Kto sa dokáže smiať zo seba, má právo smiať sa z čohokoľvek. Parafráza slávneho citátu Jana Wericha je životným motom Alexandry Godályovej a Denisa Kučeru. Hoci sa nepovažujú za influencerov, videá tohto páru majú miliónový dosah. Ukazujú totiž, že aj život s hendikepom môže byť šťastný.
„Choroba si nevyberá. Postihuje ľudí s rôznou orientáciou, farbou pleti aj vierovyznaním,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Denis Kučera, ktorému v dvanástich rokoch diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Počas chemoterapie dostal zápal slepého čreva a dvakrát ťažkú otravu krvi, pri ktorej takmer zomrel. Vedľajším účinkom liečby boli aj neurologické komplikácie. Ako 18-ročnému mu rodičia oznámili, že sa už nikdy nepostaví na nohy.
Proti stereotypu
„Dali sme sa dokopy asi pred desiatimi rokmi. Niekoho to možno prekvapí, no ja som predsudky nemala,“ hovorí Alexandra Godályová. „Musím však priznať, že to pre mňa bolo nové a mala som rešpekt predtým, ako budeme spolu fungovať. Zo začiatku sme preto často chodili von aj ako partia a ja som sledovala, ako s ním chalani manipulujú napríklad na schodoch, ako zložiť vozík do auta a na čo všetko treba myslieť.“
Foto: archív Alexandry Godályovej
Pripúšťa však, že jej rodina so stereotypnými predsudkami zo začiatku ich vzťahu bojovala. „Raz za čas sa nám stane, že sa nám ozvú aj iné páry, z ktorých jeden má hendikep. Väčšinou to bývajú muži vozíčkari. Trápi ich, že partnerkini rodičia nie sú s jej výberom stotožnení. Pýtajú sa, či sme to tak mali aj my a ako sme to riešili,“ vysvetľuje a dopĺňa, že s prosbou o radu sa na nich obracajú aj rodičia detí, ktoré si našli hendikepovaných partnerov.
Vyvracať mýty a stereotypy o ľuďoch s hendikepom chcú aj prostredníctvom videí a iného obsahu na sociálnych sieťach. S tvorbou začali v roku 2020, v období prvých veľkých lockdownov. „Denis sa s touto myšlienkou pohrával už dlhšie, no mňa musel najskôr presvedčiť. Bolo to pre mňa veľkým vykročením mimo komfortnej zóny.“
Čísla nie sú všetko
„Keďže sme z malého mesta, kde sa každý s každým pozná a ľudia navzájom svoje životy posudzujú, bála som sa ich reakcií. Nechcela som, aby každý v našom meste riešil, že s Denisom chceme byť influencermi. Zvlášť, keď som si uvedomovala, že naša tvorba zo začiatku bude mať svoje nedokonalosti,“ vysvetlila Alexandra.
Dopĺňa, že napriek tomu paradoxne vždy tušila, že práve kreatíva je to, čím by sa chcela živiť. Ich prvé video sa však rýchlo stalo virálnym a obavy z odsúdenia sa nenaplnili. „Dostali sme veľa pozitívnych ohlasov, aj od úplne neznámych ľudí. To mi pomohlo nasmerovať sa.“
Dnes má na Instagrame viac ako 60-tisíc sledovateľov. Tento rok sa dokonca dostala aj do rebríčka Top slovenských influencerov podľa Forbesu. Umiestnila sa na pätnástom mieste. V komunite okolo jej profilu sú najmä ženy. Svojich sledovateľov opisuje ako láskavých a podporujúcich.
Zo života
S ohľadom na svoju komunitu si Alexandra Godályová a Denis Kučera vyberajú aj firmy, s ktorými idú do komerčnej spolupráce. „Oslovuje ma široké spektrum firiem – od kozmetických, cez potraviny, až po elektroniku. Je to možno aj preto, že môj profil je ‚o živote‘, nie som zameraná na konkrétnu tému,“ vysvetľuje influencerka.
„Do vtipných videí, aké robíme, sa často dá zakomponovať aj ‚nezakomponovateľné‘. Preto si spolupráce vyberám tak, aby sa v prvom rade hodili ku mne a k nášmu príbehu.“
Foto: archív Alexandry Godályovej
Keďže inšpiráciu hľadajú v každodennom živote, je pre nich dôležité, aby mali aj pri komerčných videách v tvorbe „voľnú ruku“. „Vždy je tam nejaké zadanie, ale vážim si, keď máme priestor aj na vlastný prínos. Keď je štýl týchto promovideí rovnaký, ako náš klasický obsah, majú spolupráce aj najväčší úspech,“ spresňujú.
Sebaironizácia
S nápadmi na nové videá vraj najčastejšie prichádza Denis Kučera. „Vyzerá to tak, že sa nám stane nejaká každodenná situácia. On má veľký dar ju hneď premeniť na vtipné video,“ vysvetľuje Alex Godályová. „Veľa inšpirácie čerpáme aj z komentárov a otázok od ľudí. Pre nás sú mnohé veci, ktoré ľudí zaujímajú, automatické.“
A kde je pri hendikepovaných ľuďoch hranica humoru a urážky? Denis Kučera v tom má jasno. „S Nathanom máme napríklad spoločnú sériu videí, v ktorej si vzájomne zo seba robíme srandu – on z toho, že som na vozíku, ja z toho, že on je černoch. Robíme to tak, aby sme neurazili nikoho iného,“ upozorňuje. „Kto sa dokáže smiať sám zo seba, má právo smiať sa zo všetkého, čo mu je smiešne. To napísal Jan Werich a ja sa s tým absolútne stotožňujem.“
Rasizmus a ableizmus majú podľa neho rovnaký základ. „Aj to je jedno z poslaní týchto videí . Aj napriek tomu, že rasizmu venujeme oveľa viac pozornosti, ableizmus je rovnako častý.“
Nerovný meter
Najväčšou výzvou pre hendikepovaných ľudí je podľa Denisa Kučeru aj dnes začlenenie sa do spoločnosti. „Je to stále skupina ľudí, ktorá je najviac odsúvaná na okraj spoločnosti. Napríklad aj, čo sa týka zamestnania. Myslím tým takú prácu, ktorú človek so svojim hendikepom zvláda,“ hovorí a dodáva, že keď si sám dávnejšie hľadal prácu, za dva roky mu na žiadosť odpovedali iba dve firmy. „Asi tretina Slovákov totiž stále verí, že ak má človek fyzický hendikep, bude aj mentálne zaostalý.“
Foto: archív Alexandry Godályovej
S diskrimináciou sa stretávajú Alexandra a Denis aj pri tvorbe videí. „Nie je to o tom, že by mi išlo iba o peniaze. No mojimi videami mesačne oslovujem asi milión účtov, dlhodobo mám napríklad aj lepšie čísla ako Alex, no chodia mi ponuky na barter za dva kryty na mobil. To ma zaráža,“ vysvetľuje. „Niekedy sa nám naozaj zdá, že si firmy povedia: Ty si vozíčkar, tebe bude stačiť aj polovica bežnej sumy.“
Nedokonalí
Pri otázke, či vlogovanie o svojom vzťahu nepovažujú za veľký zásah do súkromia, neváhajú. „Stále to berieme tak, že naše videá sú zábava, ale aj osveta. Pri hendikepovaných ľuďoch majú ostatní veľa predsudkov, najmä pokiaľ ide o to, či človek s hendikepom môže mať zdravého partnera,“ zdôrazňuje Alexandra Godályová.
„Pre väčšinu ľudí to totiž stále nemôže byť úprimná a pravá láska. Vnímajú to ako podozrivé, veľa mýtov je aj o sexuálnom živote. Našim cieľom je vysvetľovať, že sa to dá. Aby ľudia dokázali lepšie reagovať aj na to, keď napríklad niekto v ich okolí príde s hendikepovaným partnerom. Aby nepovedali, že si takýmto vzťahom kazí život.“
K sledovaniu ich profilov však podľa mladého páru ľudí láka aj autenticita, ktorá je na sociálnych sieťach stále pomerne vzácna. „Ľudia cítia, že sme úprimní a môžu sa na nás kedykoľvek obrátiť. Nehráme sa na niečo, čo nie sme iba preto, aby sme zaujali,“ zdôrazňujú.
