zákazník sa z finančného hľadiska ťažko dostáva k ťaženým diamantom,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Pandora, Alexander Lacik, ktorý minulý rok začal predávať laboratórne diamanty v 7-tisíc predajniach. „Nezaberáme miesto na trhu. My vytvárame ďalší trh.“
Klenotníci v nákupných centrách si užívajú vysoké marže z predaja trojkarátových bezchybných zásnubných prsteňov s laboratórne vypestovanými diamantmi za menej ako 4 500 dolárov (u Tiffany & Co by ste podobný produkt kúpili za desaťnásobok tejto sumy).
Foto: Freepik
Na druhej strane, luxusné domy ako Cartier a Van Cleef & Arpels nad nimi ohŕňajú nos. Snorts Edward Asscher, prezident Svetovej rady pre diamanty, hovorí: „Pri väčších veľkostiach sú také lacné, že stratili akúkoľvek skutočnú hodnotu.“
„Mám najväčšiu sieť obchodníkov s diamantmi a syntetické diamanty predávať nebudem. Chýba im cennosť, takže si nedokážu udržať hodnotu,“ hovorí newyorská diamantová legenda Martin Rapaport, ktorého spoločnosť RapNet eviduje viac ako milión diamantov na predaj. „Zákazníci sú tu skutočne podvedení. Dozviete sa to približne o rok. Nakoniec vás so syntetickými diamantmi pochovám.“
Roscheisen si myslí, že to bude on, kto bude pochovávať. Hovorí, že je to podobné, ako keď Mikimoto spopularizoval umelo pestované perly. „Začalo sa to tým, že Jackie Kennedyová nechcela priplácať za „prírodné“ perly v prospech umelo vypestovaných. Stále viete nájsť aj úplne prírodné perly za obludné ceny, ale tvoria len jedno percento predaja.“
Ekologickejšia alternatíva
Rovnako ako sú ekologicky uvedomelí spotrebitelia hnacou silou exponenciálneho rastu trhu s rastlinnými potravinami, aj spoločnosť Diamond Foundry vsádza na to, že dokáže zaujať novú generáciu. Ťažené diamanty majú uhlíkovú stopu približne 170 kilogramov na karát, zatiaľ čo laboratórne pestované diamanty iba osem alebo aj menej. Cieľom spoločnosti Diamond Foundry je dosiahnuť nulovú produkciu uhlíka. Reaktory v továrni v meste Wenatchee v štáte Washington, ktorú Roscheisen prestaval zo skladu jabĺk, fungujú na vodnú energiu z rieky Columbia. Továreň vo výstavbe v španielskej Extremadure za 850 miliónov dolárov bude využívať 30 megawattov slnečnej energie. Roscheisen hovorí: „Do piatich rokov plánujeme nahradiť celú ťažbu diamantov.“
Od online knižnice k drahokamom
Podnikateľ Roscheisen sa narodil a vyrastal v nemeckom Mníchove. Koncom 90. rokov získal doktorát z inžinierstva na Stanforde – práve v čase, keď na Wall Street prepukol záujem o World Wide Web. V roku 1995 Roscheisen spoluzaložil právnickú online knižnicu FindLaw, ktorú neskôr predal spoločnosti Thomson Reuters. V roku 1998 spoluzaložil e-mailovú službu Egroups, ktorú predal spoločnosti Yahoo za 450 miliónov dolárov.
Po spľasnutí bubliny „dot-com“ (išlo o obdobie, kedy vzrástlo používanie internetu, vzniklo mnoho internetových obchodov a veľa z nich neskôr aj zaniklo) sa v roku 2002 stal spoluzakladateľom spoločnosti na výrobu solárnych panelov Nanosolar. Podarilo sa im získať 600 miliónov dolárov, avšak nedokázali dostatočne rýchlo rozvinúť svoju technológiu tlačených tenkovrstvových solárnych panelov na to, aby predbehli čínsku konkurenciu a firma skrachovala.
Investor James Joaquin zo spoločnosti Obvious Ventures si spomína na prvý rozhovor s Roscheisenom. Vysvetlil mu, že jeho tím v spoločnosti Nanosolar sa zdokonalil v zaobchádzaní s jednotlivými atómami. Len si vybrali nesprávny atóm. „Ďalej by to chceli urobiť s atómami uhlíka,“ hovorí Joaquin, ktorý sa teší na príchod smartfónov s nerozbitnými diamantovými obrazovkami.
Hviezdne sily
„Roscheisen videl túto cestu skôr, ako to bolo zrejmé ostatným,“ hovorí Joaquin. Roscheisenova spoločnosť Diamond Foundry bola založená v roku 2015 s finančnými prostriedkami vo výške 315 miliónov dolárov a pôsobivým zoznamom sponzorov. Na čele s Andym Bechtolsheimom, zakladateľom spoločnosti Sun Microsystems, Tonym Fadellom, tvorcom prvého iPhonu, a spoluzakladateľom Twitteru Evanom Williamsom. Hviezdnu silu im dodal Leonardo DiCaprio, ktorý režíroval a hral vo filme Krvavý diamant z roku 2006.
V roku 2021 vstúpila do Diamond Foundry spoločnosť Fidelity Investments s akciami vo výške 200 miliónov dolárov. V tom čase bola firma ocenená na 1,8 miliardy dolárov. Podľa dokumentov SEC, portfólioví manažéri firmy Fidelity Investments odvtedy zvýšili hodnotu svojich konvertibilných prioritných dlhopisov Diamond Foundry o 35 percent. Znamená to, že hodnota vlastného kapitálu spoločnosti dosiahla 2,4 miliardy dolárov. Forbes odhaduje tržby v tomto roku na približne 700 miliónov dolárov. Roscheisenovi z nich patrí 25 percent.
Vrstva po vrstve
Spoločnosť Diamond Foundry využila know-how nemeckej spoločnosti Audiatec, ktorú získala koncom minulého roka, aby mohla vyrábať svoje nové 423-karátové plátky. Tie by najradšej chceli využiť pre ďalší vývoj mikročipov. Prelomový objav spoločnosti Audiatec sa týka oblasti nazývanej heteroepitaxia diamantu – výroba diamantov vrstvu po vrstve od atómovej úrovne. Prišli na to, ako umiestniť desať jednotlivých atómov vykryštalizovaného uhlíka na základ irídia, prinútiť ich rásť v rovnakých rozmeroch a spojiť ich do „materskej“ základne monokryštalickej diamantovej platne.
Foto: Freepik
„Možno to prirovnať k tomu, akoby viacero ľudí pokladalo obklady na podlahu z rôznych koncov bez šablóny – stretli by sa v strede bez toho, aby dlaždice do seba zapadli,“ vysvetľuje Roscheisen. Kúzlo sa odohráva počas niekoľkých týždňov v plazmovom reaktore s teplotou 3-tisíc stupňov. Do reaktoru sa vstrekuje metán a je ožiarený mikrovlnami, ktoré spôsobujú, že sa na rastúci diamant spája vrstva za vrstvou atómov čistého uhlíka. Prešlo 25 rokov a tisíce experimentov, kým sa to podarilo.
Do polovice roka 2025 Roscheisen očakáva, že bude vyrábať 20 miliónov karátov ročne. Neskôr až 50 miliónov, pričom surové kamene budú mať veľkosť až 20 centimetrov. Keď sa produkt, ktorý vyrábate neustále zlacňuje, musíte si to vynahradiť na jeho veľkosti. Za posledných päť rokov sa priemerná veľkosť diamantu predávaného v maloobchodnej dcérskej spoločnosti Diamond Foundry, Vrai, zvýšila z 1,3 karátu na dnešných 1,95 karátu. Cena pritom klesla z 3 600 dolárov na 2 500 dolárov za karát. Väčšina predaja spoločnosti Vrai prebieha online. Hoci má svoje výstavné priestory v 11 veľkých mestách po celom svete vrátane New Yorku, Londýna a Šanghaja. Klasický dvojkarátový solitérny zásnubný prsteň na 18-karátovom zlatom remienku by ste si u nich mohli kúpiť za 3 300 dolárov.
Konkurencia
Medzi konkurentov patrí divízia laboratórne pestovaných drahokamov Lightbox spoločnosti De Beers. Od roku 2018 sa pokúša rozdeliť trh predajom diamantov pevne stanovenou cenou – 800 dolárov za karát, bez ohľadu na brúsenie alebo čírosť. Ďalším konkurentom je spoločnosť s názvom WD Lab Grown Diamonds v marylandskom Beltsville. Diamanty predáva klenotníkom strednej triedy, ako sú Robbins Brothers a Helzberg, taktiež aj novej generácii iba laboratórne pestovaných luxusných značiek – napríklad značka Oscar Massin, ktorá svoje meno dostala podľa legendárneho francúzskeho klenotníka kráľovskej rodiny. Značku v roku 2021 uviedol na trh bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Cartier. Jeden z návrhov obsahuje 3,76 karátu diamantov na prsteni za 21 500 dolárov. „Je to vyrovnávanie úrovne,“ hovorí Brittany Lewis, marketingová riaditeľka spoločnosti WD. Ženy si kupujú vlastné diamantové šperky a môže sa im páčiť myšlienka, že tým podporujú ekologicky uvedomelých ľudí,“ hovorí.
Každý diamant je jedinečný
Napriek tomu, že tradiční klenotníci sa na laboratórne pestované diamanty pozerajú s nechuťou, táto oblasť naďalej priťahuje značky s modrou krvou. Izraelský 76-ročný podnikateľ a vynálezca Benny Landa prevádzkuje tucet plazmových reaktorov v spoločnosti Lusix v izraelskom Rehovote. Minulý rok jeho spoločnosť dosiahla vysokú reputáciu vďaka kapitálovej investícii vo výške 90 miliónov dolárov, ktorú viedla spoločnosť LVMH Luxury Ventures. Skupina Tag Heuer patriaca spoločnosti LVMH vyrobila už 40 kameňov Lusix do svojich hodiniek Carrera Plasma za 400-tisíc dolárov.
Landa sa v roku 1995 objavil na zozname najbohatších ľudí sveta časopisu Forbes. Bolo to ešte pred tým, než predal svoju spoločnosť Indigo Digital Printing technologickej firme HP za 1,4 miliardy dolárov po zohľadnení inflácie. V Izraeli si otvoril ďalšiu továreň na výrobu diamantov, no odmieta názor, že laboratórne diamanty nie sú prírodné. „Vytvárame podmienky na to, aby príroda mohla pestovať. Atómom uhlíka umožňujeme, aby sa samy zostavili do diamantu. Rovnako ako v prípade diamantov vypestovaných na zemi, každý diamant je jedinečný. Žiadne dva diamanty nemajú presne rovnaký tvar ani vlastnosti – tak ako v prírode.“
„Veľký problém nastane vtedy, keď už nebudete vedieť nájsť rozdiel,“ smeje sa Cormac Kinney, generálny riaditeľ a zakladateľ spoločnosti Diamond Standard. Klenotníci sa zatiaľ pri rozpoznávaní laboratórne vypestovaných diamantov spoliehajú na prístroje na fluorescenčnú spektroskopiu. Zatiaľ čo ľudia sú naďalej ochotní platiť za ťažené kamene niekoľkonásobne viac, Kinney prišiel na spôsob, ako ich komodizovať a podporiť pritom ceny.
Diamantové mince
Spoločnosť Diamond Standard sa pokúša vytvoriť obchodovateľný trh podobný zlatým minciam a tehlám, ale s diamantmi. Vkladá preto osem alebo deväť diamantov s celkovou hmotnosťou približne tri karáty do malého okrúhleho plastového puzdra pripomínajúceho mincu. V puzdre je zabudovaný počítačový čip, ktorý ho identifikuje a môže sa pripojiť k databáze blockchain. Na zabezpečenie zameniteľného obchodovania na burzách regulovaných CFTC (Komisia pre obchodovanie s komoditnými futuritami v USA) Kinneyho receptúra overená spoločnosťou Deloitte zabezpečuje, že diamanty z mince na mincu majú rovnaké atribúty. Aktuálna cena jeho diamantovej mince je 5 400 dolárov. Doteraz predal mince v hodnote takmer 250 miliónov dolárov a má veľké nádeje, že sa mu čoskoro podarí obchodovať s futuritami na CME (Chicago Mercantile Exchange – Chicagská obchodná burza). Potom bude nasledovať ETF (Exchange-traded fund – Fondy obchodované na burze).
Roscheisen si zo snobstva v diamantovom priemysle nerobí ťažkú hlavu. Trvá na tom, že Moorov zákon sa nakoniec uplatní aj na trhu s diamantmi. Verí, že o desať rokov sa diamanty budú kótovať tak, ako sa dnes kótujú kremíkové polovodiče – v dolároch za centimeter štvorcový a budú sa predávať na plátky. Roscheisen prezradil, že spoločnosť používa diamantové čipy na skonštruovanie napájacieho modulu pre elektrické vozidlá, ktorý je veľký len ako šestina najmenšieho modulu spoločnosti Tesla. „Tento ďalší stupeň miniaturizácie diamantov je hneď za rohom.“ Keďže tieto slová prichádzajú od muža, ktorý je nastavený chrliť milióny karátov, mal by v to dúfať.
Článok vyšiel na Forbes.com. Jeho autorom je redaktor Christopher Helman.
