Mimoriadna daň, ktorú poslanci vyrubili Slovnaftu, bude patriť medzi najvyššie v histórii Slovenska. Výnos zo solidárneho príspevku zrejme dosiahne pol miliardy eur.
Poslanci v decembri 2022 schválili zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Dôvodová správa k zákonu vyčíslila príjem štátneho rozpočtu z tejto mimoriadnej dane na 524 miliónov eur.
Slovnaft zaplatí takmer pol miliardy
„Za rok 2022 očakávame približne 400 miliónov eur,“ spresnil odhady výnosu z mimoriadnej dane Michal Havlát z Inštitútu finančnej politiky. Rozšírenie solidárneho príspevku aj na rok 2023 a zvýšenie sadzby z 55 percent na 70 percent na tento rok by mohlo byť podľa neho spojené s dodatočným výnosom viac ako 200 miliónov eur.
Hoci zákon mieri na podniky z rôznych sektorov ekonomiky, politici sa pri predkladaní zákona netajili tým, že chcú zdaniť najmä mimoriadne zisky Slovnaftu. Tie bratislavskej rafinérii priniesli zvýšené ceny ropy a ropných produktov na trhu v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a výnimka na spracovanie ruskej ropy od Európskej únie.
V marci navyše parlament rozhodol o mimoriadnom zdanení rafinérie aj v roku 2023. Sadzbu tzv. windfall dane vo výške 55 percent pritom poslanci zvýšili na 70 percent.
Slovnaft mimoriadne zdanenie v tomto rozsahu odmieta. Upozorňuje, že Európska komisia odporučila členským krajinám oveľa nižšiu sadzbu – 33 percent – a že rafinéria potrebuje financie na investície do technológií na spracovanie iných druhov ropy ako doterajšej ťažkej Urals, ktorá prúdi z Ruska.
„Mimoriadne zdanenie nezohľadňuje náklady na investície, ktoré mal Slovnaft v dôsledku závislosti od ruskej ropy v minulosti. A súčasne mu berie financie, ktoré potrebuje na odstrihnutie sa od ruskej ropy,“ upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana.
Firmy, ktoré platia najvyššie dane
Forbes sa v spolupráci s portálom Finstat pozrel na firmy, ktoré doposiaľ štátu odviedli najvyššie dane z príjmu právnických osôb.
Finstat mapuje účtovné závierky firiem od roku 2013. Podľa údajov portálu zaplatil štátu doposiaľ najvyššiu korporátnu daň Slovenský plynárenský priemysel. Išlo o sumu 198 milióna eur a SPP ju zaplatil štátu v roku 2014 v rámci osobitného odvodu.
Plynári v uvedenom roku dosiahli rekordné zisky v dôsledku mimoriadnej situácie. Vláda na čele so Smerom-SD rozhodla o spätnej kúpe podielov od menšinových vlastníkov SPP – nemeckého E.ON Ruhrgas a francúzskeho GDF Suez. Kúpu sčasti prefinancovali skupiny EPH Petra Kellnera a J&T s Danielom Křetínským, ktorí vďaka tomu získali podiely v dcérskych firmách, najmä „zlatom vajci“ skupiny – eustreame.
Práve eustream je z pohľadu nedávnej histórie Slovenska najväčším dlhodobým platcom podnikovej dane na Slovensku. Monopolný prevádzkovateľ prepravnej siete zemného plynu dlhodobo zarába stovky miliónov eur na poplatkoch za tranzit plynu z Ruska.
Po zavedení sankcií voči Kremľu sa jeho hospodárske výsledky výrazne zmenia. Aj preto poslanci napokon vyradili eustream zo zoznamu firiem, na ktoré by sa mala vzťahovať daň z mimoriadnych ziskov vyvolaných vojnou na Ukrajine.
Pri pohľade do hlbšej histórie Slovenska však nájdeme podobnú situáciu. Mečiarove vlády a neskôr aj kabinet Mikuláša Dzurindu zvyšovali príjmy štátneho rozpočtu mimoriadnymi odvodmi zo zisku Slovenského plynárenského priemyslu. Napríklad v roku 1999 dosiahla firma zisk 12,4 miliardy korún, do štátnej kasy odviedla cez daň z príjmu a osobitný odvod 8,3 miliardy korún. Pri prepočte na euro (pri kurze 30,126 korún za euro) je to rekordných 246 miliónov eur.
Veľké firmy a ich úspech sú pre štát zrejme čoraz dôležitejšie. Vyplýva to z rastu ich podielu na celkovom výnose korporátnej dane na Slovensku. „Bez daní z nadzisku či regulovaného odvodu zaplatilo v roku 2021 tridsať najväčších firiem na Slovensku tridsať percent celkového výnosu z firemnej dane,“ hovorí Michal Havlát z IFP. Tá vlani priniesla štátnemu rozpočtu zhruba tri a pol miliardy eur. V predošlých rokoch bol pomer bližšie k jednej štvrtine.
