Žiadne extrémy a zázračné chudnutie, ale pomalá a systematická práca. Takýto prístup k stravovaniu má Markéta Gajdošová, ktorá vyštudovala nutričnú terapiu na univerzite v Massachusetts a pokračuje na lekárskej fakulte na univerzite v Miami. Zameriava sa aj na to, ako strava ovplyvňuje psychickú stabilitu a výkon.
„Bohužiaľ, dennodenne vidím opačný prístup, než aký zastávam. Veľa ľudí chce rýchle výsledky, pre ktoré sú ochotní zájsť do akéhokoľvek extrému. A množstvo samozvaných odborníkov rado takúto cestu otvára. Veľakrát aj pod záštitou logicky vyzerajúcej argumentácie, ktorú široká verejnosť ťažko filtruje,“ konštatuje nutričná terapeutka.
Medzi jej klientov patrí množstvo vrcholových športovcov či influencerov. Odporúča im predovšetkým preťať začarovaný kruh, v ktorom výživu odsúvajú do nižších priečok priorít. „Preto strácajú energiu, ktorá je pre nich zásadná. Nech už sa bavíme o akejkoľvek úrovni vyťaženosti, vždy rada pripomínam, že v dnešnej dobe takmer nikto nemá čas,“ upozorňuje.
Strava ako nástroj
Bez ohľadu na to, či od seba žiadate vrcholový fyzický alebo psychický výkon, Gajdošová odporúča vnímať stravu ako nástroj. Odmieta však pritom rigidný harmonogram a hodinovo presné poňatie jedálnička. „Je to o naplnení potrieb tela v individuálnom režime. Preto je také dôležité brať do úvahy celý kontext.“
Aj v prípade, že ste veľmi zaneprázdnení, mali by ste si podľa Markéty Gajdošovej naplánovať nákupy jedla strategicky, pretože riešiť svoje stravovanie za pochodu je podľa nej náročnejšie a časovo komplikovanejšie.
„Vyhraďte si časový úsek na prípravu jedla raz za niekoľko dní. Vďaka tomu vám odpadne nutnosť riešiť niečo na poslednú chvíľu a siahať po voľbe, ktorá nebude nutrične – a zrejme ani chuťovo – uspokojujúca,“ radí.
Jedálniček do kancelárie
Ako by mal vyzerať jedálniček pre niekoho, kto presedí celé dni pri počítači? „V prípade sedavého režimu budeme štandardne inklinovať skôr k nižšej frekvencii jedál a väčšiemu zastúpeniu tukov a vlákniny voči sacharidom,“ opisuje Gajdošová.
A zároveň dodáva, že to neplatí absolútne, no vo väčšine prípadov pôjde o vyhovujúci režim. „Predpokladáme totiž, že sa bavíme o práci s nutnosťou mentálneho výkonu, kde chceme zostať dlho nasýtení a nemusieť neustále snackovať.“
Vynechať sacharidy úplne však tiež nemôžeme. „Je potrebné myslieť na to, že len náš mozog spotrebuje za deň približne 130 až 150 gramov glukózy, takže výživu mozgu sacharidmi taktiež rozhodne nechceme zanedbať,“ odporúča.
Kofeín vníma Gajdošová ako náplasť na chýbajúcu energiu, ktorá podľa nej pramení z nevyváženého jedálnička.
Prvá pomoc proti hladu
V praxi to znamená, že potrebujete mať poruke rýchlo dostupné zásoby, ako je kvalitná proteínová tyčinka, orechy a semienka, ovocie, nesladené sušené ovocie, sušené mäso, ktoré si nežiadajú žiadne špeciálne skladovanie, ale môžu rýchlo poslúžiť v momente, keď skutočne nie je čas na žiadne prípravy.
Bez strategického plánovania sa aj tak nezaobídeme. „Čiastočnou prípravou jedla alebo aspoň povedomím o tom, čo, kedy a ako jesť, čas vo výsledku ušetríme. Nechcime po sebe kulinárske výtvory, uspokojme sa so základom, ktorý bude komplexný,“ hovorí Markéta Gajdošová.
Podstatný je podľa výživovej špecialistky aj pokoj. Jesť by sme mali pomaly, rozvážne. V okamihu, keď budeme vnímať svoje telo a jeho potreby, bude nám záležať na tom, aby sme konzumovali kvalitné, živinami nabité potraviny, nielen kalorické bomby s nadbytkom cukru.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Anna Basiková.
