Aj keď Martinus vlani tržbami prekonal dovtedajšiu trhovú jednotku Panta Rhei, Michal Meško hovorí, že nepodniká preto, aby niekoho „porazil“ a dodáva, že víziou Martinusu je budovať „krajinu čitateľov“. „Pre mňa nie je podstatné, či sme najväčší na trhu. Podstatné je, aby ľudia čítali,“ hovorí.
V rebríčku Forbes 30 pod 30 sa Michal Meško objavil ako 28-ročný presne pred 10 rokmi. S podnikaním však začal oveľa skôr. Ešte na strednej škole vybudoval webový portál pre študentov referaty.sk, ktorý následne predal. Neskôr sa ako brigádnik pridal k bratom Miroslavovi a Jozefovi Santusovcom z Martina, ktorým pomáhal programovať e-shop ich kníhkupectva.
Na čelo knižného lídra
Dnes vedie Martinus ako CEO a zároveň je jeho väčšinovým majiteľom. Najväčšie internetové kníhkupectvo si medzičasom vybudovalo aj solídnu kamennú sieť 17 predajní po celom Slovensku, prevádzkuje osem „kníhkaviarní“ Foxford, ďalší knižný e-shop gorila.sk a tiež online kníhkupectvo martinus.cz v Česku.
Obrat Martinusu za minulý finančný rok dosiahol takmer 40 miliónov eur a podľa Meška budú tento rok pravdepodobne atakovať 50-miliónovú hranicu.
REBRÍČEK 30 POD 30 2023
Spoznajte nové tváre rebríčka 30 pod 30. Kto má aj napriek mladému veku potenciál dobyť svet? Dozviete sa na tomto odkaze.
Ocenenia počas svojej doterajšej podnikateľskej kariéry nazbieral Meško s Martinusom aj inde. V roku 2020 sa stal EY Podnikateľom roka, jeho spoločnosť opakovane získala ocenenie Mastercard Obchodník roka a na konte má aj mnoho ďalších biznisových či spoločenských ocenení.
Tento rok oslavuje slovenský rebríček Forbes 30 pod 30 desiate výročie, preto sme oslovili jeho úspešných alumnistov, aby nám povedali, aké dosiahli úspechy či míľniky, ale aj aké prekážky a sklamania ich na tej ceste postretli. Tu sú odpovede člena All Stars 30 pod 30 Michala Meška.
Uzemnené ego
Ako si spomínate na rok 2013, keď ste sa dostali do vôbec prvého rebríčka Forbes 30 pod 30?
Pamätám si, ako ma to potešilo, a zároveň si spomínam, keď ste so mnou robili rozhovor, ako veľmi som riešil svoj vek, či už nie som pristarý. Mal som iba 28 rokov, ale mám pocit, že vtedy som sa vekom zaoberal oveľa viac ako dnes.
O 10 rokov? To budem v Martinuse už 33 rokov. Určite chcem, aby sme mohli byť hrdí na to, čo a ako to robíme… A zároveň chcem, aby sme to všetko robili udržateľne – z hľadiska nášho prostredia, aj z hľadiska nás ako ľudí, hoci aj pomalšie, ale konzistentne, hlavne tak, aby nás to nezožulo.
Tento rozhovor by mal okrem iného zrekapitulovať to, čo ste za 10 rokov od zaradenia do rebríčka dosiahli. Vy však podnikáte už oveľa dlhšie…
V podnikaní som už 23 rokov, takže niečo sa už zhodnotiť dá. Myslím si, že v niečom som sa za tie roky upokojil. O tom, čo sa nám z Martinusu podarilo vybudovať, som možno pred dekádou ani nesníval. Nebaví ma totiž naháňať sa dokola za nejakými konkrétnymi číselnými cieľmi. Oveľa viac ma napĺňa snažiť sa jednoducho robiť veci stále lepšie.
Michal Meško podniká už 23 rokov. Foto: archív Michala Meška
Aj keď človek stále má ego, ktoré ho poháňa vpred, myslím si, že to moje je dnes už o niečo uzemnenejšie. Viem, že tu nevytvárame nejaký globálny produkt, no napriek tomu cítim veľkú vďačnosť. Ešte viac som si za tie roky uvedomil, že v knihách sa dá ísť nekonečne hlboko a objavil som v tom, čo robím, ešte väčšiu radosť a vášeň ako kedykoľvek predtým.
Na knihy sme zatiaľ nezanevreli
Takže stále máte nápady, ako to robiť lepšie? Čo sa dá ešte vymyslieť?
Jedna vec je, čo sa dá ešte vymyslieť, a druhá, že sa to stále mení, keďže nežijeme v statickom svete. Pred mnohými rokmi som hovoril, že sa desím dňa, kedy by sme nevideli, čo sa dá urobiť ešte lepšie. To platí dodnes a, našťastie, zoznam nápadov sa neskracuje, ale ešte viac rozširuje.
Zoberte si už len to, čo sme sa museli naučiť a pomeniť za posledné tri roky – covid, urýchlenie e-commerce, ceny energií, inflácia. Čo to spraví s nákladmi na podnikanie, či budú mať ľudia peniaze, ako to ovplyvní ich nákupné zvyklosti, či neprestanú isté veci nakupovať…
Knihy sú úžasné – knihy vás upokoja, prinútia vás sústrediť sa na text, rozvíjajú kritické myslenie, empatiu, dávajú vám rozhľad, pomáhajú vzdelávať dospelých aj deti. Práve v tejto dobe sociálnych sietí a rýchlych zdieľaní pocitov, krátkych videí a vyretušovaných fotiek mám ešte väčší pocit, že to, čo robíme, má zmysel.
A prestávajú? Vidíte už nejaké náznaky, že by kupovali menej kníh?
Na grafoch to zatiaľ nijako citeľne nevidno. Ceny kníh na Slovensku pritom dlhodobo nekopírovali ani len infláciu, nieto ešte priemerný plat. To znamená, že v knihách sme sa dostali do určitého cenového dlhu. Teraz vydavatelia museli začať navyšovať ceny kníh, pretože to už bolo naozaj neudržateľné.
Zatiaľ ale, chvalabohu, nemáme pocit, že by ľudia odchádzali od kníh – a robíme všetko pre to, aby sa to ani nestalo. Makáme, otvárame nové kníhkupectvá, chceme si zaslúžiť priazeň čitateľov. Verím, že to, čo predávame, je dôležité aj pre spoločnosť.
Knihy sú úžasné – knihy vás upokoja, prinútia vás sústrediť sa na text, rozvíjajú kritické myslenie, empatiu, dávajú vám rozhľad, pomáhajú vzdelávať dospelých aj deti. Práve v tejto dobe sociálnych sietí a rýchlych zdieľaní pocitov, krátkych videí a vyretušovaných fotiek mám ešte väčší pocit, že to, čo robíme, má zmysel.
Úspešná dekáda
Za minulý obchodný rok (od apríla 2021 po marec 2022) ste vykázali tržby takmer 40 miliónov eur. Ak by sme sa na Martinus pozreli cez čísla, ako vyzerala firma pred desiatimi rokmi?
V roku 2013 sme mali obrat okolo 16 miliónov eur, tento rok sa možno priblížime k 50 miliónom (s DPH, pozn. red.). Mali sme päť kníhkupectiev, dnes ich máme 17. Ešte sme nemali vlastné kaviarne, v Bratislave sme rozvíjali spoluprácu s kaviarňami Shtoor a až o rok neskôr sme začali otvárať prvé vlastné.
E-knihy sa v tom čase začínali rozbiehať, dnes sú už o niečo ďalej. Ale zaujímavé je, že sa vôbec nenaplnili predpovede, že e-knihy prevalcujú papierové knihy. E-knihy dnes tvoria z celkového predaja kníh jednotky percent. Je to veľmi príjemný a užitočný doplnok k papierovým knihám, ale tie stále dominujú.
V roku 2013 ste už boli aj CEO spoločnosti Martinus, od ktorého roku vlastne tento post zastávate?
Ani neviem, kedy presne som sa ním stal. Ako viete, príbeh Martinusu je veľmi úzko spätý s bratmi Santusovcami a Miro Santus, zakladateľ Martinusu, v roku 2008 zomrel. Vtedy som to asi začal viac manažovať aj formálne, aj keď na vizitku som si titul CEO asi ešte nepísal.
Nejde o to, či sme najväčší
Celkom významný míľnik je, že ste sa vlani stali podľa tržieb najväčším predajcom kníh na Slovensku, kedy ste porazili konkurenčnú sieť Panta Rhei (za rok 2021 vykázala tržby 35 mil. eur, výsledky za rok 2022 neboli v čase vydania tohto článku k dispozícii, pozn. red.).
Hlavne musím povedať, že ja osobne nemám rád tieto formulácie, že sme niekoho „porazili“. Pre mňa nie je podstatné, či sme najväčší na trhu, lebo takto sa na to vôbec nedívam.
A čo je pre vás podstatné?
Aby ľudia čítali.
Ale tržby ste mali vyššie.
Mali, ale tento rok možno nebudeme. Oni majú veľkú sieť kamenných kníhkupectiev, ktoré museli byť nezanedbateľnú časť roka pre pandémiu zatvorené.
Majú ich 60, vy ich máte 17. Znamená to teda, že celý ten rozdiel vznikol v online?
Presne tak a čiastočne možno aj v kamenných obchodoch, lebo my sme sa snažili retail robiť aj počas pandemických obmedzení, vymýšľali sme rôzne formy ako výdajné okienka, rezervácie kníh v predajni cez internet. Od začiatku pandémie sme zároveň otvorili šesť nových kníhkaviarní. Cieľom bolo, aby ľudia nestratili kontakt s kamennými predajňami.
Na fotografii CEO Martinusu Michal Meško. Foto: Peter Brichta
„Zatiaľ, chvalabohu, nemáme pocit, že by ľudia odchádzali od kníh,“ hovorí Meško. Foto: Peter Brichta
Nie všetci obchodníci toto robili, niektorí sa venovali len e-shopu. Ale, samozrejme, že dobré výsledky firmy ma tešia, no ja sa na toto nechcem sústreďovať, nechcem sa naháňať za nejakými výsledkami ako ten škrečok v kolese. Áno, som súťaživý a viem sa z toho potešiť, ale oveľa viac ma napĺňa, keď vidím, že sa to snažíme robiť najlepšie, ako vieme, a že môžeme byť hrdí na to, ako to robíme.
Chápem. Aká je teda vaša vízia pre Martinus?
Naša vízia je budovať krajinu čitateľov. To je svet, kde čítajú všetci, kde je každý človek čitateľ. Prakticky si však uvedomujem, že to je nemožné a že sa to asi nikdy nestane. No krásne na tom je, že zároveň sa stále môžete snažiť získať toho jedného čitateľa navyše, jedno dieťa alebo mladého človeka.
Tento cieľ sme si naformulovali pred štyrmi rokmi a zrazu sa nám otvoril ďalší rozmer. Chceme spájať ľudí s knihami a to dokonca ani neznamená, že im musíme knihy predať. Môžeme prepájať kníhkupectvá, ľudí s knižnicami, čitateľov s autormi. A to je nekonečná cesta.
V tomto duchu ste rozbehli aj projekt Knihovrátok, v rámci ktorého vykupujete od čitateľov knihy a vraciate ich do obehu. Ako sa vám v tejto aktivite darí?
Za necelé dva roky od spustenia sme vrátili späť do obehu už vyše 300-tisíc kníh a zároveň ľuďom dali takmer dva milióny eur na nové knihy. Dôležité pritom je, že viac ako polovica kníh, ktoré sme vykúpili, je už inak vypredaných a bežne by ste ich už možno nezohnali. A na druhej strane pomáhame aj ľuďom, ktorí majú plné poličky kníh a chcú ich niekam posunúť.
Umelá inteligencia v knižnom biznise
Poďme k inej téme. Ako programátor ste mali vždy dobrý vzťah k technologickým novinkám. Videla som, že ste nedávno skúšali aj ChatGPT. Čo ste testovali a na čo ste prišli?
Skúšali sme všetko možné. Umelá inteligencia a strojové učenie nám už dlhé roky pomáhajú v lepšom odhadovaní, ktorých kníh koľko naskladniť, optimalizovať trasy v sklade, testovali sme aj AI voice-bota na zákazníckej linke, vývojárom pomáha pri písaní kódu.
Aktuálne sme s využitím ChatGPT spustili v betaverzii funkciu, aby si ľudia mohli vybrať knihu podľa toho, v ktorom meste alebo krajine sa odohráva. Alebo zhrnutie recenzií ku knihe do pár kľúčových slov či emócií. Ale ešte stále sme len vo fáze hrania sa, skúmania, čo všetko sa dá vymyslieť.
Martinus patrí medzi najobľúbenejšie značky na slovenskom trhu. Foto: archív Martinus
Mnohí ľudia sú voči umelej inteligencii skôr skeptickí až negatívne naladení. Ako to vnímate vy?
Ja som v rovnakej miere nadšený aj vydesený, pretože sa to môže dostať do rúk ľuďom s rôznymi, aj zlými, úmyslami. A vtedy sa to môže vymknúť spod kontroly. No zároveň ma fascinuje, čo všetko to dokáže, na čo všetko sa to dá využiť, na čo to viem použiť aj ako manažér.
Máte nejaké konkrétne príklady?
Napríklad keď nám príde veľa feedbackov z nejakého veľkého prieskumu, to môžu byť desiatky strán rôznych komentárov, ktoré sa však v nejakej miere opakujú. Môžem to umelej inteligencii nechať zhrnúť, napríklad do desiatich najdôležitejších bodov na jednu stranu. V takýchto prípadoch, keď mám veľa dát, môže to byť skvelá pomôcka a zároveň mi to ušetrí čas.
Deti a rodina ma zmenili
Okrem rozvoja biznisu sa za posledných 10 rokov zmenilo aj to, že ste sa stali otcom. Ako vás to ovplyvnilo, čo ste zmenili vo svojom pohľade na biznis alebo na svet?
Deti a rodina pridali môjmu životu ďalšiu dovtedy nepoznanú pestrosť, hĺbku a zmysel. Istým spôsobom mi tiež pomohli spomaliť a vedieť viac život preciťovať „tu a teraz“.
Ako sa vám darí skĺbiť vedenie a rozvoj biznisu s rodičovstvom?
Je to pomerne jednoduché. Deti začínajú školu o ôsmej a o 15.30 ich treba vyzdvihnúť, to je fakt. Niekedy to robím ja, niekedy manželka, inokedy ideme spoločne. Tu nie je o čom diskutovať. Už len málokedy potom ešte pokračujem v práci z domu.
To, že máme deti, ma možno zmenilo aj v tom, že sa snažím byť efektívnejší v práci počas dňa. Robím to, kde to má najväčší zmysel, kde mám najväčšiu páku, inak prácu delegujem. Potom už chcem byť naplno s deťmi a venovať sa im. Kedysi som robieval aj po večeroch, často som nad počítačom ponocoval. Teraz to už robiť nechcem. Chcem si večer oddýchnuť, niečo si prečítať, dobre sa vyspať – nezabúdať aj na seba.
Otázka na záver – aký si predstavujete Martinus o 10 rokov?
O 10 rokov? To budem v Martinuse už 33 rokov. Určite chcem, aby sme mohli byť hrdí na to, čo a ako to robíme, že to má zmysel a že sme rozumne maximalizovali šance viac spájať ľudí s knihami. A zároveň chcem, aby sme to všetko robili udržateľne – z hľadiska nášho prostredia, aj z hľadiska nás ako ľudí, hoci aj pomalšie, ale konzistentne, hlavne tak, aby nás to nezožulo.
