Pred sto rokmi, v novembri 1923, dosiahla hyperinflácia v Nemecku svoj vrchol – jeden dolár mal hodnotu 4,2 bilióna mariek. Ani to však nebol historický inflačný rekord. Spravili sme malý prehľad znehodnotených mien.
Nemecko, 1923
Nemecko ako porazená mocnosť prvej svetovej vojny muselo platiť reparácie. Ich výška bola 132 miliárd mariek, čo sa rovnalo asi 33 miliardám dolárov. Pre porovnanie, na svete vtedy žil jediný miliardár – John D. Rockefeller, ktorého majetok Forbes odhadol na 1,2 miliardy dolárov.
Foto: Wikimedia Commons
Foto: Wikimedia Commons
K devalvácii marky prišlo už cez vojnu, inflácia vyskočila aj tri roky po nej, keď malo Nemecko zaplatiť prvú časť reparácií. V roku 1914 bol výmenný kurz marky a dolára 4,2:1, v roku 1921 to bolo už 330:1. Po neúspešných konferenciách o stabilizácii situácie v Nemecku vyletel kurz na 7 400:1.
Vrchol hyperinflácie nastal 15. novembra 1923, keď mal dolár hodnotu 4,2 bilióna mariek. Nemci následne zaviedli novú menu, ktorú po upokojení situácie v lete 1924 nahradila nová ríšska marka.
Maďarsko, 1946
Predstavte si takúto situáciu. O piatej popoludní sa po práci zastavíte v potravinách a kúpite si chlieb. Keď nasledujúce ráno o ôsmej vkročíte do toho istého obchodu, stojí rovnaký chlieb už dvakrát toľko. A jeho cenovka je pravdepodobne v miliardách.
Foto: Wikimedia Commons
Foto: Wikimedia Commons
Historicky a svetovo najvyššia hyperinflácia zasiahla Maďarsko po druhej svetovej vojne a na zdvojnásobenie cien vtedy stačilo necelých 15 hodín. Najvyššia bankovka vo vtedajšej maďarskej mene pengő mala hodnotu 100 triliónov.
Príčiny treba hľadať vo Veľkej hospodárskej kríze, ktorá tvrdo dopadla na maďarské poľnohospodárstvo, no aj v následkoch druhej svetovej vojny. Maďari v reakcii na hyperinfláciu zaviedli novú menu forint, ktorá bola krytá zlatom.
Zimbabwe, 2008
Aj v 21. storočí sme už zaznamenali viacero hyperinflácií. V roku 2019 sa ceny vo venezuelských bolívaroch zdvojnásobili v priebehu dvoch dní.
Foto: Wikimedia Commons
Foto: Wikimedia Commons
Ešte horšia bola hyperinflácia v Zimbabwe, ktorá vrcholila presne pred 15 rokmi – v novembri 2008. V obehu vtedy bola aj bankovka v hodnote 100 biliónov zimbabwianskych dolárov. Do hospodárskej krízy dostala krajinu zlá hospodárska politika jej dlhoročného prezidenta Roberta Mugabeho (vo funkcii bol od roku 1987 do roku 2017).
Oficiálne čísla inflácie neexistujú, pretože ich Zimbabwe v jednom čase prestalo zverejňovať, v roku 2009 prestala krajina tlačiť vlastnú menu a ľudia ďalšie roky platili americkým dolárom a inými cudzími menami. K znovuzavedeniu zimbabwianskeho dolára prišlo až v roku 2019, no tento krok opäť poznačila inflácia, hoci už podstatne slabšia.
