„Rádia musia hrať to, čo si ľudia želajú počuť. Majú na to veľmi dobre spracované prieskumy a v zásade vedia, čo majú robiť. V prípade, že by sa to snažili robiť pocitovo, asi by neprežili,“ hodnotí DJ Milan Lieskovský.
V rozhovore pre Forbes nám porozprával o svojich začiatkoch, práci zvukového technika v prvých slovenských súkromných rádiách či o jeho oceňovaných spoluprácach so speváčkou ľudových piesní Darinou Laščiakovou a skupinou Vidiek.
Dozviete sa aj to, ako sa zmenila práca dídžeja za posledné roky a prečo bolo pre neho zadosťučinením odohrať tanečnú párty pre seniorov.
Prvé kroky v rádiu
Ako si spomínate na svoje dídžejské začiatky?
Bolo to v roku 2003, keď som ešte ako technik vysielania nastúpil do Rádia Twist. V tom čase sme začali objavovať čaro internetu. Ako fanúšika tanečnej hudby ma samozrejme zaujímalo všetko, čo s ňou bolo spojené.
Už vtedy sme si na internete našli prvé dídžejské tanečné sety a s kolegami sme obdivovali, ako sa dajú jednotlivé pesničky pekne melodicky, ale aj technicky a pocitovo pospájať do jedného setu.
To, čo je už teraz brané ako samozrejmosť, sa nám vtedy zdalo ako niečo neskutočné. Svet vykročil veľkou nohou do neznámeho prostredia.
Milan Lieskovský začínal ako technik v Rádiu Twist. Foto: archív Milana Lieskovského
Aká bola práca vysielacieho technika za mixážnym pultom?
Veľmi rád spomínam na to obdobie, keď sa na Slovensku začali formovať prvé súkromné rádiá. Bolo to pre všetkých niečo nové, čarovné a dovtedy nepoznané. Nielen pre poslucháčov, ale aj pre moderátorov, z ktorých sa postupne stávali najväčšie moderátorské esá v krajine.
V rádiu sme bola jedna veľká rodina. Bolo zaujímavé každý deň pracovať v spoločnosti Adely Vinczeovej, Mateja Cifru alebo rannej moderátorskej dvojice Junior a Marcel. Bolo to obdobie plné inšpirácie a nových kontaktov.
Kto bol vašim najväčším vzorom a mentorom, ktorý vás na začiatku podporoval?
Mojim dídžejským otcom bol legendárny Tomáš Haverlík. V tom čase patril na Slovensku medzi najväčšiu špičku vo svojej profesii a vďaka svojmu talentu sa preslávil aj v zahraničí. Niekoľkokrát hral po boku DJ Tiësta, celosvetovej hudobnej legendy, a v tom čase mal aj svoj vlastný program vo vysielaní amerického rádia ETN.fm.
On ma ako prvý zaviedol do sveta produkcie a mixovania. Doteraz si myslím, že stál za jedným z mojich prvých dôležitých bookingov, vďaka ktorému som sa ocitol na zozname účinkujúcich v prime time. To znamená v tom najlepšom čase, ktorý môže dídžej na párty dostať. Doteraz sme v kontakte.
Cédečkový dídžej
Niektorí dídžeji hrávali vo svojich začiatkoch na kotúčových alebo kazetových magnetofónoch, iným učarovali vinylové platne, alebo CD nosiče. Ako to bolo vo vašom prípade?
Moje začiatky sa spájajú s CD nosičmi. Bol som ,,cédečkový“ dídžej, ktorý hral na CD prehrávačoch. Postupne som začal objavovať nové techniky produkcie a mixovania. Napokon som sa dostal k nemeckému softvéru Ableton, ktorý uviedli na trh približne v roku 2000.
V tom čase ho začali používať svetoví dídžeji a ja som bol zvedavý, ako celý program funguje a ako nám môže pomôcť nájsť nové možnosti. O tom, že to bol jeden z technických prelomov vo svete dídžejingu svedčí aj fakt, že sa veľkej obľube teší doteraz.
Na Slovensku usporadúvame občas párty, na ktorých si s mojimi kolegami zahráme spoločne na klasických prehrávačoch a na nich si vždy rád zopakujem svoje zručnosti.
Pamätáte sa na momenty, kedy ste sa sám seba pýtali, či má zmysel v rozbehnutej kariére dídžeja pokračovať?
Určite som zažil aj ťažké chvíle. V týchto situáciách sa človek tiež občas zastaví a opýta sám seba, či ísť dopredu a vydržať, alebo to vzdať. Za organizovaním a prípravami tanečného večera alebo párty sa ukrýva veľa námahy a úsilia.
Spomínam si na jednu akciu, ktorú sme organizovali v legendárnom bratislavskom klube Dopler. Už vtedy sme chceli ponúknuť návštevníkom niečo netradičné. Niečo, čo návštevníci slovenských klubov dovtedy nezažili a čo by sa približovalo svetovému štandardu.
Celý event sa nám podarilo zorganizovať na vysokej profesionálnej úrovni, ale vyžiadalo si to svoju daň. Skončili sme v strate pol milióna korún a ja som bol pripravený na splátkový kalendár, aby som všetky náklady mohol splatiť.
Vtedy nás podržal majiteľ klubu, ktorý našťastie tejto politike klubov a akcií rozumel a povedal, že to vyrieši. Bral to totiž ako svoju zodpovednosť a profesionálne sa postavil na stranu dídžejov, ktorí chceli v tejto oblasti priniesť na Slovensko niečo nové.
Potvrdilo sa mi, že som na správnej ceste a mám pri sebe ľudí, ktorí do svojho biznisu vkladajú celý svoj voľný čas a sú tomu oddaní 24 hodín denne. To bola pre mňa veľká motivácia.
Foto: archív Milana Lieskovského
Pre niektorých mladých môže byť profesia dídžeja vysnívanou prácou. Čo by ste im odkázali? Je to naozaj také jednoduché, ako to vyzerá?
Pochádzam z generácie, pre ktorú nebola profesia dídžeja taká dostupná ako je teraz. Po finančnej stránke bolo veľmi zložité zabezpečiť si hudobnú aparatúru, investovať do CD nosičov alebo platní.
Teraz je situácia úplne iná. Stačí si kúpiť dídžejskú konzolu na hranie, USB kľúč a skladby máte z internetu v počítači za pár sekúnd. My sme na novú hudbu museli čakať aj niekoľko týždňov, pokiaľ nám prišla poštou zo západnej Európy. Pri troche šťastia sme ju získali od samotných producentov.
Na druhú stranu, stať sa úspešným dídžejom v dnešnej rýchlej dobe je veľmi ťažké. Doba sa posunula úplne iným smerom, žijeme vo svete, v ktorom už bolo vymyslené všetko a netýka sa to len módy, ale aj hudby.
Začínajúci dídžej musí držať krok s aktuálnymi trendmi, neustále vymýšľať niečo nové, čím dokáže zaujať a hlavne v čom bude iný ako ostatní. To je tá správna cesta?
Presne tak. Všetci v podstate hrajú v kluboch to isté. Dôležité je nájsť správny spôsob, ako to ponúknuť a prezentovať na párty. Dídžej by mal aj dobre vyzerať, ukážkovo vystupovať a vedieť sa predať. Musí byť technicky zručný.
To sú všetko prvé veci, ktoré si jeho fanúšikovia alebo návštevníci klubov všímajú. Niektoré veci, ktoré sa zdajú byť najjednoduchšie, bývajú naopak tie najťažšie.
Niektorí dídžeji a producenti toto všetko spĺňajú. Napriek tomu sa im nedarí tak, ako by chceli. Zabúdajú v tomto prípade na marketing?
Marketing je zo všetkého aj v tomto biznise najdôležitejší. V dnešnej dobe nestačí na propagáciu akcií v kluboch len plagát. To by sme sa vrátili minimálne 20 rokov dozadu. Treba vedieť správne narábať so sociálnymi sieťami, ktoré majú neskutočnú silu.
Treba zaujať, ukázať svoju kreativitu s určitým bonusom navyše. To všetko aj vo svete tanečnej hudby zohráva veľkú úlohu. Dôležitou súčasťou toho všetkého je napríklad cestovanie po svete, zbieranie inšpirácie a nápadov. Keď chcete, aby to bolo naozaj dobré a vychádzalo vám všetko podľa vašich predstáv, je to práca na plný úväzok.
Dá sa na Slovensku uživiť ako dídžej?
Určite áno. Dokonca aj bez toho, aby ste boli v tomto segmente známym menom. Stačí na tom len poctivo pracovať, vložiť do toho celú svoju osobnosť a výsledky prídu.
Ľudovka v novom šate
Ktorú skladbu by ste raz chceli zremixovať alebo s ktorým umelcom by ste chceli spolupracovať?
Niečo z produkcie od môjho obľúbeného dídžeja Skrillexa. Keby sa mi to niekedy v živote podarilo, bol by to môj splnený sen.
To, že slovenská ľudová pesnička a tanečná hudba môžu nájsť spoločnú reč, ste dokázali vďaka spolupráci s 91 ročnou speváčkou ľudových piesní Darinou Laščiakovou. Na svojom speváckom konte má viac ako 200 pesničiek, z ktorých ste si vybrali skladbu Duša moja. Ako sa začala táto spolupráca dvoch rozdielnych generácií?
Pani Laščiaková je pre mňa umelkyňa, ktorá sa narodí raz za sto rokov. Bolo to v čase, keď som začal spoznávať jej spevácky talent a pesničky. Obdivoval som, s akou láskou dokáže vďaka svojmu hlasu preniesť nezabudnuteľnú atmosféru do slovenských piesní, ktoré poznajú celé generácie Slovákov.
Doma sme sa s rodičmi rozprávali aj na túto tému a vďaka mojej mame som sa s ňou nakoniec osobne stretol. Mama pracovala ako zdravotná sestra v jednej z bratislavských polikliník, ktorú navštevovala pani Laščiaková. Ani som sa nenazdal a mal som ju vo svojom domácom nahrávacom štúdiu za mikrofónom.
Foto: archív Milana Lieskovského
Aká bola jej reakcia, keď ste jej objasnili, čo je vašim cieľom?
Celý čas bola veľmi milá a profesionálna. S jej typickým úsmevom mi počas hodiny zaspievala niekoľko obľúbených ľudových pesničiek. Táto spolupráca sa jej zapáčila natoľko, že mi popri tom zarecitovala zopár básničiek. Jednoducho som stlačil tlačidlo nahrávanie a všetko som zaznamenal.
Z nášho stretnutia sa zachoval materiál, ktorý si nesmierne vážim a určite sa k nemu aj po rokoch ešte niekedy vrátim. Najviac sa mi pozdávala pesnička Duša moja, ku ktorej vznikla verzia, ktorú som sa rozhodol prepracovať podľa svojich predstáv a dať jej súčasnú modernú tanečnú verziu. Do skladby som okrem spevu použil aj jej spomínané recitovanie.
Doteraz na túto spoluprácu veľmi rád spomínam a som vďačný za tieto chvíle strávené v štúdiu v spoločnosti speváčky, ktorá má podľa mňa jeden z najkrajších slovenských hlasov. Skladba má neskutočnú atmosféru a ešte aj po rokoch mám pri jej počúvaní zimomriavky.
Hneď po premiére v rádiách som dostal pozitívne ohlasy z celého Slovenska. Ľudia boli prekvapení, že si niekto z dídžejov a producentov spomenul na pani Darinu Laščiakovú a priblížil jej tvorbu mladej generácii.
Spolupráca s Vidiekom
Vyzerá to tak, že sa vám táto producentská práca zapáčila, pretože už o pár mesiacov neskôr sa zo slovenských rádií ozýval ďalší z veľkých slovenských hitov v novom prevedení. Bola to pesnička „Tisíc divov, možno aj viac“ od skupiny Vidiek.
S myšlienkou, že by som hudobne upravil aj túto skladbu som sa pohrával už dlhšiu dobu, ale nič konkrétne som neplánoval. Raz som sa náhodou stretol so spevákom Jankom Kuricom a vtedy som mu povedal o tomto nápade.
Nápad oprášiť viac ako 20-ročný hit skupiny Vidiek sa mu pozdával a dokonca prišiel s návrhom, že ju nanovo prespieva. Skladbu som obohatil vokálmi speváčky Nicol Cache, s ktorou som vtedy spolupracoval.
Pamätám sa, že sme sa vtedy s touto pesničkou v štúdiu dosť potrápili, pretože sa nám nedarilo nájsť správny hudobný smer, ktorý by dostatočne dobre vystihol emóciu, ktorú sme chceli do novej verzie vložiť.
Rozhodol som sa všetky hudobné nápady vymazať a začať od začiatku, čo sa potom ukázalo ako najlepšie riešenie. Singel dostal zelenú do slovenských rádií a ja som sa ho rozhodol zaradiť na môj album.
Ako prijal novú verziu starého známeho hitu slovenský poslucháč?
Sám som bol prekvapený, koľko pozitívnych reakcií som dostával. Nebolo to len od fanúšikov samotných spevákov, ale aj fanúšikov tanečnej hudby. Reakcie hudobných redaktorov slovenských rádií boli prezentované ako osvieženie slovenského éteru a pesnička sa stále objavovala aj v hitparáde najhranejších skladieb.
Skupina Vidiek chytila vďaka tejto verzii nový dych a dokonca ju zaradila do svojho koncertného programu.
Po rokoch som na obe spolupráce veľmi hrdý a obe skladby považujem za najkrajšie slovenské produkcie, ktoré boli nášmu poslucháčovi za uplynulé roky ponúknuté a vďaka ktorým sme sa priblížili k svetovým hudobným trendom.
Podarilo sa na sto percent využiť hlasový potenciál dvoch rozdielnych hudobných štýlov a dvoch generačne rozdielnych umelcov.
Kto si môže dovoliť urobiť známemu hitu novú verziu alebo nový remix? Aké pravidlá musíte dodržiavať a čo nemôžete ako producent porušiť?
Najjednoduchšou cestou pre každého producenta je dohoda so samotným autorom pesničky, ktorý ho zároveň aj odsúhlasí a záverečný výsledok schváli. To je ten najrýchlejší spôsob. V prípade, že všetky práva konkrétnej pesničky vlastní hudobné vydavateľstvo, všetky dohody a zmluvy sa musia presunúť na pôdu vydavateľstva, ktoré skladbu vydalo.
Rovnako aj všetky tantiémy a odmeny získava pôvodný autor skladby. V prípade skupiny Vidiek boli autormi skladby viacerí ľudia. Na podnet skupiny sme k novej verzii pesničky pripísali moje meno ako štvrtého autora, a to bolo z ich strany veľmi férové riešenie.
Foto: archív Milana Lieskovského
Nové hudobné trendy
Podobný trend, že sa staré legendárne hity vracajú po desaťročiach opäť do hitparád a na tanečné parkety v nových remixoch, je aktuálny aj vo svete. Čo je dôvodom?
Toto je vďačná téma pre všetkých dídžejov a fanúšikov tanečnej hudby. Vždy, keď sa niečo staré v novom tanečnom štýle vo svete objaví a všetci to začneme hrávať na party, tak sa na túto tému aj radi porozprávame a vrátime sa v spomienkach o niekoľko rokov dozadu.
Vyzerá to tak, že je to kolobeh, ktorý bude vždy vo svete hudby zaručene fungovať. Súčasná mladá generácia možno ani netuší, že nový hit, na ktorý sa momentálne najviac v kluboch zabávajú, si na tanečných parketoch kedysi užívali aj ich rodičia.
Príkladom je jeden z tohtoročných hitov Davida Guettu, pesnička I´m Good (Blue), ktorej originál pochádza z roku 1993 od skupiny Eiffel 65. Dvadsaťpäťročný rozdiel medzi originálom a súčasnou verziou je celkom slušné číslo (smiech).
Hudobný formát rádií sa výrazne zmenil a hudobných redaktorov v mnohých prípadoch nahradili generické playlisty. Počas dňa v nich rotujú v rádiách tie isté skladby. Čo si o tom myslíte?
Je to prirodzený vývoj. Rádia musia hrať to, čo si ľudia želajú počuť. Majú na to veľmi dobre spracované prieskumy a v zásade vedia, čo majú robiť. V prípade, že by sa to snažili robiť pocitovo, asi by neprežili. Hlavne na našom trhu.
Rozporuplná umelá inteligencia
Horúcim trendom je aj používanie umelej inteligencie pri tvorbe textov, grafiky a videí na nové skladby známych interpretov. Myslíte si, že raz umelá inteligencia nahradí živých autorov hudby? Skúšali ste už niečo také použiť?
Umelá inteligencia nastupuje do našich životov obrovskou rýchlosťou. Bude veľmi dôležité, ako s s ňou naučíme seba, ale aj naše deti, pracovať.
Pozrel som si video, v ktorom chalan svojim hlasom naspieval jednu vetu, do Al zadal požiadavku, aby mu vygenerovala text na štýl Eda Sheerana.
Potom pridal požiadavku, aby bol jeho hlas upravený tak, aby sa podobal na britského speváka. A výsledok? Znelo to ako autentický hlas Eda Sheerana. Neskutočné.
Foto: archív Milana LieskovskéhoOdohrali ste za dídžejským pultom už tisícky akcií, na ktoré z nich spomínate najradšej?
Všetky hrania za hranicami Slovenska sú pre mňa veľkou výzvou a veľmi sa na tieto akcie teším. Či už to bolo moje účinkovanie v kluboch na Novom Zélande, v Belgicku, vo Veľkej Británii na lodi, ktorá sa plavila po rieke Temža, alebo aj v susednom Česku.
Sú však akcie, ktoré svojou jedinečnosťou predbiehajú všetky ostatné. Jednou takou bolo hranie v Domove dôchodcov pre seniorov v bratislavskom Lamači. Do rádia, v ktorom som v tom čase pracoval, sme dostali výzvu či by sme dokázali zahrať párty pre dôchodcov.
Pamätám sa, ako sme hneď ráno aj s ostatnými dídžejmi prišli do domova dôchodcov a od rána sme im hrali veľké tanečné hity. Bola to fantastická a jedinečná akcia, na ktorú nikdy nezabudnem.
Seniori s nami perfektne spolupracovali a tancovali ako o dušu. Užívali si to naplno, spolupracovali s dídžejom a na povel dali všetci ruky hore. Bolo to spestrenie jedného obyčajného dňa nielen pre nich, ale určite aj pre nás.
Hranice neexistujú
Myslíte si, že slovenská tanečná scéna, pod ktorú patria aj slovenské kluby napreduje správnou cestou a vieme byť konkurenciou aj pre zahraničie?
Bez rozmýšľania môžem povedať, že určite áno. V Banskej Bystrici máme jeden z najmodernejších tanečných klubov, ktorý vďaka špičkovej a zvukovej technike konkuruje najlepším klubom vo svete.
Chodia sem hrávať najúspešnejší svetoví dídžeji a radi sa k nám vracajú. Dokonca, niektorí z nich sa sami angažujú, že by si v týchto priestoroch chceli ešte niekedy zahrať. To je tá najlepšia reklama pre Slovensko, akú si môžeme predstaviť.
Foto: archív Milana Lieskovského
Je to výsledok tvrdej a poctivej práce, ale aj talentu vedieť správne zorganizovať špeciálne eventy. Veľa mladých ľudí v súčasnosti cestuje po svete, kde navštevujú rôzne párty a podobný štandard očakávajú aj doma.
Promotéri a majitelia klubov sa viac snažia ponúknuť návštevníkom na Slovensku svetovú úroveň, viac investujú a do práce vkladajú celé svoje srdce, často aj na úkor voľného času.
Aj napriek tomu, že niektoré akcie skončia v strate, tak sa nevzdávajú a pokračujú ďalej. Odmenou je stabilná klientela, ktorá sa k nim vďaka profesionálne zvládnutej práci pravidelne vracia.
Za čo všetko vďačíte profesii dídžeja?
Za všetko. Táto profesia mi dala všetko, čo som chcel a čo mám. Je to pre mňa životná energia, ktorú vďaka tejto práci dostávam.
Mám rád stretnutia s mladými ľuďmi, ktorí mi ukazujú nové trendy, ktoré nás posúvajú dopredu. Je to život s hudbou na plný úväzok. Pokiaľ ste sa dali na túto cestu a chcete to robiť dobre, iná cesta k cieľu nevedie.
Hranice tu neexistujú a ani vek. Za všetky, jeden príklad. Jeden z najúspešnejších dídžejov a producentov na svete, holandský dídžej Tiësto, v tomto roku oslávil 54. narodeniny.
Stále vystupuje po celom svete a patrí medzi najvplyvnejších ľudí tanečnej scény. Vek v tomto prípade nepozná hranice.
Milan Lieskovský (42)
Producent, zvukový inžinier a dídžej. Do tanečného sveta sa zapísal skladbou Elenya, ktorú vo svojich setoch hrávali Flash Brothers a objavila sa aj na slávnostnom odovzdávaní Oscarov v Hollywoode. Na jednom pódiu s ním hral napríklad aj s DJ Tiësto či Paul Van Dyk. Spolupracuje s množstvom slovenských interpretov a hráva v kluboch predovšetkým žánre progressive trance a house.
