„Teší ma, že prebieha akási zmena zdola. Je tu veľa šikovných učiteľov, riaditeľov škôl, študentov, neziskových organizácií, ktorí sa snažia nájsť spolu spôsob, ako vyučovať lepšie. Na druhej strane, limitom sú ľudské kapacity a financie, ministerstvo by bolo určite schopné robiť zmeny na väčšej škále a efektívnejšie,“ hodnotí stav slovenského školstva Terézia Mihalovič Lukáčová, členka rebríčka Forbes 30 pod 30 za rok 2023.
Hoci má len dvadsaťštyri rokov, má už bohaté kariérne skúsenosti. Vedie vzdelávaciu organizáciu DASATO Academy, spoluzakladala a je súčasťou tímu platformy GROWNi.sk, ktorá prepája ľudí a organizácie s odhodlaním zlepšovať krajinu. Aktuálne študuje na Tallinnskej univerzite.
S Teréziou Mihalovič Lukáčovou sme sa rozprávali o tom, čím sa môže slovenské školstvo inšpirovať v Estónsku a čo môže generácia Z ponúknuť firmám.
„Svätý grál“ vzdelávania
V Talline študujete odbor technológií otvorenej spoločnosti a edukačných inovácií. Aké zručnosti tam získavate?
Je to pomerne unikátny odbor, v ktorom sa študenti učia, ako nastavovať reformy a inovovať školstvo – či už cez formálne vzdelávanie, alebo prostredníctvom neziskových organizácií a súkromného sektora. Okrem Estónska sa niečo podobné dá študovať už len vo Fínsku, v Spojených štátoch či na Oxforde, hoci tam je to zamerané na vysoké školstvo.
REBRÍČEK 30 POD 30 2023
Spoznajte nové tváre očakávaného rebríčka 30 pod 30. Kto má aj napriek mladému veku potenciál dobyť svet? Dozviete sa na tomto odkaze.
Prečo práve Estónsko?
Možno to veľa ľudí nevie, ale Estónsko je aktuálne európskym lídrom vo vzdelávaní. V medzinárodnom meraní PISA predbehli už aj Fínov (v matematike skončili pri poslených testoch žiaci z Estónska na 8. mieste, najvyššie z európskych krajín, Slováci na 33. mieste; v čitateľskej gramotnosti bolo Estónsko na 5. priečke, Slovensko až 42., pozn. red.).
Čo robia dobre?
Majú inovatívne vzdelávanie, ktoré odráža zručnosti 21. storočia, to však neznamená, že by rezignovali na vedomosti, ktoré sa skrátka musíme naučiť. Zároveň prepájajú mladých ľudí s praxou, vedia ich inšpirovať – ukázať im, aké im vzdelanie otvára možnosti.
Aby sa toto celé podarilo, musela prebehnúť diskusia, do ktorej sa zapojilo ministerstvo školstva, ale aj školy, firmy, neziskovky či študenti. Bol to dlhý proces, no výsledkom bol akýsi „svätý grál“ vzdelávania, ktorý sa nemení zakaždým, keď príde nová vláda.
Lepšie vzdelanie = viac príležitostí
Snahy o podobné diskusie sú aj u nás…
Na Slovensku vidím problém v tom, že je tu silno zabudovaná hierarchia, zároveň sú u nás odborníci menej ochotní robiť kompromisy. Mnohí sa držia svojho názoru aj za cenu toho, že sa celý systém nikam nepohne.
Ani v Estónsku to nebol jednoduchý proces, tá diskusia trvala dva roky, pričom vedeli, že výsledok uvidia možno o ďalších pätnásť rokov. No napokon všetci pochopili, že všetko nemôže byť práve podľa ich predstáv, a pohli sa spoločne vpred.
Možno tým, ktorí o zmene rozhodovali, pomohlo aj to, že v spoločnosti bol dopyt po reforme školstva. Aj bežní Estónci rozumeli tomu, že lepšie školstvo prinesie po čase viac príležitostí a investícií do krajiny.
U nás vidíme, že taký mindset nie je samozrejmosť. Prečo to Estónci pochopili?
Estónsko bolo chudobnejšia krajina, než sme my. Navyše okrem priemyselného centra Tallinnu to je rurálna krajina. Ľudia mali v sebe už dlho predtým to nastavenie, že cesta k lepšiemu životu vedie cez vzdelanie, ktoré umožní uplatniť sa v hlavnom meste.
Myslím, že pomáha aj to, že na rozdiel od nás si Estónci neprešli nejakým svojím mečiarizmom, ktorý by podnecoval nedôveru v spoločnosti. Naopak, dôvera v štát je tam vysoká, čo dokazuje aj ich e-government. No a do tretice, aj tvorcovia reformy boli aktívni, zavádzanie zmien v školstve sprevádzala PR kampaň, kde občanom vysvetľovali, prečo je to dôležitý krok a čo im prinesie.
Chýbajú nám mäkké zručnosti
Keď sa pozriete na slovenské školstvo, z čoho máte radosť?
Teší ma, že prebieha akási zmena zdola. Je tu veľa šikovných učiteľov, riaditeľov škôl, študentov, neziskových organizácií, ktorí sa snažia nájsť spolu spôsob, ako vyučovať lepšie. Na druhej strane, limitom sú ľudské kapacity a financie, ministerstvo by bolo určite schopné robiť zmeny na väčšej škále a efektívnejšie. Podľa mňa sme z toho dôvodu v neformálnom vzdelávaní aj ďalej ako Estónsko alebo Dánsko, no oni to až tak nepotrebujú, lebo majú kvalitné školstvo.
Spomenuli ste Dánsko. Práve počas štúdia na gymnáziu v tejto krajine ste sa začali zaujímať o tému vzdelávania, lebo ste chceli, aby sa podobne vyučovalo aj u nás. Odvtedy už prešlo pár rokov, pribudlo u nás na školách niečo z tých dánskych zlepšovákov?
Zlepšuje sa u nás projektové učenie, to je keď sa žiak vzdeláva pri tvorbe nejakého projektu. Takisto interdisciplinárne vzdelávanie je lepšie, predmety na seba vďaka reforme lepšie nadväzujú. Čo sa však zmenilo veľmi málo, je vyučovanie tzv. mäkkých zručností, práce v tíme a podobne. A to sa vraciame k tomu, ako sme u nás upätí na hierarchiu.
Hovoríte o zmene vzťahu učiteľa a žiaka?
Áno, na severe je celkom bežné, že si žiaci s učiteľom tykajú, čo sa zdá ako drobnosť, ale je to nápomocné. Podvedome tak žiak berie učiteľa osobnejšie, vníma ho ako niekoho, kto rozumie jeho potrebám. A tak by to aj malo byť, keď má učiteľ so žiakom dôvernejší vzťah, dokáže mu personalizovať učivo, ale aj ho pripravovať na to, aby bol zodpovednejší, aby sám prišiel k cieľu.
Na našich školách musíme vytvoriť prostredie, kde budú žiaci zodpovední, budú si vedieť vytvárať vlastné názory. Mimochodom, keď komunikujeme s firmami, hovoria presne o tomto nedostatku uchádzačov. Skôr totiž dokážete človeka odborne rekvalifikovať, než po rokoch zmeniť jeho mäkké zručnosti.
Motivácia od rovesníkov
Stojíte za vzdelávacou organizáciou DASATO. V posledných rokoch je viacero organizácií pre žiakov, ktorí majú ambície, talent, chcú na sebe pracovať. Väčšina študentov chce však školou len nejako preplávať, nemalo by sa viac pracovať aj s nimi?
Súhlasím s tým, že tých aktivít pre študentov je stále viac, čo je perfektné. Z vlastnej skúsenosti však viem, že zapájanie sa do nich je regionálne veľmi nerovnomerné. Sú časti Slovenska, kde žiaci nepoznajú vzdelávacie organizácie, ktoré sú tu desiatky rokov. Aj preto DASATO budujeme tak, aby malo celoslovenské pôsobenie.
Je skvelé, že vďaka tomu budú mať väčšie možnosti šikovní žiaci vo viacerých častiach Slovenska. Vráťme sa ale k tej väčšine bez veľkých ambícií…
Podľa mňa aj ich možno motivovať, avšak ich rečou. Nakresliť pre nich čiaru medzi študijným odborom a vysokou pozíciou, ktorú budú možno zastávať o 20 rokov, to pre nich nič neznamená. Ale keď zbadajú, že študent v príbuznom veku, ktorý sa začal zapájať do nejakých aktivít, už dosiahol nejaký úspech, je to pre nich oveľa bližšie a tiež motivujúcejšie.
Rovnako je dôležité dať mladým ľuďom vedieť, že ich môže živiť to, čo robia radi. Dnes ani školy často nemajú prehľad, aké typy pozícií existujú v rôznych odvetviach.
A s príchdom AI to bude ešte menej prehľadné...
To je pravda. A napríklad veľa žiakov si myslí, že keď ich nebaví programovať, na IT sektor môžu zabudnúť. Možno im stačí povedať, že v IT potrebujú aj manažérov, dizajnérov. Niekedy stačí jedna dobrá diskusia.
Spomínali ste mi aj jeden konkrétny príklad z projektu DASATO academy…
Niektorí naši študenti učili deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v Trnave v rámci projektu Budúcnosť inak. Keďže to bolo vzdelávanie skôr na úrovni rovesníkov než vzťah učiteľ – žiak, výsledkom bolo, že niektoré účastníčky projektu, ktoré neplánovali na strednú vôbec ísť, napokon toto rozhodnutie zmenili a dnes dokonca študujú na gymnáziu.
Stredoškoláci vo firmách
DASATO je program pre stredoškolákov, napriek tomu spolupracujete s firmami. Berú vás vážne?
Keď sme pred šiestimi rokmi začínali, bolo to celkom komplikované. Z firiem nám vraveli, že veď oni poriadne nespolupracujú ani s vysokoškolákmi, čo budú robiť so stredoškolákmi. Na druhej strane pomohlo, že je na Slovensku v posledných rokoch pri nábore veľký nedostatok talentovaných ľudí.
A v niektorých spoločnostiach si uvedomili, že spolupráca so stredoškolákmi možno zabezpečí, že študent po výške neodíde znechutený do zahraničia, ale bude vidieť, že aj na Slovensku má perspektívu. Navyše cez konkrétne projekty, ktoré trvajú dva až tri mesiace, firmy zároveň zistili, že s generáciou Z dokážu reálne riešiť inovácie, veď to je generácia, čo sa takpovediac narodila s mobilom v ruke.
Aké projekty majú vaši študenti za sebou?
Pre Tatra banku vyvíjali nástroj na finančnú gramotnosť v metaverze. Pre Slido menili produkt. Jeden z najkomplexnejších projektov prebieha pre český a slovenský T-Mobile, naši študenti inovujú čakací systém v pobočkách a zlepšujú ich interaktivitu. Firmy si čoraz viac uvedomujú, že potrebujú pracovať s mladými – nielen pre inovácie, pre niektorých je to i fajn aktivita v rámci CSR (spoločensky zodpovedné podnikanie, pozn. red.) pre ďalších spôsob ako získať talent.
Doma čakajú výzvy
Ako sme spomenuli, máte ambíciu pôsobiť po celom Slovensku. Kde sa aktuálne nachádzate?
V Trnave, Trenčíne, Košiciach a najnovšie budeme aj v žilinskom kraji. Pôsobíme všade v coworkingoch, takže sťahujeme študentov zo širšieho okolia a prepájame ich s firmami, neziskovkami a šikovnými ľuďmi z rovnakého regiónu. Veríme, že aj tieto vzťahy pomôžu, aby viac ľudí zostávalo v regiónoch, kde to poznajú a možno by tam chceli žiť.
To je ešte väčšia výzva, ako presvedčiť talentovaných, aby ostali kdekoľvek na Slovensku. Keď sa rozprávate so šikovnými rovesníkmi, čo sú tie dôvody prečo neodísť?
Dôležitá je komunita. Ak človek funguje v okolí, ktoré je prajné, a nie kdesi, kde každý hovorí – nič sa tu nedá – prispieva to k rozhodnutiu ostať. Je to výzva. Meniť veci tam, kde sú dobre nastavené, nie je také napĺňajúce, niekedy ani žiaduce. No a tiež je na Slovensku dobrá možnosť uplatnenia. Nehovorím, že založiť si startup doma je jednoduché, ale asi tu človek bude mať menšiu konkurenciu ako v USA.
A čo vy? Plánujeteš sa po univerzite vrátiť?
Pre mňa je veľmi dôležité, aby som zmeny vo vzdelávaní mohla robiť na Slovensku. Už dnes ma nesmierne baví, keď vidím, ako sa vďaka nášmu programu mladý človek posúva k oblasti, ktorá ho napĺňa, spoznáva pri tom zaujímavých ľudí a je jedno, či je z mesta alebo malej dedinky. Je dobré, keď človek vyjde načas von, do zahraničia, vidí veci z inej perspektívy, inšpiruje sa, ale ja sa chcem potom vrátiť domov a uplatniť všetko tu.
