Spojené štáty zbabrali proces legalizácie marihuany. Prílišná regulácia a nadmerné zdaňovanie vzali vláde najľahšiu príležitosť na získanie daňových príjmov, akú kedy mala – legalizáciu drog. Kanabisovému priemyslu s tržbami 72 miliárd dolárov hrozí už dlhšie kolaps.
Sme päť hodín cesty na sever po Route 101 zo San Francisca cez sekvojové háje do okresu Humboldt. Johnny Casali zapne štiepkovač a vysype do žľabu dvadsaťpäť kíl marihuany.
Pestovateľ „šalátu“
Štyri desaťročia pestoval Johnny Casali konope nelegálne. Teraz je pestovateľom so štátnou licenciou a do štiepkovača sype to, čo kedysi bývalo jeho úrodou.
„Nezáleží na tom, aký dobrý je váš produkt; v Kalifornii je taká ponuka, že na trhu sa konajú preteky smerom ku dnu,“ hovorí Casali, zakladateľ farmy Huckleberry Hill Farms so sídlom v Garberville.
Ročne vyprodukuje z dvoch malých skleníkov na dvore asi 230 kíl remeselného kanabisu. „Práve teraz mám pocit, že som pestovateľom šalátu – pracujem s tou najmenšou maržou.“
Legalizácia kanabisu mala umožniť podnikať každému – vrátane „pôvodných“ prevádzkovateľov, čo je nesmelý eufemizmus pre biznis, ktorý sa kedysi nazýval pašovanie drog, dílerstvo či nelegálne pestovanie.
Legalizácia mala z látok, ktoré boli aj tak bežne používané, odstrániť kriminálnu podstatu. Ale – samozrejme – americkí politici to nezvládli.
Vďaka prílišnej regulácii, nadmernému zdaneniu a nezrovnalostiam medzi jednotlivými štátmi sa najväčšia „tutovka“ v histórii kapitalizmu, legalizácia najpopulárnejšej nelegálnej drogy na svete, mení na masívne zlyhanie trhu.
Takú reguláciu nemá ani plutónium
Je pomerne ľahké získať povolenie na pestovanie marihuany, plodiny, ktorá veselo rastie, ak len trochu viete, ako ju pestovať. Mnoho farmárov ju preto pestovať aj začalo.
Verili, že z nich spraví zelených boháčov. Získať súhlas na predaj je však pre maloobchodné predajne komplikované.
Marihuanové skleníky v USA. Foto: Forbes US/Ethan Pines
Marihuanové skleníky v USA. Foto: Forbes US/Ethan Pines
Po prvé, je tu odpor komunít: aj v Kalifornii, ktorá je k „tráve“ priateľská, odmietli takmer dve tretiny obcí povoliť legálny predaj v rámci svojich katastrov.
Druhým je regulácia: mnoho štátov USA urobilo z obchodu s trávou zložitejší proces, než je manipulácia s plutóniom vhodným na použitie v zbraniach.
Čierny trh neskončil
Po tretie, ďalej platí federálny zákaz marihuany, ktorý mimoriadne sťažuje podnikanie a obmedzuje prístup k bežnému bankovému systému.
Väčšina výdajní totiž berie iba hotovosť – nebezpečná absurdita v čoraz viac bezhotovostnom svete.
Jedným z výsledkov je, že v Kalifornii vzniklo len tisíc výdajní – jedna na každých 40-tisíc obyvateľov.
Pri takom množstve tovaru, ktorý má tak málo maloobchodných predajní, sa veľa nadbytočnej trávy dostáva na čierny trh. Ten mal byť pritom odstránený, keď sa marihuana stane legálnou.
Nízke ceny marihuany
Ceny legálnej marihuany klesajú – v Kalifornii len v druhom štvrťroku vlaňajška o 35 percent v porovnaní s rokom 2021. Na najväčšom trhu s kanabisom v Spojených štátoch minuli spotrebitelia na legálnu trávu predvlani 5,1 miliardy dolárov – a odhadom 15 miliárd na nelegálnu.
Čísla na národnej úrovni sú podobné. Podľa Jonathana Rubina, generálneho riaditeľa New Leaf Data Services, nástroja na sledovanie veľkoobchodných cien, fungovalo približne 95 percent pestovateľov kanabisu v Kalifornii v tom roku so stratou.
Okrem toho, že ceny klesajú, trpí legálny marihuanový priemysel aj obrovským daňovým zaťažením, ktoré jeho nezákonných konkurentov netrápi.
Jedna z rastlín na marihuanovej farme. Foto: Parallel
Jedna z rastlín na marihuanovej farme. Foto: Parallel
Štátne dane z maloobchodného predaja dosahujú až 37 percent. A hoci je marihuana podľa federálnych zákonov ilegálna, federálny rozpočet aj tak naťahuje ruku: marihuanovým firmám nepovolil uplatniť si väčšinu bežných zrážok a efektívna daňová sadzba tak dosahuje 60 percent alebo viac.
Napriek legálnym a regulovaným trhom v 38 štátoch USA tak stále prevažuje nelegálny obchod s kanabisom. Napríklad štát Illinois získal vo fiškálnom roku, ktorý sa skončil v júni 2021, daňové príjmy z marihuany 467 miliónov dolárov – v porovnaní s iba 320 miliónmi dolárov z alkoholu.
Navzdory tomu sa ceny akcií verejne obchodovaných kanabisových firiem za posledný rok prepadli o 50 až 70 percent. Skutočne čudný trh.
Podvod na pestovateľoch?
Napriek tomu všetkému stojí 43-ročný Jason Gellman v jednom zo svojich šiestich skleníkov s riadenou svetelnou depriváciou na dvore v Humboldte obklopený fialovými črepníkovými rastlinami.
Pestuje tu v kopcoch trávu a uteká pred vrtuľníkmi už od šestnástich rokov. Hovorí, že prechod do legality – založil firmu Ridgeline Farms – bol jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť väzeniu.
Dodáva však, že v dňoch pred legalizáciou by zo svojej úrody vyťažil takmer milión dolárov zisku a dnes mu zostane okolo 100-tisíc dolárov ročne pred nákladmi. Je len tak-tak v pluse a na živobytie si nezarába.
„Celé toto je debilný podvod,“ hovorí Gellman. „Je to nastavené tak, aby sme skrachovali.“
Miliardár Charles Koch si myslí, že marihuana by mala byť legalizovaná. Foto: Forbes.com/DAFD
Miliardár Charles Koch si myslí, že marihuana by mala byť legalizovaná. Foto: Forbes.com/DAFD
Legálnu marihuanu zabíja aj spleť nariadení. Bez federálnej legalizácie musí každý, kto sa pokúša založiť firmu s marihuanou vo veľkom objeme, premýšľať nad 38 súbormi pravidiel, štandardov vykazovania a daňových režimov.
Ešte aj Steve DeAngelo, „otec legálneho kanabisového priemyslu“ (ako ho kedysi nazval bývalý starosta San Francisca Willie Brown), označuje celú operáciu za „neúspech“.
Pôvodní díleri
DeAngelo, bývalý díler, ktorý sa stal majiteľom výdajne, bol hybnou silou návrhu číslo 64, ktorý v roku 2016 v Kalifornii legalizoval rekreačný kanabis a rozpútal zlatú horúčku s legalizáciou v jednotlivých štátoch.
Rekreačná marihuana je teraz legálna v 19 štátoch a na lekárske použitie povolená v ďalších 18.
„My pôvodní sme za 50 rokov vybudovali trh, ktorý bol spravodlivý, odolný a veľmi dobre slúžil všetkým,“ hovorí DeAngelo, ktorý založil Harbourside Health Center so sídlom v Oaklande, jednu z prvých licencovaných výdajní kanabisu v krajine.
„A teraz nám ho vládna intervencia úplne rozvrátila.“
Krstný otec marihuanového biznisu Steve de Angelo. Foto: Forbes US/Ethan Pines
Krstný otec marihuanového biznisu Steve de Angelo. Foto: Forbes US/Ethan Pines
Na hrane legality
V tomto chaose sa hráči a pravidlá hry akosi rozmazávajú. Mnoho firiem v legálnom odvetví pravidelne presúva svoje produkty na čierny trh a naopak. „Konope neustále prúdi oboma smermi,“ hovorí Rubin, analytik spoločnosti New Leaf.
Mnoho podnikateľov v oblasti kanabisu hovorí, že kontakt s nelegálnym trhom je momentálne kľúčom k tomu, či sa udržia nad vodou.
Zdá sa, že v štvrti Maywood v Los Angeles, vo výdajni so značkou Cookies, zákony ponuky a dopytu fungujú prekvapivo dobre. V marci, tri dni predtým, ako Cookies začali predávať svoj najnovší druh „dizajnovej“ marihuany, zaparkoval 41-ročný muž s prezývkou Smokey Vanilla pred výdajňou svoju Toyotu Camry.
Nasledujúcich 72 hodín spal v aute, tak ako sa pred desiatkami rokov spávalo kvôli lístkom na Rolling Stones. To všetko len preto, aby mohol byť jedným z prvých, kto dostane do rúk štrnásť gramov Céreal à la Mode. Vývoj tejto značky trval Cookiesu dva roky.
Steve Jobs pre inú cieľovku
„Nie je nič lepšie ako Cookies,“ hovorí Smokey, ktorý sa baví cestovaním na otvárania obchodov a prezentácie nových produktov. „Povedal som si – čo je to pár dní vonku?“ Nakoniec prišli stovky ľudí, vytvorili rad, ktorý sa vinul okolo bloku.
V priebehu niekoľkých hodín bol sklad Cookiesu vypredaný. „Poznám silu dobrej trávy,“ hovorí spoluzakladateľ firmy, 38-ročný raper Berner (rodený Gilbert Milam Jr.). Rady a prázdne police sú zámerom – našiel spôsob, ako sa vymaniť z ekonomiky, ktorá ničí zvyšok sektora.
„Pomohol som písať históriu,“ prehlasuje o sebe raper Berner a spoluzakladateľ marihuanového predajcu. Foto: Forbes/Ethan Pines
„Je to ako keď Steve Jobs odhaľuje nový produkt, ale s inými zákazníkmi,“ hovorí vo svojom dovolenkovom dome v Montane za 2,7 milióna dolárov. O desiatej ráno si potiahne z jointu hrubého ako ukazovák.
Berner, rovnako ako pestovatelia v Humboldte, pochádza z nelegálneho trhu. V raných rokoch sa rodák zo San Francisca stretol s pestovateľom kanabisu Jaiom Changom, ktorý bol známy tým, že v garáži Sunset Districtu tajne vyrábal populárnu marihuanu pod značkou OG Kush.
Koláčiky pozná každý
Chang vyvinul aj hybrid, o ktorom si myslel, že chutí ako mätové čokoládky Thin Mints, a tak ho nazval „Girl Scout Cookies“ (koláčiky skautiek). Berner predával marihuanu priateľom vrátane hip-hopového umelca Wiza Khalifu a Girl Scout Cookies sa stali na trhu senzáciou.
Skutočná organizácia dievčenských skautiek údajne poslala výdajniam, ktoré skladovali Changov výtvor, výzvu na zastavenie činnosti. V roku 2011 dvojica spustila značku Cookies. Okrem kanabisu zahŕňala aj kultový rad pouličného oblečenia.
„Môžete ísť do Japonska, môžete ísť do Dubaja, môžete ísť do Mexika,“ hovorí Berner. „Každý pozná slovo cookies.“
Dnes má Cookies 51 licenčných zmlúv so značkovými maloobchodnými predajňami po celom svete – od Los Angeles a Las Vegas po Worcester, Massachusetts a Be’er Sheva v Izraeli a ďalšie ešte len plánuje otvoriť.
Marihuanu propagujú v USA aj celebrity, na obrázku je známy raper Snoop Dog. Foto: Adobe stock
Marihuanu propagujú v USA aj celebrity, na obrázku je známy raper Snoop Dog. Foto: Adobe stock
S odhadovanými hrubými tržbami v minulom roku 400 miliónov dolárov generuje Cookies približne 50 miliónov dolárov zisku. Vďaka vysokým maržiam má podľa konzervatívneho odhadu Forbesu hodnotu 150 miliónov dolárov.
Okrem chytráckeho prístupu k brandingu a schopnosti obísť nefunkčné pravidlá marihuanového priemyslu rozumie tím Cookiesu aj licencovaniu. V skutočnosti nepestujú kanabis – iba si berú až 20 percent od farmárov, ktorí používajú ich semeno.
Ani to nepredávajú – berú ďalších 5 až 15 percent hrubých tržieb z každej značkovej výdajne, keďže vedia, že majú meno, pre ktoré budú zákazníci táboriť v autách.
Raper Berner dobre vie, ako na marihuanu zarobiť. Sám sa považuje za znalca tejto substancie. Foto: Forbes US/Ethan Pines
Majú aj zodpovedajúce ceny – necelé štyri gramy BernieHana Butteru stoja 60 dolárov, možno o 50 percent viac ako bežná marihuana. Mikina s kapucňou Cookies vyjde na sto dolárov.
V odvetví, ktoré je nefunkčné na oboch koncoch dodávateľského reťazca, sú sprostredkovateľom s nízkym rizikom. „Takto prežijú najschopnejší,“ hovorí Berner.
Štát naťahuje ruku
Ak sa spýtate Kim Riversovej, či legalizácia v Amerike zlyhala, zasmeje sa. „Neexistuje žiadna legalizácia,“ hovorí a vysvetľuje, že podľa federálneho zákona je celé odvetvie rozsiahlym, ale viditeľným zločineckým podnikom.
To sú vážne slová od jednej z najmocnejších hráčok na trhu. Riversová je šéfka Trulieve so sídlom na Floride, firmy s trhovou kapitalizáciou 2,5 miliardy dolárov, stosedemdesiatimi tromi výdajňami a sedemnástimi pestovateľskými zariadeniami v jedenástich štátoch.
Marihuanová podnikateľka Kim Rivers. Foto: Forbes US/Guerin Blask
Kim Riversová vedie úspešnú kanabisovú firmu, no zdanenie tohto biznisu prežíva ťažko. Foto: Forbes US/Guerin Blask
Podľa Riversovej nie je tento rozsah o raste, ale skôr o prežití. „Sme zdanení rovnako, ako keby sme predávali heroín,“ hovorí. A je iróniou, že zatiaľ čo federálna vláda zakazuje trávu, stále si chce brať podiel.
Kanabisové firmy sú totiž zdaňované z hrubého zisku, čo vedie k efektívnej daňovej sadzbe 60 percent alebo viac. Podľa Riversovej, ktorej firma v roku 2021 dosiahla tržby 938 miliónov dolárov, zaplatila Trulieve na daniach o 85 miliónov dolárov viac, ako keby predala povedzme nábytok.
Legalizácia sa začína
Berner nie je optimista v tom, že by Kongres dokázal legalizovať kanabis na federálnej úrovni. Ale keďže nedávno vyhral boj s rakovinou hrubého čreva, vidí svet ružovejšie.
„Toto je súčasť histórie – môžem zomrieť, keď poviem, že som pomohol vykopnúť dvere,“ hovorí. „Som latino dieťa, ktoré predávalo trávu od dvanástich rokov, a funguje to. Legalizácia sa práve začína.“
Kým sedí na verande hausbótu na zelenej morskej vode, obklopený pohorím Mission Mountains a fajčí ďalší dvojgramový joint, Berner sa sústreďuje na veľké akcie: otvorenie výdajní Cookies v Thajsku a Miami a predajne oblečenia Cookies so salónikom a „Cookies University“ neďaleko Macy’s na Manhattane.
Nakoniec dúfa, že premení obchod v New Yorku na licencovanú lekáreň, čo by mu rozšírilo konopné impérium od kalifornského Melrose po Broadway.
„Dopadne to ako v alkohole – zostane len pár hráčov,“ hovorí. A možno mu to veriť. Napokon, história to už zažila.
Pôvodne článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je Will Yakowicz.
