Možno si spomínate na katastrofický pád letu Lion Air 610 z októbra 2018. Lietadlo od Boeingu sa zrútilo do Jávskeho mora iba 13 minút po vzlietnutí, pričom zahynulo všetkých 189 pasažierov na palube.
Už v novembri toho istého roku nabral príbeh Boeingu a konkrétne modelu lietadla MAX dva rôzne rozmery.
Kde je pravda?
Jedným bol verejný obraz udalosti, ktorý šíril ako výkonný riaditeľ Boeingu Dennis Muilenburg, tak aj poprední inžinieri v americkej Federálnej leteckej správe (FAA).
Snažili sa presvedčiť ako pilotov, tak aj pasažierov aerolínií, že lietadlo je bezpečné. Problém, ako v podstate medzi riadkami naznačovali, mal byť na strane zlého riadenia leteckej spoločnosti z Indonézie.
Tvrdili, že stačí, keď aktualizujú kontrolný zoznam (tzv. checklist) a akýkoľvek kompetentný pilot zvládne aj nepravdepodobný sled udalostí, ktorý mohol spôsobiť pád letu Lion Air 610.
Článok je úryvkom z knihy Let naslepo, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
No potom tu bola aj utajovaná verzia príbehu. V zákulisí zástupcovia jednej z najväčších a najrešpektovanejších leteckých spoločností na svete vykrikovali, že Boeing tajil existenciu potenciálne smrtiaceho softvéru vo svojich lietadlách.
Vo víre pochybností
Piloti texaskej pobočky American Airlines boli dokonca takí nedôverčiví, že si napäté rokovanie so zástupcami Boeingu nahrali.
Whistleblowerom, ktorí sa k týmto materiálom neskôr dostali, sa tak podarilo upútať pozornosť federálnych vyšetrovateľov, ktorí zahájili podrobné šetrenie dizajnu lietadla.
Manažéri Boeingu sa dušovali, že ich stroje sú bezpečné, no federálni inžinieri o ich slovách v súkromí pochybovali. Foto: Unsplash
Jeden z manažérov Boeingu zároveň požiadal pilotov, aby zostavili zoznam aerolínií, ktoré by mohli mať aj naďalej problém s aktualizovaným checklistom.
Technickí odborníci v úrade na kontrolu aerolínií, čiže vo Federálnej leteckej správe, však v súkromí naďalej pochybovali o uisteniach, ktoré Boeing, ale aj ich vlastní šéfovia predkladali verejnosti.
Druhá tragédia
Nakoniec sa tieto dva nesúrodé naratívy preťali. Takmer päť mesiacov po zrútení letu 610, presne 10. marca 2019, štartovala z etiópskej Addis Abeby ďalšia MAX osmička. Tentokrát išlo o let spoločnosti Ethiopian Airlines.
Na palube bolo 157 ľudí z 35 krajín sveta. Medzi pasažiermi bolo 21 zástupcov OSN, z ktorých viacerí mali namierené na medzinárodnú klimatickú konferenciu.
Sedem z nich pracovalo pre Svetový potravinový program so sídlom v Ríme. Štyria boli z katolíckej humanitárnej organizácie CRS.
Unsplash
Boeing 737 malo byť bezpečné lietadlo, ibaže nebolo. Foto: Unsplash
Na palube sa taktiež nachádzal aj v Nigérii narodený autor satirických esejí, študent práva z univerzity v Georgetowne či dvaja bratia z Kalifornie na ceste za africkým dobrodružstvom alebo dvojica tlmočníkov z Africkej únie.
Iba šesť minút po tom, čo lietadlo vzlietlo do vzduchu, boli všetci z nich mŕtvi. Kontroly nad lietadlom sa napriek sebavedomým prehláseniam Boeingu a Federálnej leteckej správy opäť zmocnil chybný softvér. S novou rýchlou referenčnou príručkou piloti zápolili márne.
Celkom nový stroj, ktorý počas piatich mesiacov prevádzky pripravil o život 346 ľudí, otriasol všeobecnou dôverou svetovej verejnosti v bezpečnosť leteckej prepravy.
Mráz po chrbte
Zo skutočnosti, že rozhodnutie pilotov zrušil nainštalovaný softvér, behal mráz po chrbte. A postupne začínalo byť aj zrejmé, že Federálna letecká správa sa musela vzdať časti svojich kontrolných právomocí v prospech Boeingu.
Predovšetkým však obe nehody odhalili znepokojujúce a prehnité praktiky vo vnútri ikonickej americkej firmy. Zákaz letov Boeingov 737 typov MAX sa pretiahol na takmer dva roky, stál viac ako 20 miliárd dolárov a konečne donútil šéfa Boeingu Muilenburga rezignovať.
Z Boeingu, ktorému ešte kedysi vládli inžinieri, ktorí sa finančníkom z Wall Street škodoradostne posmievali, sa zrazu stala jedna z akcionársky najvľúdnejších spoločností na trhu.
Manažérov chválila za znižovanie nákladov, kupovala si úradníkov, do ktorých vreciek strkala kopu peňazí a na dodávateľov vyvíjala taký silný tlak, že by sa zaň nemusel hanbiť ani reťazec lacných supermarketov Walmart.
Nekalé praktiky
Vyšetrovacia komisia amerického Kongresu získala e-maily so šokujúcim obsahom. Pilot Boeingu sa v nich napríklad chválil, ako presviedča aerolínie, ale aj regulačné úrady so zanietením a silou ako „rytier jedi“, že piloti, ktorí majú skúsenosti z pilotovania nižšieho radu lietadiel 737 nemusia kvôli MAXu podstupovať náročný a drahý výcvik na leteckom simulátore.
Zamestnanec, ktorý si z podobných podrazov robil ťažkú hlavu, rozčarovane napísal: „To lietadlo dizajnovali šašovia a dozor im museli vykonávať opice.“
Ďalšie dôkazy ukázali, že Boeing tlačil na pilotov, aby testovali čo najmenej a ignoroval požiadavky inžinierov na sofistikovanejšie prvky riadenia, ktoré by mohli do budúcna zabrániť tragédiám.
Firma dokonca odmietla žiadosť samotnej spoločnosti Lion Air o doplňujúci výcvik pre pilotov. „Hlupáci,“ sťažoval sa v e-maile pilot Boeingu kolegovi.
Dave Calhoun, co-CEO Boeingu, sa lúči s jumbo jetom Boeing 747. Foto: SITA/AP
Takéto správanie zasiahlo (po tom čo vyšlo na svetlo sveta) verejnosť dvojnásobne, keďže ide o jednu z najrešpektovanejších amerických značiek.
Názov samotný vyvoláva skoro mýtické asociácie – priekopnícku éru prvých lietajúcich strojov, pristátie na Mesiaci, bombardéry z druhej svetovej vojny a aj úžasnú rutinu, s ktorou funguje moderný systém leteckej dopravy.
Do vypuknutia pandémie v priemere každú 1,5 sekundu niekde na svete pristával alebo vzlietal model Boeingu s označením 737.
Okrem výroby komerčných lietadiel navyše Boeing dodáva Pentagonu vojenskú techniku, napríklad stíhačku typu F/A18 Super Hornet, bojový vrtuľník Apache a vzdušný palivový tanker KC46.
Sám americký prezident lieta Boeingom 747 a často osobne dozerá nad uzatvorením medzinárodných zmlúv tejto firmy v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.
Barack Obama, ktorý na Bali letel spolu s riaditeľom Lion Air, podpisoval na palube lietadla objednávku na model MAX v hodnote 22 miliárd dolárov. Neskôr prehlásil, že za hodnotu uzatvorených obchodov by mal mať už nárok na zlaté hodinky ako dar od Boeingu.
Boeing a jeho aura bezchybnosti
Počas viac ako sto rokov svojej existencie sa Boeing stal najväčším americkým vývozcom. Ročný obrat spoločnosti presahoval sto miliárd dolárov a výrobná linka dokázala aj jediným predaným kusom ovplyvniť celú americkú ekonomiku.
Boeing zamestnával viac ako 100-tisíc ľudí, pričom mu za živobytie vďačili aj ďalšie tisícky dodávateľov po celom svete. Šlo o spoločnosť, ktorá doslova dokázala prepojiť svet.
A jej vplyv siahal aj vysoko k vládnym špičkám. Veteráni z Boeingu obsadzovali kľúčové pozície vo Federálnej leteckej správe (FAA), na ministerstve spravodlivosti, ministerstve obrany a aj v najrôznejších armádnych zložkách.
Obyčajní ľudia zmýšľali o Boeingu s rovnakou bázňou, akú prechovávajú k výťahom či elektrickým vypínačom – a ani len im nenapadlo, že by niečo mohlo prestať fungovať.
Článok je úryvkom z novej knihy Let naslepo od autora Petra Robinsona, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
