Posledné sčítanie obyvateľov z roku 2021 ukázalo, že takmer 122-tisíc ľudí pracujúcich v Bratislave a okolí má trvalé bydlisko v inom kraji. Až 44-tisíc ľudí býva v najbližšom Trnavskom kraji a zvyšok v ďalších lokalitách po Slovensku.
V našom hlavnom meste sa pritom roky skloňuje nedostatok voľných bytov. Tých tam odhadom chýba 50-tisíc, no ak by sa aj raketovo rozbehla výstavba, nie každý by si mohol kúpu bývania v Bratislave dovoliť.
Na juhovýchod od hlavného mesta
Dlhodobý vysoký dopyt a nízka ponuka totiž v slovenskej metropole vyhnali ceny bytov počas posledných dvoch rokov výrazne nahor. A ani súčasné jemné ochladenie na realitnom trhu ešte neprinieslo zlacňovanie.
Do hry tak vstupujú čoraz viac populárne satelity.
„Ľudia často smerujú tam, odkiaľ to majú najbližšie do mestskej časti, ku ktorej sú pripútaní zamestnaním. Veľký rozmach vidíme posledné roky v juhovýchodnom smere od Bratislavy, a to vďaka dokončeniu rýchlostnej cesty R7. Zaujímavé je aj bývanie medzi Bratislavou a Trnavou,“ uvádza Vladimír Kubrický, analytik Realitnej únie Slovenskej republiky.
Peter Porubský, senior PR manažér portálu Nehnuteľnosti.sk, v tejto súvislosti dodáva, že dedín neďaleko hlavného mesta, ktoré sa vďaka výstavbe tohto typu zahustili a výrazne rozšírili, je naozaj veľa. Medzi nimi napríklad Miloslavov, Bernolákovo, Rovinka, Malinovo či Chorvátsky Grob.
Cena nižšia o desiatky percent
Kúpou bývania v podobnej lokalite sa dá podľa Porubského ušetriť oproti cenám v Bratislave asi 20 až 30 percent pri bytoch a 30 až 50 percent v prípade domov. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že záujemcovia musia dobre zvážiť následné náklady na cestovanie za prácou či vzdelaním.
„Ceny nehnuteľností sú síce za Bratislavou nižšie, no ani tam to nie je lacný špás. Pezinok či Senec patria dokonca medzi najdrahšie mestá na Slovensku, cenou predbiehajú aj niektoré krajské mestá. Byt v nich stojí v porovnaní s hlavným mestom o štvrtinu menej,“ zdôrazňuje navyše Kubrický.
Napríklad Malacky sú však lacnejšie až o jednu tretinu. Na druhej strane, byt v Šamoríne je oproti Podunajským Biskupiciam, kam sa človek dostane z centra Bratislavy za 20 minút autom, lacnejší len o 10 percent.
Prieskum, ktorý realizovala agentúra AKO pre Inštitút urbánneho rozvoja na prelome októbra a novembra 2022 navyše ukázal, že ľudia žijúci na predmestí uznávajú, že nehnuteľnosť, v ktorej aktuálne bývajú, by si v Bratislave dovoliť nemohli.
Prieskumu sa zúčastnilo 800 obyvateľov hlavného mesta a jeho okrajových častí.
Bez auta to nepôjde
Zlú situáciu priznávajú podľa Inštitútu urbánneho rozvoja prakticky všetci bez ohľadu na vek, rodinný stav, vzdelanie či miesto bydliska.
A hoci je teda výber nového domova v satelitoch často sprevádzaný príjemným pocitom, že sa rodinný rozpočet nemusí pasovať s drahým bývaním v Bratislave, kupujúci potvrdzujú, že musia robiť rôzne kompromisy.
Nejde pritom len o spomínané dochádzanie za prácou, ale aj o nedostatočnú sociálnu, kultúrnu a obchodnú vybavenosť či nedobudovanú infraštruktúru.
„Na väčšinu činností je potrebné využívať individuálnu motorovú dopravu, nakoľko hromadná doprava je poddimenzovaná, a takisto služby sú vo väčšej vzdialenosti,“ vysvetľuje Porubský.
Nič im nechýba
Napriek tomu je takmer 70 percent respondentov spomínaného prieskumu presvedčených, že im v satelitoch v porovnaní s Bratislavou nič nechýba.
„Tento rozpor sa dá vysvetliť tým, že si už zvykli na to, že za prácou či za zábavou cestujú pravidelne do Bratislavy a sem vozia do škôl aj svoje deti. Nemajú preto pocit, že doma im niečo chýba, keďže pravidelne využívajú infraštruktúru Bratislavy, v ktorej však neplatia dane,“ vysvetľuje Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ inštitútu.
To je však podľa Suchánka problém. Počet občanov s trvalým pobytom je totiž kľúčový pre príjmy samospráv a ak podľa neho vezmeme do úvahy, že obyvatelia satelitov realizujú veľkú časť svojich aktivít práve v Bratislave, kde ale neplatia dane, môžeme povedať, že ich rast prebieha na úkor hlavného mesta.
Satelitov bude pribúdať
Všetko pritom nasvedčuje tomu, že trend rozširovania bude pokračovať aj v najbližších rokoch. „Vidíme, že aj okolie D1 sa s novým zjazdami pripravuje na ďalšie rozširovanie okolo Bernolákova, respektíve Chorvátskeho Grobu. Takisto nová diaľnica R7 otvorila priestor pre ďalšie projekty na juh od Bratislavy. Preto sa dá očakávať, že satelity sa budú ďalej rozširovať až po Dunajskú Stredu, respektíve sa zahustí celý priestor až po Senec,“ uvádza Porubský.
Kubrický v tejto súvislosti pripomína, že spoločným znakom bratislavských predmestí je práve odkázanosť na hlavné mesto. Rozhodujúca nie je ani tak geografická poloha ako dopravná dostupnosť. Pre konkrétny satelit sa ľudia rozhodujú často podľa to, ako rýchlo sa dokážu dostať do hlavného mesta autom, vlakom či autobusom.
„Rozširovaniu satelitov bránia napríklad pohoria, rieky či štátne hranice. V prípade Bratislavy sú prirodzenými bariérami Malé Karpaty, Dunaj či hranice s Maďarskom a Rakúskom,“ uzatvára.
