„Spätnú väzbu vnímam ako dialóg. Spôsob, akým vieme byť v kontakte s druhým človekom a autenticky sa rozprávať o tom, čo vidíme, cítime, počujeme alebo si želáme, aby bolo,“ hovorí psychoterapeut Vladimír Hambálek.
V podcaste Nevyhorení sme sa spolu rozprávali o otvorenej komunikácii v práci a spätnej väzbe. Ako ju zlepšiť? Prinášame niekoľko tipov z nášho rozhovoru.
1. Spätná väzba je dialóg.
Slovo spätná väzba pochádza pôvodne z fyziky a je vnímané ako reakcia na nejaké správanie. Niečo, čo počujeme alebo vidíme, prípadne očakávame, pričom táto naša reakcia vyvolá určité správanie.
„Nemám však rád, keď sa spätná väzba zužuje na nejaké poučky. Vnímam ju skôr ako dialóg, spôsob, akým vieme byť v kontakte s druhým človekom a autenticky sa rozprávať o tom, čo vidíme, cítime, počujeme alebo si želáme, aby bolo,“ hovorí psychoterapeut.
Dôležitý je podľa neho najmä dôraz na slovíčko „počúvať“. Nie je to totiž len o tom, že niečo prinášame, potrebujeme vnímať aj reakcie človeka oproti nám.
2. Vnímajte emócie.
Aj keď sa naučíte podávať spätnú väzbu technicky správne, rozhodujúce bývajú emócie, ktoré prežívame. A tie nám môžu podľa Hambálka buď škodiť, alebo hrať funkčnú úlohu a posilňovať, čo chceme vyjadriť.
„Je dôležité ich vnímať a dávkovať spôsobom, ktorý nebráni porozumeniu. Zároveň ich regulovať – a to nielen svoje, ale aj emócie toho druhého,“ dodáva.
Napríklad, ak človeku oproti poviem niečo, čo je náročné, pravdepodobne zamrzne alebo sa začne brániť. V takejto situácii potrebujem regulovať jeho emóciu, reflektovať ju a aktívne počúvať, aby sa ten človek dokázal posunúť ďalej a lepšie vnímať obsah.
„Ak sa neupokojí emócia, človek je vypnutý. Sme len ľudia a primárne reagujeme emocionálne,“ hovorí psychoterapeut.
3. Buďte opisní a nesúďte.
Jednou zo zásad spätnej väzby je podľa Hambálka nehodnotiť, ale opisovať – hovoriť z pozície, čo sme si sami všimli, nie ako to je. Existuje na to zaujímavá manažérska technika, ktorej sa hovorí „Situácia – Správanie – Účinok“. Ako názov napovedá, pri dávaní spätnej väzby stačí opísať tri aspekty:
- situáciu,
- správanie – teda ako osoba zareagovala, či správne alebo nesprávne,
- účinok, ktorý ste pozorovali.
„Zmysel spočíva v tom, aby ste si neutvárali úsudok o inteligencii dotyčnej osoby, vzdelaní, charaktere a iných osobnostných črtách. Keď vynášate paušálne súdy, znie to arogantne,“ píše Kim Scott vo svojej úspešnej knihe Radikálna otvorenosť.
4. Rozprávajte sa o tom, ako sa rozprávate.
Každý má inú citlivosť na otvorenú komunikáciu. Čo jeden vníma ako normálnu spätnú väzbu, môže druhý brať ako kritiku či útok. A to môže spôsobovať rôzne konflikty. Preto je podľa Hambálka dobré normalizovať odlišnosti a rozdielnu citlivosť vnímania.
„Sú ľudia, ktorí sú naliehavejší, aj takí, ktorí nepotrebujú toľko blízkosti. Takáto diverzita môže byť cenná, ale je dôležité sa o rozdieloch rozprávať,“ vysvetľuje odborník.
Prevenciou môže byť, keď sa zameriame nielen na obsah rozhovoru, ale budeme spolu hovoriť aj o tom, ako sa spolu rozprávame. Treba si vzájomne povedať, ako to vnímame my a ako strana oproti. „Len veľmi málo ľudí má túto zručnosť, ale myslím si, že keď ju budeme kultivovať, môže nám byť spolu lepšie,“ dodáva.
„Môžem ti povedať, ako sa vtedy cítim?“ Otvorene opíšte svoje pocity a nezabudnite si bez súdenia vypočuť aj pohľad a pocity druhej strany: „A aké to je pre teba?“
5. Nechajte si slobodu v tom, čo chcete prijať.
„Všetko, čo nám ľudia rozprávajú, hovorí oveľa viac o nich než o nás. Ide o ich perspektívu, vnímanie určitej situácie a o to, čo je hodnotné pre nich. Nevravia nám, akí sme, alebo ako pracujeme, ale ako to vnímajú,“ vysvetľuje Hambálek.
Keď nám teda dávajú kritiku alebo aj ocenenie, môžeme ich aj odmietnuť. A dôvod tohto odmietnutia alebo prijatia už súvisí s nami – či nám to dáva zmysel, či to v tejto chvíli chceme počuť a podobne.
Je tiež fajn upozorniť na to, že si tvoríme významy a akési závery aj zo správania iných. Inými slovami, aj žiadna spätná väzba je spätná väzba.
6. Negatívna spätná väzba len osamote.
Železné pravidlo spätnej väzby znie chváľte verejne, kritizujte v súkromí. Kritizovanie na verejnosti vyvolá podráždenú reakciu. Jeho adresát o to ťažšie prijme, že urobil chybu, a nepoučí sa z nej.
