Nebyť „nešťastného“ exit pollu a pár mierne nádejných prieskumov tesne pred voľbami, očakávaniam, že by voľby dopadli inak, chýbal racionálny základ. Pandémia covidu, rekordná inflácia, vojna u susedov a neuveriteľne chaotická vláda – to je dokonalý základ pre drvivé víťazstvo opozície.
A víťazstvo aj prišlo, v porovnaní so ziskom Smeru v roku 2020 dostali teraz Smer a Hlas dokopy viac ako dvojnásobok hlasov. Taký je výsledok vládnutia Igora Matoviča a jeho OĽANO.
Bez ohľadu na predvolebné sľuby…
A teraz k tej povolebnej frustrácii a čo s ňou spraviť. Ťažko predpovedať, ako dopadnú koaličné rozhovory o novej vláde, ale bolo by prekvapivé, keby sa ju Ficovi nepodarilo zložiť.
Bez ohľadu na predvolebné sľuby však bude táto vláda čeliť najmä ekonomickým obmedzeniam, čo ju môže primäť správať sa aspoň čiastočne rozumne.
Slovensko je v eurozóne, ktorá pozorne sleduje fiškálne dobrodružstvá svojich členov. Aj keď nová vláda po získaní podpory parlamentu dostane odklad na uplatňovanie dlhovej brzdy, kým ju ústavne nezmenia, stále nad vládou visí ako tichá hrozba. Navyše, ak začne byť financovanie štátnych dlhopisov závislé od rozhodnutí vo Frankfurte, vláda bude mať ešte ťažšiu pozíciu.
Veľké očakávania od vlády majú po voľbách aj voliči. Zdražovanie a vyššie ceny úverov načreli do ich peňaženiek. Verejný rozpočet však momentálne veľkú rezervu na pomoc nemá.
Európu čakajú ťažké časy, takže ani spoliehanie sa, že nás potiahne niekto iný, momentálne nie je na mieste. Slovenský priemysel, automobilky nevynímajúc, čaká navyše drahá zelená transformácia a zatiaľ nie je jasné, kto a ako ju zaplatí.
A boj o talent bude čoraz ostrejší. Ak na jednej strane odmietame ľudí zo zahraničia a na druhej nevytvárame nádej pre našich mladých, tento problém bude len ďalej rásť.
Výzvy, ktorým sa žiadna vláda nevyhne
K tomu prirátajte investičné dlhy v oblastiach ako zdravotníctvo, infraštruktúra, doprava a školstvo či úplnú zmenu štruktúry energetických tokov. Inými slovami, Slovensko má problémy, ktoré nemajú ľahké riešenia a predstava, že ich zaplátame mimoriadnym zdanením finančného sektora či veľkých firiem, obstojí len naoko.
Každá vláda vstupuje do úradu s vlastnými plánmi. Táto potenciálna už odvoláva policajného prezidenta či špeciálneho prokurátora. História nás však učí, že bez ohľadu na plány, každá vláda nakoniec rieši a hasí problémy, ktoré na ňu padajú zo všetkých strán.
Ak k tomu voliči získajú pocit, že si vláda iba zametá vlastné kauzy pod koberec a na ich skutočné problémy recept nemá, ich podpora nemusí zostať taká silná.
