Skutočný diktátor dokáže prinútiť celú spoločnosť, aby prijala jeho lži. Robí to zväčša tak, že si vytvorí absolútnu moc nad všetkými inštitúciami v krajine. Trump podnikol kroky tým smerom, opakovane prepúšťal členov kabinetu a úradníkov, ktorí boli považovaní za nedostatočne poddajných, a pokúšal sa na ich miesta dosadiť lojálnych ľudí.
Americké kľúčové inštitúcie tlak nakoniec ustáli. „Kanonádu lží“, ktorú Trumpov tím vypálil v snahe dokázať, že voľby v roku 2020 boli „zmanipulované“, zamietal jeden súd za druhým.
V právnom systéme stále záležalo na dôkazoch a pravde. Je hanebné a nebezpečné, že väčšina republikánskych členov Snemovne reprezentantov súhlasila s Trumpovou veľkou lžou o voľbách v roku 2020 a s nimi aj jedenásť členov Senátu.
Článok je úryvkom z knihy komentátora Financial Times, Gideona Rachmana, Vitajte v dobe autoritárov, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
Odpor voči demokratom
Počas celého jeho funkčného obdobia bilo do očí, ako Trump závidí ostatným svetovým autoritárom – pravým autokratom, ktorí boli naozaj schopní uväzniť oponentov a ohýbať štátne inštitúcie podľa svojvôle.
Trump bol v kritike demokratických lídrov často hrubý, keď napríklad kanadského premiéra Justina Trudeaua označil za „veľmi nečestného a slabého“ a dával najavo odpor k nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.
Na druhej strane, hoci sa jeho administratíva pustila do obchodnej vojny s Čínou, Trump označil Siho Ťin-pchinga za „veľkého vodcu“ a „veľmi dobrého človeka“.
Memoáre Johna Boltona, Trumpovho poradcu pre národnú bezpečnosť v rokoch 2018 a 2019, a riaditeľky odboru pre Európu a Rusko v Rade pre národnú bezpečnosť v rokoch 2017 až 2019 Fiony Hillovej, poskytujú naozaj pozoruhodný pohľad na Trumpove kolegiálne a obdivné vzťahy s čínskym vodcom a aj ďalšími autokratmi, ako sú Putin a Erdoğan.
Pozorovanie šéfa zblízka Hillovú presvedčilo o tom, že Trump trpel „autokratickou závisťou“. Opisuje, ako Trump nazval Erdoğana „sultánom“ a „často pred ním trúsil žartíky o tom, ako mu on, Trump, závidí jeho zdanlivo bezhraničnú schopnosť robiť si doma veci po svojom“.
Maďarský premiér Viktor Orbán. Foto: SITA/AP
Trump mal obdivne hovoriť aj o maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi. Foto: SITA/AP
K Boltonovej nespokojnosti si Trump veľmi dobre rozumel s Viktorom Orbánom počas jeho návštevy v Bielom dome v máji 2019.
Trumpov veľvyslanec v Maďarsku a prezidentov starý priateľ David Cornstein neskôr povedal, že „Trump by sa tešil takej pozícii, akú má Viktor Orbán, ale nemôže“.
Neskrývaná podpora Číne
V súlade s vlastnými autoritárskymi tendenciami Trump nielenže upustil od tradičného amerického tlaku na Čínu v oblasti ľudských práv, ale Siho dokonca aktívne podporoval v ich porušovaní.
Bolton podotýka, ako na summite G20 „Si objasnil Trumpovi, prečo vlastne stavia koncentračné tábory v Sin-ťiangu. Podľa nášho tlmočníka Trump povedal, že Si by mal pokračovať vo výstavbe táborov a považoval to za správnu vec.“
Keď Biely dom vypracoval vyhlásenie pri príležitosti 30. výročia masakra na Námestí nebeského pokoja, Trump ho osobne zablokoval.
SITA/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa tešil priazni a neskrývanej podpore Donalda Trumpa. Foto: SITA/AP
Podobná situácia nastala aj v súvislosti s Ruskom. Trump zablokoval vyhlásenie kritizujúce Rusko pri príležitosti desiateho výročia invázie do Gruzínska.
Spočiatku sa vyjadril proti sankciám voči Rusku po tom, ako Moskva použila chemické zbrane v Spojenom kráľovstve pri pokuse o atentát na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa.
Záhada vzťahu s Putinom
Žiadny z Trumpových vzťahov so zahraničnými hlavami štátov nepreskúmali dôkladnejšie ako jeho vzťah s Putinom.
Jasné dôkazy o ruskom zasahovaní do prezidentských volieb v roku 2016 podnietili dlhé vyšetrovanie možnej tajnej dohody medzi Moskvou a Trumpovou kampaňou, vyšetrovanie, ktoré Trump sústavne označoval za „hoax s Ruskom“.
Aj samotní Trumpovi úradníci priznali, že niekedy nemali ani poňatia o tom, o čo vo vzťahu medzi ruským a americkým prezidentom ide. Bolton tajomne poznamenáva, že Trumpov „osobný postoj k ruskému prezidentovi zostal záhadou“.
Trumpov vzťah s Putinom bol ťažko čitateľný aj pre jeho blízkych spolupracovníkov. Foto. The New York Times
Istý britský úradník, ktorý sa na stretnutiach s Trumpom zúčastnil, neskôr povedal: „Určite sa tam niečo deje. Pokiaľ ide o Putina a Rusko, je neuveriteľne vyhýbavý.“
Nedá sa celkom vylúčiť, že v Trumpovom vzťahu s Putinom existoval nejaký skrytý aspekt, ktorý ešte nevyšiel najavo.
Dodatočné objasnenie Trumpovho zhovievavého správania však ani nie je potrebné. Slovom a skutkami dal Trump jasne najavo, že obdivuje autoritárov a uprednostňuje ich politický štýl aj spoločnosť pred politikou nemastných-neslaných liberálov. Ako povedal Bobovi Woodwardovi: „Čím sú tvrdší a podlejší, tým lepšie s nimi vychádzam.“
A Trump s autoritármi nielenže dobre vychádzal, on im v mnohých ohľadoch závidel, pretože sa vymanili z právnych a inštitucionálnych obmedzení, ktoré stále viažu prezidenta USA.
Chcel patriť do klubu autokratov
Bolton poznamenáva, ako Trump ubezpečil Erdoğana, že by mohol zastaviť trestné stíhanie tureckej banky Halkbank v New Yorku obvinenej z porušovania sankcií voči Iránu:
„Pôsobilo to dojmom, že Trump sa silou-mocou snaží ukázať, že má rovnako neobmedzenú moc ako Erdogan.“
Trumpova koncepcia diplomacie sa sústredila na ideu, že silní vodcovia si navzájom majú robiť láskavosti a týmto spôsobom demonštrovať svoju moc a veľkorysosť.
Unsplash
Trump sa snažil budovať kult osobnosti po vzore autoritárov spoza Atlantiku. Foto: Unsplash
Šéf Newsmaxu a prezidentov priateľ Chris Ruddy mi povedal, že Trumpa mimoriadne potešila jedna diskusia so Sim, v ktorej ho americký prezident požiadal o prepustenie troch amerických basketbalistov, ktorí sa v Číne dostali do problémov: „Si povedal, že sa to vybaví, a to sa Trumpovi páčilo.“
Fiona Hillová dospela k záveru, že Trump sa usiloval o členstvo v exkluzívnom klube superbohatých autokratov, „samostatnej elity veľmi bohatých, veľmi mocných a veľmi slávnych“ a že „chcel vládnuť ako oni. Chcel hrubú moc bez väčších kontrolných mechanizmov a protiváh.“
