Polievka, praženica, hubová omáčka alebo…šaty. Huby sa dajú využiť nielen na tanieri, ale aj v módnom priemysle. Dôkazom je aj kolekcia brnianskej spoločnosti Mykilio a slovenského návrhára Borisa Hanečku.
Na tieto účely vypestovalo Mykilio takzvanú hubovú kožu, ktorá je udržateľnou a etickou alternatívou ku klasickej koži. Na jej výrobu nie je nutné zabíjať žiadne zvieratá a na rozdiel od iných náhrad koža sa v prírode ľahko rozloží.
Boris Hanečka je známy predovšetkým ako dvorný návrhár slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Tiež rád skúša nové zaujímavé materiály. S hubovou kožou pracoval prvýkrát a rozhodol sa z nej vytvoriť tri modely: korzet, plášť a vestu. Tie mali premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Karlových Varoch.
Inšpirácia z praveku
„Plášť som vytvoril jednoduchou alla prima technikou, v preklade na prvý pokus, korzet zase zložitou historickou technikou. Vesta vznikla klasickým pánskym krajčírstvom. S hubovou kožou sa nakoniec pracovalo ľahšie, než som čakal,“ opisuje Boris Hanečka.
Pri svojej kolekcii sa inšpiroval pravekými nástennými maľbami, ktoré možno vidieť v jaskynných komplexoch Lascaux alebo Altamira. „Hubová koža je zatiaľ stále v štádiu vývoja. Pláty sú niekde hrubšie, inde tenšie, čo vytvára krásnu kresbu. Prišlo mi zaujímavé spojiť to práve s jaskynnými maľbami, ktoré rovnako boli akési prvé pokusy,“ vysvetľuje návrhár.
Napriek tomu, že zatiaľ ide skôr o experimentálnu tvorbu, verí, že časom má tento materiál šancu na masovejšie využitie.
Foto: Martin Svoboda
„Každý experiment má potenciál dostať sa do hlavného prúdu. Yves Saint-Laurent v sedemdesiatych rokoch máčal bundy a košele v benzíne a táto vôňa sa z nich nevytratila ani na prehliadkach. Znelo to ako bláznivosť, ale po pár rokoch sa z toho vyvinuli impregnované látky,“ hovorí Hanečka.
Materiál budúcnosti
S tým, aby vyskúšal mycélium, ho oslovila brnianska firma Mykilio, ktorú založili Matej Róth a Jakub Seifert a ktorá je súčasťou investičnej skupiny Progresus. Mateja Rótha huby fascinovali už ako malého chlapca.
„Mamina kamarátka, ktorá robila vo Výskumnom ústave zemiakarskom, mi nosila vo fľašiach na zaváranie mäsožravé kvety pestované na umelej živnej pôde. Potom som si niekde prečítal, že sa tak dajú pestovať aj huby. Začal som to skúšať podľa návodu zo skorých čias internetu, ale všetky mi splesniveli,“ spomína Matej Róth na začiatky svojej cesty k hubovému biznisu.
O niekoľko rokov neskôr sa dal dokopy s Jakubom Seifertom, ktorý robil v gastrobiznise. Spoločne začali dodávať huby reštauráciám. Od toho sa postupne odklonili a začali z húb vyvíjať ekologický materiál budúcnosti. Z mycélia alebo podhubia sa v kombinácii s ďalšími prírodnými materiálmi dajú vyrábať obaly, tehly alebo napríklad izolácia.
„Venujeme sa primárne interiérovému dizajnu a mycélium využívame na výrobu nástenných dekoratívnych panelov do kancelárií. Sú to akési živé obrazy, ktoré sa dajú prepojiť aj s machom a sukulentmi,“ približuje šéf Mykilia.
Od skla po stavebníctvo
Zároveň však hľadajú aj iné možnosti využitia mycélia. Spoločne so sklárskou spoločnosťou Lasvit a dizajnovým štúdiom LLEV napríklad vytvorili dve udržateľné kolekcie skla, pre ktoré robili biologicky rozložiteľné formy.
„Ušetrí sa tým buk, z ktorého sa bežne formy vyrábajú. Navyše forma dodáva sklu jedinečný dizajn a každá váza či pohár je iná,“ popisuje Róth.
Zakladatelia Mykilia Jakub Seifert a Matěj Róth. Foto: Martin Svoboda
Do budúcnosti sa chce zamerať aj na stavebníctvo a z mycélia plánuje vyrábať izolácie do drevostavieb. Na ich vývoji spolupracuje aj s firmou RD Rýmařov, ktorá rovnako ako Mykilio patrí do skupiny Progresus a stavia domy z dreva.
„Chceme byť vo svojom odbore inšpiratívni. Aj preto do našich projektov zapájame napríklad študentov architektúry a robíme odbočky typu módna kolekcia z hubovej kože. Sme ale stále v experimentálnej fáze. Huba je živý organizmus a má svoje nálady. Po krôčikoch tak skúšame, čo všetko sa s ňou dá robiť. A postupne mierime ku vytúženému cieľu.“
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Jana Mertová.
