Na scéne nie je dlho, no už si stihla získať pozornosť. S najnovšou kolekciou Taro sa šperkárka Anežka Juhová dostala medzi finalistov Czech Grand Design. Jej brošňu a náramok dostala aj prezidentka Zuzana Čaputová ako dar od novozvolenej hlavy Českej republiky Petra Pavla pri nedávnej oficiálnej návšteve. V domácom ateliéri umelkyňa zákazníkom poodhaľuje, ako tvorí.
Tvorba Anežky Juhovej je neexcentrická, pokojná a rozvážna. Pri našom prvom stretnutí na mňa čakala jemná blondínka v nadčasovom bielom roláku, ktorú zdobil jediný strieborný prsteň s ónyxom. Ten bol nápoveďou pre jej novú kolekciu Taro, ktorú tichým hlasom predstavovala.
Sebaprezentáciu nepodceňuje, ale ani nepreháňa. Postupuje pomaly a profesionálne. Jej osobná značka tak rastie prirodzene a stabilne, nie iba na základe marketingového tlaku. Najviac za to vďačí spokojným klientom.
Vaša kolekcia Taro je síce už štvrtá, no iba druhá po absolvovaní UMPRUM (Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe, pozn. red.) Vďaka čomu vás ako šperkárku začala registrovať aj širšia verejnosť?
Určite pomohlo, že som sa dvakrát po sebe mohla odprezentovať na Designbloku. Po tejto akcii mi vždy pribudlo niekoľko záujemcov o moje šperky. Prekvapilo ma, že sa o moju prácu začali zaujímať aj staršie ženy. Predtým to boli najmä rovesníci. Napríklad jedna štýlová sedemdesiatnička si u mňa kúpila veľkú reťaz na krk. To ma fakt prekvapilo a som za to veľmi rada.
Trauma z praxe vo fabrikách
Prezentovali ste sa spolu so značkou Monotropa, ktorá vyrába nábytok a sklo. Ako táto spolupráca vznikla?
S Klárou Janypkovou, zakladatelkou Monotropy, sa poznáme už desať rokov. Chodili sme spolu na výtvarnú ešte ako gymnazistky. Obe sme sa hlásili na dizajn na ČVUT (České vysoké učení technické v Prahe, pozn. red.) a sme kamarátky. Práve Klára ma pred dvoma rokmi presvedčila, aby som sa prihlásila na Designblok. Naša spolupráca ma baví a verím, že bude mať pokračovanie.
Najprv ste teda študovali dizajn na ČVUT a až potom ste nastúpili do ateliéru K.O.V.?
Presne tak. Na ČVUT som absolvovala bakalárske štúdium, no cítila som, že to nie je úplne ono. Chýbalo mi tam viac dielní. Museli sme si často na vlastné náklady veci vyrábať vo fabrikách a z tých sme si domov nosili malé traumy. Nie je to prostredie pre citlivé ženy…
Keď som potom počas brigády v Czechdesigne pripravovala výstavu českých šperkov, zistila som, že tento odbor by ma nesmierne bavil. A tak som sa rozhodla prihlásiť na UMPRUM k Eve Eisler. Mala som už vycibrenejšie vkus aj názory, takže ma prijali na prvýkrát.
Foto: archív Anežky Juhovej
Eva je zaujímavá osobnosť a profilovať sa pod jej vedením bolo skvelé. Študentská komunita tam spolupracuje, dbá sa na prezentáciu semestrálnych prác aj dipomoviek. Aj to mi určite veľmi pomohlo k tomu, kým som dnes. Prax som získala aj u Janji Prokić, bola som u nej v dielni tri roky. Bola to veľká škola.
V začiatkoch pomáhali aj rodičia
Bolo ťažké rozbehnúť značku šperkov už počas štúdia?
Pomohla mi sebadisciplína. Už na strednej škole som si odkladala z brigád a všetko som to investovala do rozvoja a prvých kolekcií. Na vysokej som riešila otázku vlastného bývania a potom som sa vzdala aj predstavy spolubývania. Stále som sa pýtala – nájom alebo projekt? Čo mám v hlave?
Zvíťazil projekt a ja som zostala bývať u rodičov. Zásadná bola pre mňa aj ich pomoc. Nielen vo forme zázemia, ale aj tá finančná. Previedli na mňa peniaze, ktoré mi sporili, a s tým, že mi dôverujú, mi venovali stotisíce korún. Mohla som s nimi urobiť, čo uznám za vhodné. Rozhodla som sa pre prvú kolekciu Eternite a prvú prezentáciu na Designbloku.
A tak sa to rozbehlo…
Presne tak. Po prezentácii sa mi ozvalo pár galérií a dizajnových obchodov, že by o moje šperky mali záujem. Prvý rok som si všetko robila sama. Po večeroch a cez víkendy som opracovávala odliatky, aby som mala čo predávať, a jedno živilo druhé.
Domov, ateliér aj obchod
V ktorom obchode majú vaše šperky najväčší úspech?
Určite v Czechdesigne. Okrem špecializovaných obchodov však klientom svoje šperky predávam aj u mňa doma. Veľa ľudí sa ma pýta, kedy si už otvorím ateliér alebo obchod. Mne zatiaľ bude úplne stačiť, keď sa mi podarí spustiť e-shop na mojom webe.
To je priorita a zatiaľ môžem záujemcom svoje šperky predstavovať v domácom improvizovanom ateliéri. Mnohí z nich to vlastne aj oceňujú. Časť našej obývačky slúži ako prezentačný kútik s retro komodou od Jiřího Jiroutka. Na nej vystavujem ukážky svojich šperkov. Druhá časť izby je mojou dielňou.
Klientom sa páči, že mi môžu nahliadnuť pod ruky. Vidia, na čom práve pracujem, ako vyzerá tvorivý proces a sú v prostredí s výnimočnou atmosférou. Tá je autentická, mne vlastná až intímna.
So silnou značkou sa spájajú dobrá grafická identita a aj fotografická prezentácia. Ako ste si ich zadefinovali?
Asi rok a pol som hľadala font, ktorý by vizuálne ladil s mojím menom, so skladbou jeho písmen. Našla som ho s pomocou kamarátky grafičky Anny Bezouškovej – Classico. Ďalší kamarát Alexandr Lagazzi mi potom počas trojhodinového sedenia vysvetlil, ako si môžem jednoducho vytvoriť webovú stránku v Tilde. Celú som si ju vytvorila sama.
Zo začiatku som tak riešila všetko. Teraz veľmi pomaly priberám spolupracovníkov, aby som neprerástla svoj tieň. Jedna slečna mi opracováva odliatky, jedna chodí na obchôdky. Hodil by sa mi človek aj na backoffice, ale to až časom.
Na fotkách spolupracujem s Viktoriou Macanovou. Našla som ju cez jednoduchú výzvu na škole, keď som sa spýtala, či by mi niekto z fotky nechcel nafotiť šperky za barter. A ona sa prihlásila ako prvá. Vtedy bola iba v prvom ročníku na UMPRUM.
Nefotí pre mňa exkluzívne, rada hľadám aj iných fotografov. Každé fotenie si vyžaduje inú atmosféru. Nechcem sa zaseknúť v jednom štýle. Ale vyhovuje mi, že Viky sa nebojí a prináša zaujímavé nápady.
Krása v prírode a architektúre
Čo majú vaše kolekcie spoločné?
Snažím sa neustále pozerať okolo seba a hľadať v tom inšpiráciu, nie v prehnaných fantáziách. Šperk je pomerne intímna vec. Koncepty mám preto často založené na osobnom príbehu, zážitku. O šperku zároveň uvažujem ako o niečom, čo obsahuje tajomstvo, spomienku či osobný význam, ktorý nám v premenlivých časoch a prostredí pomáha ukotviť to, čo ukotviť chceme.
Je to trochu klišé, ale rada by som vychádzala z prírody. Či už sú to oblaky, alebo usporiadanie kryštálov. Inšpiráciu hľadám aj v inom umení, napríklad v architektúre.
Čo si myslíte o tom, že súčasní českí šperkári vytvárajú skôr fluidné šperky, ktoré začínajú byť zameniteľné?
Je to odraz súčasného trendu a, úprimne, mňa to aj baví. Zároveň sa snažím trendy prepojiť s mojím vlastným rukopisom. Najviditeľnejšie je to v kolekcii Taro, kde je kontrast hlavným motívom.
Okrem toho, príroda a prírodné javy, z ktorých často vychádzam, sú predsa veľakrát amorfné. Ale nepovedala by som, že moje šperky sú extra organické. Napríklad moja prvá kolekcia Ore je dosť geometrická, osekaná.
V poslednom období ste začali pracovať aj s polodrahokamami ako ametyst, ónyx, zafír a smaragd…
Áno, ale nie preto, aby som sa odlíšila. Kamene ma veľmi bavia a zaujímajú. Dodávajú šperku ďalší rozmer, umocňujú jeho význam. Vždy dlho vyberám, kým nájdem ten vhodný, ktorý by som do kolekcie chcela zaradiť. Zároveň sa vďaka kameňom technologicky posúvam a aj to je pre mňa dôležité.
Tvorí spolu so zákazníkmi
Ktorá z vašich kolekcií je najúspešnejšia?
Asi Taro. Mám však aj veľa objednávok na zásnubné prstene a obrúčky na mieru. Ľudia ma oslovujú pre môj rukopis a ja mu ostávam verná. Aj pri nich sa často odpichneme od mojich kolekcií. Diskusie s klientmi o ideálnom návrhu ma bavia. Stáva sa, že zákazníci prídu s podnetom, ktorý by mne nenapadol.
Mení to aj môj pohľad na kolekcie a návrhy, ktoré pripravujem. Vďaka zákazníkom sa sama rozvíjam. Na druhej strane – mám toľko zákazníkov, že sa občas cítim zavalená. Kalendár mám plný na niekoľko mesiacov. Preto som sa rozhodla, že budúci rok uvediem samostatnú kolekciu zásnubných prsteňov a obrúčok. Na to sa veľmi teším.
Uvažovali sme o tom, že by ste raz šperky doplnili aj o nejaké objekty?
Uhádli ste. S kamarátkou, architektkou Karolínou Urbánkovou, plánujeme navrhnúť šperkovnicu. Rysujú sa aj ďalšie spolupráce s Monotropou. Vracia sa mi chuť si s dizajnom opäť niečo začať, ale šperky u mňa zostávajú na prvom mieste.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorkou je Danica Kovářová.
