„Královec je český. V úspešnom referende sa 97,9 percenta obyvateľov Kaliningradu vyjadrilo za pripojenie k Česku a za premenovanie Kaliningradu na Královec,“ píše sa na webstránke vistikralovec.cz. Česi vlani reagovali na ruský útok na Ukrajinu recesistickou akciou, ktorá zaujala celý svet.
V súčasnosti ruskú, predtým pruskú enklávu, v skutočnosti v 13. storočí pomenovali po českom kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. Ako Královskú horu, teda Königsberg. Česi sa toho chytili a v spontánnej virálnej kampani, ktorá prenikla aj do veľkých médií, či do komunikácie rôznych firemných značiek, svojsky sparodovali ruský historický revizionizmus.
Ako na kampaň reagovali ľudia v Kaliningrade, či ako sa v ruskej enkláve žije dnes a čo ju môže čakať v budúcnosti – o tom sme sa rozprávali s poľskou novinárkou Paulinou Siegień, autorkou knihy o Kaliningrade, ktorá tento rok vyšla aj v českom preklade (Absynt, 2023), ako inak – pod názvom Královec.
Zhovárame sa v Bratislave, ktorá bola až do začiatku 20. storočia prakticky nemeckým mestom. Nachádzate pri návšteve takýchto miest v strednej Európe nejaké paralely s Kaliningradom?
Myslím si, že Kaliningrad je výnimočným prípadom, a to najmä preto, že bol veľmi dôležitým centrom nemeckej histórie. Región mal síce aj otvorenejšie obdobia, keď ochotne prijímal ľudí z iných prostredí, no v 19. a 20. storočí to už bolo veľmi nemecké miesto, kde nezostávalo miesto pre projekty iných kultúr. Königsberg bol reprezentantom idey nemeckého východu, východzím bodom nemeckej expanzie.
Paulina Siegień. Foto: Absynt/Martyna Niećko
Cítiť na takýchto miestach aj po rokoch duch nemeckej histórie?
Mám pocit, že akokoľvek sa predstavitelia sovietskeho a ruského Kaliningradu snažili a snažia ho utlmiť, samotný priestor vykazuje akúsi rezistenciu. V knihe o tejto téme hovorí bývalý obyvateľ Königsbergu Michael Wieck.
On sám najskôr tvrdil: „Keď rodina príde o dom, môže ho postaviť znova a duch domova sa vráti. Ale keď niekto z domu vyženie obyvateľov, duch sa do neho už nikdy nevráti.“ Po niekoľkých návštevách Kaliningradu však svoje slová korigoval a povedal, že niekedy je duch miesta taký silný, že pôsobí aj na nových obyvateľov a formuje ich.
Rusi po vojne Nemcov vysťahovali a mesto premenovali na Kaliningrad. Okázalý symbol novej moci, Dom sovietov, začali stavať až pomerne neskoro, v roku 1970. Pričom ho nikdy nedokončili. A tento rok rozhodli o jeho zbúraní. Čo to značí?
Deje sa to z praktických a ekonomických dôvodov, jednoducho je to opustená ruina v centre mesta. Na mieste má namiesto Domu sovietov vyrásť nezaujímavý komplex kancelárií a obchodov s hotelom. Napriek tomu, časti obyvateľov Kaliningradu bude budova chýbať, vyrastali s ňou, bol to v istom zmysle symbol Kaliningradu. Pre mesto to ale bol skôr symbol impotencie miestnej vlády, podľa mňa aj symbol kolapsu sovietskeho projektu.
Reakciou na dlhú vojnu je aj cynizmus
Kedy ste boli v Kaliningrade naposledy?
Na jeseň 2019, teda ešte pred pandémiou. Počas covidu boli hranice zatvorené. Teraz sa síce Rusko otvorilo, no myslím si, že pre mňa ako novinárku je návšteva istým rizikom. Nebojím sa, že by ma tam zavreli, no mohli by nastať nejaké provokácie. A vlastne ani nemám pocit, že by som teraz chcela ísť do Ruska.
Ako vaši známi v Kaliningrade reagovali na ruský útok na Ukrajinu?
Na túto tému sme mali s väčšinou z nich rovnaký názor už od čias anexie Krymu v roku 2014. Rozdiel je ten, že po roku 2022 už mnohí z nich Rusko opustili a dnes žijú v zahraničí. Bezprostrednou reakciou však bolo očakávanie, že sa niečo náhle a skoro zmení.
Na jar 2022 mali ešte pocit, že šialenstvo jedného muža, ktorý sa rozhodol obnoviť veľkú ríšu, niekto čoskoro ukončí. Že Putin zomrie alebo že sa stane niečo podobne zásadné. Nič také sa však nestalo a mám pocit, že ruská spoločnosť si na vojnu pomaly zvyká.
Čo to znamená?
Ako sa konflikt naťahuje, aj niektorí liberálnejšie zmýšľajúci Rusi začínajú byť cynickejší. Hovoria si, že keď už je vojna, asi bude lepšie keď ju Rusko vyhrá. Ak by totiž prehralo, obávajú sa ekonomickej krízy, platenia reparácií. Takže postupom času si mnohí nachádzajú argumenty, prečo podľa nich nie je situácia čierno-biela.
V Kaliningrade sídli ruská Baltská flotila, nachádzajú sa tam rakety s jadrovými hlavicami. Portál Politico označil Suwalský koridor v pohraničí Poľska, Litvy, Kaliningradu a Bieloruska za najnebezpečnejše miesto na svete. Cítia ľudia v Kaliningrade strach z možnej eskalácie konfliktu?
Civili v Kaliningrade rozumejú, že flotila a rakety ich nechránia, skôr z nich robia cieľ. Keby sa totiž skutočne rozpútal konflikt medzi Ruskom a krajinami NATO, Kaliningrad by bol zrejme prvou oblasťou, ktorú by NATO chcelo vojensky eliminovať.
Obálka knihy Královec. Ilustrácia: Absynt
V začiatkoch invázie sa Putin vyjadril, že Bielorusko túži po prístupe k Baltskému moru…
Áno, ľudia vnímajú to napätie, ale nie je to téma, ktorou by sa zaoberali deň čo deň, nevnímam, že by tam po začiatku vojny začala nejaká panika. Okrem toho, časť Kaliningradu je militantná a v súčasnosti má určite navrch nad tou druhou časťou populácie enklávy, ktorej jej bližší mierový odkaz rodáka z Königsbergu Immanuela Kanta.
A čo ľudia na druhej strane hranice u vás v Poľsku? Tí nemajú strach?
Do istej miery áno. Ale mám pocit, že tých ľudí viac znepokojujú sýrski migranti, ktorí sa snažia dostať do krajiny z Bieloruska, než ruské rakety. Čo je zvláštne.
Mnohí by boli radi českej anexii
V Česku sa vlani rozbehla satirická kampaň #visitkralovec, v ktorej si ako paródiu na ruskú agresiu robili Česi nárok na Kaliningrad, keďže kedysi mesto dostalo meno po českom kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. Ako na to reagovali ľudia v Kaliningrade?
Mnohí sa na tom dobre bavili. A Česi podľa mňa veľmi zábavným spôsobom odhalili ruský historický revizionizmus. Ukázali svetu, že to, čo robia Rusi, je smiešne. Povedia si, že keď na istom území kedysi vládol nejaký ruský panovník, tak je to ich. Žiaľ, oni to územie potom ničia raketami a tankami.
V knihe ste písali o podobnej akcii z roku 2014, kedy skupina obyvateľov Kaliningradu v reakcii na anexiu Krymu vyvesila na ruskú vládnu budovu nemeckú vlajku. Nezopakovalo sa teraz niečo podobné s českou zástavou?
Ten príbeh s nemeckou vlajkou naozaj pekne korešponduje s vlaňajšou českou kampaňou. Som rada, že už v roku 2014 sa v Kaliningrade našla skupina ľudí, ktorí pochopili, čo sa deje a vedeli na to zareagovať.
V súčasnosti však na vešanie cudzej vlajky už nebol priestor. Áno, v prvých dňoch invázie, boli v Kaliningrade nejaké protivojnové demonštrácie, ako aj inde v Rusku, no mnoho z tých protestujúcich už odišla z Ruska preč. Takže ľudia si zdieľali memečká s Královcom, ale zároveň tam už bol strach spraviť niečo viac, pretože vláda tvrdo postihuje kritické hlasy.
Páčilo by sa obyvateľom Kaliningradu, ak by boli súčasťou Českej republiky?
V meste si isté kruhy vždy želali, aby mal Kaliningrad viac samostatnosti. Nechcem to generalizovať, no pre niektorých obyvateľov Kaliningradu by Česká republika bola veľmi schodnou alternatívou k životu v Ruskej federácii a nemali by nič proti zmene štátu, do ktorého patria. Kým totiž pred inváziu si obyvatelia Kaliningradu prišli európskejší, napríklad cestovali viac než iní Rusi, dnes ich pre zatvorené hranice a sankcie Rusko akoby viac pohltilo.
Sú opatrenia proti kritikom vlády v Kaliningrade prísnejšie, či voľnejšie ako v iných častiach Ruska?
Aj, aj. Je to malý región s množstvom vojakov a ľudí, ktorí pracujú pre vládu, čiže je jednoduchšie takúto spoločnosť kontrolovať. Proporčne k počtu obyvateľov tu bolo napríklad zaznamenaných najviac obvinení z diskreditácie armády.
Na druhej strane, to že ide o malý región prináša bližšie ľudské väzby. Počula som o prípade, keď niekto z FSB (ruská domáca spravodajská služba) v dobrom upozornil kamarátku z vysokej školy, že sa začínajú zaujímať o jej aktivity, nech si dáva pozor.
Kaliningrad. Foto: Pixabay/Gasanov_Igor
Kaliningrad. Foto: Pixabay/Gasanov_Igor
Aké mýty kolujú o Kaliningrade?
Mne sa zdá, že o Kaliningrade kolujú iba mýty (smiech). Európania majú pocit, že je to bašta opozície proti Putinovi, ale tak to nie je. Aj pre vyššie spomenuté dôvody. Mýty o Kaliningrade majú aj samotní Rusi.
Enkláva sa prezentuje ako turistická destinácia a niektorým ruským turistom na prvý pohľad učaruje – majú pocit, že je to bohaté európsky pôsobiace mesto s prímorskou atmosférou. Keď sa tam však presťahujú, zistia, že je to skôr ruské mesto, že to rozhodne nie je bohatý región a že ani to počasie tu nie je žiadne terno.
Ešte spomeniem jeden mýtus, s ktorým som sa stretávala doma v Poľsku, keď som Kaliningrad často navštevovala. U nás mali ľudia pocit, že je to čierna diera, nebezpečné miesto, ktoré ovláda mafia, a je plné narkotík a ľudí nakazených HIV vírusom. Aj to bol mýtus.
Región zrejme čaká úpadok
Chýba vám Kaliningrad?
Vojna na Ukrajine dosť zmenila moje zmýšľanie. Snažím sa nezaoberať nejakou nostalgiou. Napokon, kniha Královec vznikla aj preto, lebo som mala pocit, že ten moj ľúbostný vzťah k tomuto miestu trvá už pridlho, chcela som už len všetko zaznamenať a posunúť sa ďalej.
Okrem toho, keď vám chýbajú nejaké miesta, väčšinou vám vlastne chýbajú ľudia, ktorí tam žijú. A moji najlepší priatelia z Kaliningradu už odišli.
Vrátia sa tam niekedy? Čo podľa vás čaká túto enklávu?
Určite to záleží od toho, čo sa stane s Ruskom. Ak by došlo k eskalácii konfliktu a NATO by eliminovalo Kaliningrad, myslím si, že by sa už Rusku toto územie nikdy nevrátilo. To je samozrejme, ten najradikálnejší scenár. A či by sa ľudia vrátili? Dnes je veľmi ťažké si predstaviť, že by Rusko bolo znova demokratickou federáciou s občianskou spoločnosťou a deľbou moci.
Iste, propagandu môžete vypnúť stlačením jedného gombíka, no bojím sa toho, čo v ruskej spoločnosti zanechá ich školský systém. Keď do škôl chodia deťom prednášať Vagnerovci, keď pred deťmi velebia násilie a zabíjanie, to nie je dobrý smer.
Povedzme že nepríde k eskalácii ani demokratizácii, čo bude pokračovanie status quo znamenať pre Kaliningrad?
Príde k degradácii regiónu. Kým kedysi to bol pre Rusov z iných častí krajiny atraktívny región, teraz je to veľmi izolované miesto. Keďže aj miestna ekonomika bola do istej miery orientovaná na kooperáciu so susedmi, sankcie spôsobili ekonomické straty. Rusko bude enklávu ďalej zásobovať a pumpovať do nej peniaze, ale ľudia budú odchádzať za lepším životom – dokonca aj do iných častí Ruska.
