„Nebojte sa ponechať divokosť záhradám. Je to vždy jednoduchšie, než niečo krotiť, prehovárať a nútiť,“ hovorí záhradná dizajnérka Natália Vataščinová. Spolu so zakladateľom ateliéru Flera porozprávali pre Forbes o záhradnej tvorbe, ale aj o trendoch, ktorými sa záhradná architektúra uberá v oblasti súkromných aj verejných projektov. Ako si podľa nich vytvoriť krásnu a zároveň udržateľnú záhradku?
Natália Vataščinová sa rýchlo vypracovala na jednu z najvyhľadávanejších záhradných dizajnérok v českom Ateliéri Flera, ktorého zakladateľom je Ferdinand Leffler. Vyštudovala v Nitre odbor Záhradná a krajinná architektúra, ale obratne sa venuje záhradnému dizajnu.
V 30-člennom tíme najväčšieho ateliéru záhradnej architektúry v Česku a na Slovensku je dnes osem slovenských architektov. Niektorí pracujú v pražskom ateliéri, ale aj v samostatnej slovenskej pobočke. Natália v ňom pôsobí už viac ako desať rokov a za ten čas si na svoje konto pripísala niekoľko ocenení Záhrada roka.
Záhrady, ktoré môžu dýchať
Tvorba ateliéru je plná mäkkosti, fascinovaná premenlivosťou prírody v priebehu roka. Práve tá je hlavnou inšpiráciou. Proces zrodu a zániku ako aj prirodzeného starnutia materiálov vo svojich návrhoch nezakývajú, ale naopak na ňom stavajú.
Natáliine návrhy zapadajú do tejto filozofie, zároveň si však zachovávajú jedinečný rukopis. Premyslene spája cit pre farby, textúry a materiály s jasnou umeleckou víziou. A divokosť s dizajnom. Štipku expresívnosti v podobe rytín a iných prvkov dodáva sama príroda.
Strešná záhrada v pražských Holešoviciach. (7 fotografie)
Vo svojom portfóliu má pôsobivý katalóg projektov, ako je strešná záhrada v pražských Holešoviciach, projekt súkromnej záhrady v Košiciach, ale aj rekonštrukcia vily a záhrady v Olomouci.
Nebáť sa ponechať záhradám divokosť
Hoci už na strednej škole inklinovala k architektúre a dizajnu, záhradná tvorba bola pre ňu nepoznanou oblasťou. Záujem prišiel, až keď okúsila prax. Vtedy začala chápať vzťahy, funkciu a väzby ku krajine, ale aj samotný význam profesie.
Dnes vo Flere navrhuje menšie súkromné záhrady, ale zastrešuje aj developerské projekty. „U súkromných projektov je prístup osobnejší, človek môže ísť do väčšieho detailu. Väčšinou je to o konkrétnom prvku a materiáli,“ vysvetľuje Natália s tým, že pri tvorbe vždy rozmýšľa, ako veci urobiť inak a originálne.
Súkromná záhrada s hráčom v Olomouci. (6 fotografie)
Základom je podľa nej vnímať, čo sa nachádza v okolí a aké sú z miesta výhľady. Snaží sa na to nadviazať a prinajlepšom aj prihliadať pri tom na pôvodné rastliny, ktoré tak prirodzene boli.
„Prirodzené rastlinné spoločenstvá nás učia na nič sa nehrať. Nebáť sa ponechať divokosť záhradám. Je to vždy jednoduchšie, než niečo krotiť, prehovárať a nútiť. Tak nejako to funguje aj v živote,“ opisuje záhradná architektka.
Vlastnými silami udržateľná záhrada
A aké sú podľa zakladateľa ateliéru najnovšie trendy? Od severskej pohody, umiernenosti a minimalizmu sa postupne posúvame k udržateľnému dizajnu, ktorý šetrí čas majiteľom záhrad. Má nám ponúknuť predovšetkým pokojný priestor pre odpočinok a vytrhnutie z rušnej reality.
Záhrada Hýskov. Foto: Ateliér Flera„Ekonomická neistota nás núti k prepracovávaniu detailov, ktoré nebudú náročné na obstaranie ani následnú údržbu,“ vraví Ferdinand s tým, že už nejde len o to ako zrealizovať projekt s miestnymi kameňmi a rastlinami či výsadbu trvaliek, ktoré by boli zakvitnuté celú sezónu.
„Musíme predovšetkým myslieť na to, koľko záhradníkov a energie bude treba na ich údržbu. Nie je efektívne, keď sem každý mesiac musia jazdiť traja záhradníci a o záhony sa intenzívne starať,“ vysvetľuje ďalej.
Prioritou sú preto výsadby, ktoré sú prinesú harmóniu, zlepšia mikroklímu, ale spotrebujú minimum vody aj ľudskej práce. „Všímam si že u nových výsadieb sa prestávajú kosiť trávniky. Porasty sú ponechané svojmu prirodzenému vývoju. Aj to je jeden z posunov udržateľným smerom,“ dopĺňa Natália.
Návrat k prirodzenosti a bylinkám zo záhradky
Poslaním ateliéru Flera je aj šíriť osvetu a vzdelávať. „Snažíme sa zákazníkov nasmerovať. Odporúčame prirodzené spoločenstvá rastlín, lúky, menej šľachtené rastliny,“ opisuje Natália a dodáva, že posun k prirodzenosti je vidieť aj v materiáloch. Napríklad ustupuje umelá hmota v prospech prírodných materiálov a vracia sa tradícia.
Projekt súkromnej záhrady v Košiciach. (12 fotografie)
Zároveň sa odstáva do popredia úžitok. „Ľudia sa snažia byť sebestačnejší. Pestovanie byliniek je už samozrejmosť v každej záhrade,“ hovorí Natália. Trendom je, že jedlé rastliny sú súčasťou celého priestoru. Majitelia sa s nimi chvália v predzáhradke aj okolo terasy.
Posun je vidieť aj v mestských parkoch, kde sa pomaly pretláča motto menej je viac. „Nesnažíme sa v meste zvíťaziť množstvom navrhovaných atrakcií, ale jednoduchým upokojením pod korunami stromov vyvážiť ruch ulíc a technologický smog,“ dodáva Ferdinand Leffler.
„Hedonistic sustainability“ je podľa neho spôsob ako ľuďom dopriať pohodlie a pomôcť krajine s lepším zadržiavaním vody, ochladzovaním formou stromov a vysádzaním rastlín, ktoré v meniacich sa klimatických podmienkach obstoja. Rovnako ako dánsky architekt Bjarke Ingels, aj Ferdinand sa snaží myšlienky udržateľnosti preniesť k majiteľom záhrad.
Dnes sme spolutvorcami urbanizmu
A aké sú ďalšie trendy, s ktorými sa záhradní architekti z ateliéru stretávajú? „Veľký posun vnímam aj v samotnom navrhovaní. Projekt už nie ostrovom bez väzby, ale spoločne s developerom sa snažíme zapasovať novú výstavbu do danej štvrti tak, aby zdvihla kvalitu a bola prínosom pre celé mesto,“ hovorí zakladateľ ateliéru.
Natália Vataščinová a Ferdinand Leffler | Foto: Ateliér Flera Po rokoch, keď boli záhradní architekti súčasťou developerských projektov až v pokročilých fázach, prišiel veľký posun. Developer si je dnes vedomý, akú hodnotu môže priniesť zodpovedne riešené okolie, vysvetľuje Ferdinand.
Ferdinand tiež dodáva, že developer si je dnes veľmi dobre vedomý toho, akú hodnotu a zvýšenie kvality bývania môže jeho projektu priniesť práve zodpovedne riešené okolie bytových domov.
Spomína, že istý čas boli v ponímaní spoločnosti len záhradníkmi, botanikmi, ktorí osadzujú vopred vymyslené plochy záhonov. „Teraz sme minimálne spolutvorcami urbanizmu a spoločných vonkajších plôch, parkov, predzáhradiek a vnútroblokov. To je oveľa zábavnejšie a verím, že pre projekt prospešnejšie,“ uzatvára záhradný architekt.
