Bývalý prezident USA bojuje s úradmi. Newyorskí prokurátori vyšetrujú Donalda Trumpa (aj jeho rodinu) pre podozrenia, že zavádzal veriteľov o rozlohe svojho mrakodrapu a nafukoval hodnotu svojho majetku. Jeho mrakodrap Trump Tower však je – a vždy bol – tak trochu podvod.
„Máme najohromnejšie nehnuteľnosti na svete a celým týmto si musím prechádzať pre politiku,“ povedal Trump reportérom v pondelok (2. 10.) pred začiatkom súdneho pojednávania s tým, že to je len pokus ublížiť mu vo voľbách. Súdny spor ohľadom finančných podvodov by mal podĺa odhadov trvať približne tri mesiace do 22. decembra.
Žaloba pre sporné čísla
Trump Tower už desaťročia stelesňuje rôzne životné etapy Donalda Trumpa. V 80. rokoch to bol nový a vzrušujúci projekt, v 90. rokoch to bola marginálna záležitosť, okolo roku 2000 zasa „televízna“ budova .
V minulej dekáde poslúžil ako štartovacia plocha pre jeho kandidatúru do úradu prezidenta. Teraz sa budova, rovnako ako jej majiteľ, zdá byť prázdna a za zenitom, a stráca sa aj záujem väčšiny ľudí o ňu. Teda, okrem spomínaných prokurátorov.
Na Trump Tower sa v rámci vyšetrovania snahy Donalda Trumpa zavádzať veriteľov o hodnote jeho aktív zamerali newyorský generálny prokurátor a tiež prokurátor okresu Manhattan.
Generálny prokurátor podal v septembri minulého roka žalobu na 250 miliónov dolárov. Trumpa, jeho firmu a jeho podriadených obvinil z podvodu.
Známy vyšetrovateľ
Manhattanský okresný prokurátor Alvin Bragg s podaním obžaloby váhal a dvaja vyšší prokurátori rezignovali. Bragg tvrdí, že vec stále vyšetruje. Možno dúfa, že nájde v tejto veci ďalšie informácie…
Alvin Bragg vyšetruje Donalda Trumpa aj za prípad úplatku vo výške 130-tisíc dolárov pre pornoherečku Stormy Daniels v ich údajnej afére krátko pred prezidentskými voľbami v roku 2016.
Okrem toho prokurátor Bragg už minulý rok vzniesol obvinenie voči iniciatíve Webuildthewall, Inc., pomocou ktorej jeho niekdajší spolupracovník Stephen Bannon viedol fundraisingovú kampaň na účely výstavby múru, ktorý by oddeľoval USA od Mexika.
Cez túto schému nakoniec vyzbierali od darcov v Spojených štátoch 15 miliónov dolárov.
Alvin Bragg nie je z tých, ktorí by sa zľakli veľkého prípadu. V minulosti viedol napríklad vyšetrovanie hollywoodskeho producenta Harveyho Weinsteina.
Poďme však späť k Trump Tower, ktorá je predmetom ďalšieho vyšetrovania.
Lži už od roku 1983
Forbes skúma rôzne aspekty Trumpovho majetku už od začiatku 80. rokov. Naša nedávna sondáž do Trump Tower odhalila tri nové potenciálne dôkazy:
- Majetkové záznamy ukazujú, že realitný magnát klamal o finančnej výkonnosti budovy od jej otvorenia v roku 1983.
- Daňové dokumenty a pôžičky naznačujú, že Trump klamal o rozlohe kancelárskych a obchodných priestorov v spodnej časti nehnuteľnosti (a klamal aj o veľkosti strešného bytu na vrchole budovy, o čom Forbes písal už dávnejšie).
- Časti zvukového záznamu z roku 2015, ktorý bol nedávno zverejnený prvýkrát, dokazujú, že Trump bol do zavádzania o hodnote komerčného priestoru Trump Tower osobne zaangažovaný.
Posadnutý bohatstvom
Vo februári Forbes oslovil Trump Organization so žiadosťou o vysvetlenie rôznych nezrovnalostí v jej minulých vyhláseniach. Právny zástupca firmy si vyžiadal štyri týždne na odpoveď a hovorca napokon poslal vyhlásenie, ktoré sa nezaoberalo nezrovnalosťami, ale ohradilo sa voči generálnemu prokurátorovi.
„Pokus generálneho prokurátora zasahovať do súkromného úverovania medzi sofistikovanými obchodnými stranami je úplne nepodložený a úplne neprimeraný,“ uvádza.
„Nielenže nikdy nedošlo k nesplácaniu úveru, ale všetky úvery sú buď otvorené, alebo boli úplne splatené v plnej výške v rámci riadnych podmienok. Všetky banky na Wall Street, ktoré poskytli tieto pôžičky, na tom bohato profitovali.“
Je pravda, že Donald Trump už vyriešil niektoré sporné pôžičky v tomto prípade. Ale je tiež pravda, že odhalenia Forbesu v kombinácii s predchádzajúcimi správami a množstvom dokumentov, ktoré sú teraz v rukách prokurátorov, poukazujú spolu na jasný záver.
Trump bol vždy v centre klamstiev
Trump Organization veriteľov o hodnote svojich nehnuteľností klamala celé roky, a hoci sa na týchto snahách podieľali aj ďalší ľudia vo firme, osobou v centre podvodu bol práve Donald Trump.
V roku 1978 bol budúci prezident len 32-ročným mladíkom z Queensu, ktorý mal bohatého otca a túžbu presadiť sa na Manhattane.
Aby naplnil svoje ambície, spojil sa s organizáciou Equitable Life Assurance Society, ktorá vlastnila pozemky na Piatej Avenue. Získal niekoľko veriteľov, vrátane svojho otca, aby jemu a jeho obchodnému partnerovi požičali 130 miliónov dolárov na stavbu mrakodrapu.
O päť rokov Trump Tower s veľkou pompou otvoril. Svoj výtvor nazval „najúspešnejším realitným developmentom poslednej doby“.
Sľuboval zisk štvrť miliardy
Forbes vyzval, aby zverejnil ním deklarované čísla. Tvrdil, že pred otvorením budovy predal 85 percent obytných jednotiek v cenách od 500-tisíc do 12 miliónov dolárov. „Byty prinesú 268 miliónov dolárov, všetko zisk,“ hovoril.
Podobné čísla zopakoval aj pre New York Times, ktoré ich aj zverejnili, pričom v jednom bode citoval „finančný výkaz externého účtovníka“. Aj neskorší životopisci sa odvolávali na tieto údaje, ktoré sa tak stali akousi súčasťou legendy o podnikateľovi Trumpovi.
Čísla však neboli pravdivé. Nový pohľad do majetkových listín ukazuje, že v roku 1983, v roku otvorenia Trump Tower, v skutočnosti Trump a jeho partneri predali asi 60 percent bytov alebo 150 jednotiek v budove. Zhruba 130 stálo menej ako 500-tisíc dolárov, najlacnejšia jednotka z nich len 130-tisíc dolárov.
Najdrahší byt sa predal za dva milióny dolárov, čo je šestina ceny, ktorú uvádzal Trump. Do konca roka on aj Equitable zarobili 45 miliónov dolárov – bol to začiatok, ale ani zďaleka to nestačilo na splatenie 130 miliónov dolárov, ktoré si požičali. Nehovoriac o deklarovanom zisku stoviek miliónov dolárov.
Dosiahol napokon 125 miliónov
Všetky byty sa nakoniec predali a celkovo podľa záznamov vyniesli asi 125 miliónov dolárov. Trump odkúpil Equitable v roku 1986 a nechal si časť budovy, v ktorej sa nachádzali obchodné aj kancelárske priestory, vrátane tých, ktoré používal pre svoju vlastnú firmu.
Získal aj penthouse, kam sa s rodinou presťahovali. Zo svojej kancelárie na 26. poschodí a bytu na 68. poschodí riadil svoje podnikanie a život celé desaťročia.
Forbes tam aj viackrát pozval – v rámci úsilia dostať sa vyššie v každoročnom rebríčku Forbes 400 najbohatších ľudí Ameriky.
Tower zohrávala pri výpočte jeho majetku kľúčovú úlohu po celé desaťročia, tamojšie kancelárske a maloobchodné priestory dlho zostali jedným z jeho najcennejších aktív.
„Trump hovorí o 275 miliónoch dolárov,“ zneli poznámky reportéra z roku 1997. „Ponechal si vlastníctvo obchodných priestorov na prízemí. Trump hovorí, že táto časť vynáša 18 miliónov dolárov ročne.“
Bola to len ďalšia lož. Poisťovne, ktoré budovu skúmali približne v rovnakom čase, zistili, že generovala len približne 6,3 milióna dolárov ročného čistého prevádzkového príjmu.
Znalecký posudok určil hodnotu na 65 miliónov dolárov, teda menej ako štvrtinu hodnoty, ktorú uvádzal Trump.
Dlhodobo nedôveryhodný
Pre tých, ktorí Trumpa poznajú, zneli jeho reči nedôveryhodne. „Zasmiala som sa,“ hovorí Barbara Res, ktorá s Trumpom spolupracovala v rokoch 1980 až 1998 a dohliadala na výstavbu Trump Tower. „Teda, nezdalo sa, že by mal toľko peňazí, ako tvrdil.“
Ale Trump zostal v ofenzíve a nakoniec niečo aj zarobil. V decembri 2006 sa objavila správa, že do Trump Tower sa sťahuje Gucci. Bola to veľká dohoda, ktorá Trumpovi ročne priniesla za prenájom v priemere viac ako 15 miliónov dolárov.
Do roku 2010 vzrástli zisky na 16 miliónov dolárov. O dva roky neskôr Trump využil klesajúce úrokové sadzby a refinancoval projekt, dlh 27 miliónov dolárov nahradil pôžičkou 100 miliónov dolárov, čím si znížil sadzbu zo 7,4 percenta na 4,2 percenta. Získal tak 68 miliónov dolárov bez dane.
Aj ďalej však klamal. Tvrdil, že jeho penthouse s rozlohou tisíc štvorcových metrov má asi 3-tisíc „štvorcov“, pričom finančné výkazy zmenil tak, aby odrážali skutočnú veľkosť až po tom, čo ho na to upozornil Forbes.
Toto klamstvo sa stalo kľúčovým dôkazom tak v prípade generálneho prokurátora, ako aj vo vyšetrovaní okresného prokurátora.
Zavádzanie aj o obchodných priestoroch
Zdá sa, že nikto nepreveroval skutočnosť, že Trump uvádzal nekonzistentné čísla aj o rozlohe obchodného priestoru budovy, ktorý je pritom oveľa cennejší ako jeho súkromný apartmán.
Trump podpísal dokument, ktorý tvrdí, že v budove bolo menej ako 20-tisíc štvorcových metrov na prenájom. Ale záznamy spojené s pôžičkou hovoria o 21 500 štvorcových metroch.
Prospekt inej pôžičky uvádza 24-tisíc „štvorcov“ a podanie mestskej dane zas 26-tisíc s odvolaním sa na iný dokument, ktorý v skutočnosti uvádza oveľa menšie čísla.
Potom je tu vyhlásenie Trumpa, ktoré uvádza maloobchodnú plochu o výmere 11-tisíc štvorcových metrov, aj keď samostatne hovorí o 4 600 „štvorcoch“. S toľkými protichodnými informáciami je ťažké zistiť skutočnú rozlohu nehnuteľnosti.
Zakladajúci dokument Trump Tower (vyhlásenie o projekte, podané v roku 1983) uvádza, že časť Trump Tower meria 23-tisíc štvorcových metrov a poznámka pod čiarou vysvetľuje, že vyše 5-tisíc z nich pripadá na výťahy, verejné toalety, servisné priestory, vonkajšie terasy a stupačky.
Zostane teda iba 18-tisíc „štvorcov“. Pozmeňujúce a doplňujúce zápisy na tejto parcele neboli nikdy urobené.
Kam zmizli neobsadené priestory
Pri podávaní dane z nehnuteľností uviedla Trump Organization rozlohu budovy 23-tisíc štvorcov. Aj keď podania ukázali, že istú časť priestoru si nemožno prenajať, zdá sa, že firma bývalého prezidenta využila spoločný priestor na vykázanie veľkého počtu voľných miest v budove, čo teoreticky mohlo znížiť hodnotu nehnuteľnosti.
Daňové podania uvádzali v jednotlivých rokoch 11 až 22 percent neobsadených priestorov.
Keď však Trump Organization komunikovala s veriteľmi, správala sa, akoby v budove nebolo takmer žiadne voľné miesto. Prospekt refinancovania z roku 2012 uvádzal mieru obsadenosti 92 percent v roku 2010, 99 percent v roku 2011 a 99 percent v roku 2012.
Čo sa stalo so všetkým „neobsadeným“ priestorom na daňových priznaniach? Zdá sa, že bol zahrnutý ako súčasť vlastného priestoru Trump Organization, ktorý je uvedený v prospekte z roku 2012 na približne 7 500 „štvorcoch“ – asi o 3-tisíc viac, ako naznačujú daňové dokumenty.
Forbes sa pokúsil zrátať priestor, ktorý prospekt pripísal Trump Organization, aby zistil, či má celkom 7 500 štvorcových metrov, ale prišli sme len na približne 4 900.
Trump zrejme zahrnul aj časť spoločných priestorov ako súčasť svojej firmy, vďaka čomu sa zdalo, že budova má viac kancelárskych a obchodných priestorov, ako v skutočnosti vlastní.
Tiež našiel spôsob, ako presvedčiť veriteľov, že rozloha kancelárií a maloobchodu sa zvýšila na 24-tisíc štvorcových metrov, čo je oveľa viac, ako v prvom podaní.
Dvojnásobok či trojnásobok skutočnej hodnoty
Manipulácia s číslami sa preniesla aj do Trumpových osobných finančných výkazov, ktoré odovzdal veriteľom. V týchto dokumentoch nacenil Trump Tower na absurdné hodnoty, čo je súčasťou Trumpovho úsilia, aby sa jeho impérium zdalo navonok väčšie, než v skutočnosti bolo.
Klamstvo súvisiace s komerčným priestorom Trump Tower dosiahlo vrchol v roku 2015, keď sa vo vyhláseniach uvádzalo, že má hodnotu 881 miliónov dolárov – hoci odhadcovia ho tri roky predtým ocenili na približne polovicu – a zisky za tieto tri roky klesali.
Aby Trump Organization ospravedlnila vysoké ocenenie, založila výpočet výlučne na predaji jedinej budovy, ktorá sa predávala za takú cenu za štvorcový meter, ktorú v tom čase realitné publikácie nazývali „svetovým rekordom“.
Trump Organization potom použila túto metriku na rozlohu Trump Tower, či skôr na rozlohu, ktorú má mať podľa jej tvrdení. Interné záznamy ukazujú, že Trump Organization sa dostala k svojej hodnote 881 miliónov dolárov spočítaním 23-tisíc štvorcových metrov priestoru v budove – asi o tisíc viac, ako je prvotný údaj.
Vymyslených 400 miliónov
Konečný výsledok: Trump, ktorý mal veľa dôvodov, aby sa bankám javil ako bonitnejší, nafúkol hodnotu svojho majetku o asi 400 miliónov dolárov.
O osobnej účasti Trumpa v tomto úsilí niet pochýb. Jeho finančný výkaz za rok 2015 je jednoznačný: „Odhadovaná súčasná hodnota 880 900 000 dolárov je založená na hodnotení pána Trumpa v spojení s jeho spolupracovníkmi a externými odborníkmi.“
V priebehu rokov sa podobné vety objavovali vo vyhláseniach v súvislosti s rôznymi aktívami. Raz pod prísahou vypovedal, že ročné výkazy rieši so svojím finančným riaditeľom Allenom Weisselbergom a že ich má poruke na stole.
Napriek absurdným číslam, ktoré obsahujú, podpísal aj podania, ktoré potvrdzujú ich správnosť. A osobne poslal výpisy bankám. „Dúfam, že budete ohromení!“ povedal v roku 2011 v poznámke generálnemu riaditeľovi Deutsche Bank Securities.
Reči o hodnote 2,5 miliardy
V rozhovore pre Forbes v septembri 2015 vyhlásil Trump počas rozhovoru v Trump Tower, že ak by „dnes chcel predať Trump Tower, dostal by 2,5 miliardy dolárov.“ Tým zhruba zdvojnásobil číslo, ktoré Weisselberg predtým komunikoval Forbesu, a strojnásobil číslo, uvedené v beztak nafúknutom finančnom výkaze.
„Snažili sme sa to povedať [inému reportérovi],“ skočil do reči Weisselberg, a možno zabudol, že číslo, ktoré sa snažil povedať druhému reportérovi, bolo zlomkom údaja, ktorý teraz vytiahol Trump. „Priamo cez ulicu je porovnateľný projekt za 1,8 miliardy dolárov.“
„Predalo sa to za 1,8 miliardy dolárov a je to menšie,“ vyhlásil Trump s odkazom na susednú budovu Crown, ktorá bola v skutočnosti takmer o 15-tisíc štvorcových metrov väčšia ako jeho priestor v Trump Tower –podľa dokumentov Trump Organization.
Trump potom zvýšil predajnú cenu budovy Crown Building a sťažoval sa na oveľa nižší odhad, s ktorým prišiel Forbes. „Keď sa toto tu predáva, maloobchod sa tu predáva za 1,8 miliardy dolárov a vy ste ma dali na 469 miliónov?“ povedal rozhorčene Trump. „To musí byť vtip.“
Šesťkrát nižší zisk
Neskôr v rozhovore sa jeden z reportérov spýtal Trumpa na zisky v jeho budove.
Weisselberg mu skočil do reči. „Použite porovnateľný projekt,“ povedal s odkazom na nedávny predaj, aj keď Trump Organization v iných rokoch budovu ocenila na základe jej ziskovosti. „Máte porovnanie, skutočné porovnanie.“
Ale Trump nemohol odolať podobnej príležitosti nafúknuť svoje zisky. „Čo to prinesie, 80 [miliónov] dolárov? 70 miliónov dolárov?“ spýtal sa Weisselberga, a sám si odpovedal. „Tento rok to zarobí 80, 90 miliónov dolárov.“
Budova v tom roku v skutočnosti zarobila viac ako 15 miliónov dolárov čistého prevádzkového zisku, aspoň podľa úverových a daňových záznamov.
Rozhodoval vždy sám
Klamstvá boli rovnako očividné ako nekonečné. Išlo o pokračovanie Trumpovej roky trvajúcej kampane s cieľom presvedčiť všetkých – veriteľov, médiá a verejnosť – že je o miliardy bohatší, než v skutočnosti bol.
Keďže newyorská generálna prokurátorka pokračuje v občianskom súdnom konaní, najväčšou otázkou je, či sa prokurátor manhattanského okresu pridá s trestným. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré dostalo trestné oznámenie, by mohlo vzniesť obvinenie. Tí, ktorí poznajú Trumpa desaťročia, už chápu, ako by reagoval.
„Bude obviňovať všetkých ostatných – Weisselberga, kohokoľvek,“ hovorí Barbara Res, manažérka, ktorá mu pomohla postaviť jeho najslávnejšiu vežu. „Viete, viem o ňom, že nikto sa nerozhodol bez jeho súhlasu.“
Ďalšie obvinenia
Aby obvinení nebolo málo, ďalšie správy Komisie pre dohľad americkej Snemovne reprezentantov hovoria o tom, že Trump a jeho rodina počas ich úradovania v Bielom dome vzali nepriznané dary minimálne vo výške 250-tisíc dolárov, navyše od zahraničných vlád.
Celkovo malo ísť až o stovku rôznych materiálnych darov. Medzi nimi aj niekoľko darov od saudskoarabskej vlády v celkovej hodnote 48-tisíc dolárov.
Príjemcami týchto darov mali byť okrem niekdajšieho prezidenta Donalda Trumpa aj jeho manželka Melania, dcéra Ivanka a zať Jared Kushner.
Podľa amerických zákonov musí prezident priznať verejnosti každý dar v hodnote nad 415 dolárov, aby sa zabránilo možnému vplyvu zo zahraničia na úradovanie amerického prezidenta.
Autorom článku je Dan Alexander, poverený redaktor Forbes.com, ktorý pokrýva podnikanie Donalda Trumpa. Slovenská verzia článku je s prispením Forbes Slovensko.