Na návšteve v metaverze. Ako sa žije vo virtuálnom svete? A stane sa metaverzum súčasťou každodenného života? Preskúmali sme ho za vás a tu sú odpovede.
Je to malé a riedko osídlené mestečko ležiace pri jazere. Nájdete v ňom múzeá, obchody, bary, školy, parky a mnoho ďalšieho. Ľudí je tu však zatiaľ pomenej. Zatiaľ čo teraz tu tak trochu skapal pes, v budúcnosti by malo mesto fungovať v rovnakom rytme ako akékoľvek svetové veľkomesto.
Aspoň také sú predstavy a plány. Vitajte v novom fenoméne – v metaverze, konkrétne vo virtuálnom svete českej platformy Somnium Space, ktorá má zrejme zo svetových firiem k pravému metaverzu zatiaľ úplne najbližšie.
Metaverzum podľa AI: Umelá inteligencia Midjourney si pod pojmom metaverzum predstavuje takýto svet. Foto: Midjourney
Príprava na metaživot
Lenže na metaživot sa musíte najskôr pripraviť – ani nie tak psychicky, no hlavne technologicky. Konkrétne sa do sveta Somnium Space síce môžete dostať aj cez webové rozhranie, to vám však ponúkne len 2D verziu dnešného „matrixu“ a navyše len v obmedzenom rozlíšení. Pre čo najdokonalejší obraz (a tiež aby ste získali ten realistický dojem) sem musíte vstúpiť cez virtuálneho klienta. Priamo do 3D sveta.
Potrebujete na to okuliare pre virtuálnu realitu, dobrú konektivitu a počítač s procesorom a grafickou kartou, ktorý s prehľadom zvláda dnešné online hry. Potom sa vám obraz nebude rozpadať na pixely a kriviť, čo niektorým ľuďom môže spôsobiť ľahšiu či ťažšiu nevoľnosť.
Máte peňaženku a prázdny priestor?
Po hardvérovej príprave sa ideme ponoriť do núl a jednotiek. Ešte pred vstupom do virtuálneho prostredia si nezabudnite vytvoriť virtuálnu peňaženku a prepojiť ju so svojím účtom. V metaverze sa síce môžete pohybovať úplne zadarmo, ale keď budete mať vo vrecku peniaze v podobe krypta, je to lepšie. Len vydržte a pochopíte prečo.
Teraz už zostáva iba nasadiť okuliare, ktoré majú funkciu osobnej hviezdnej brány, ktorá vás zavedie do úplne iného, aj keď nereálneho sveta, chytiť ovládače a… nie tak rýchlo. Nesmiete si totiž najskôr zabudnúť „vykolíkovať“ priestor okolo seba, v ktorom sa môžete (a vedzte, že budete) bezpečne pohybovať bez narážania do nábytku či stien.
Okolo seba potrebujete dostatočne veľkú plochu s rozmermi zhruba päť krát päť metrov. Až potom sa stlačením tlačidla prenesiete priamo pod neprehliadnuteľnú a futuristicky vyzerajúcu budovu Somnium Space, ktorá sa týči nad hlavným námestím, kde to všetko začína.
Svet, kde môžete robiť, čo vám len napadne
Pohľadom svojho digitálneho avatara pozerám do výšky na to sídlo a je zvláštne prijať fakt, že som tu len binárnym kódom v spleti algoritmov. Znie to strašidelne, no na druhej strane presne to vám umožňuje robiť v tomto svete všetko, čo vám napadne.
Je piatok dopoludnia, v reálnom svete sa do parapetov za oknami opiera jarné slnko, v Somnium Space je tma a sem-tam spadne na zem vločka snehu. Prechádzam sa po námestí, ktoré je stredobodom celej mapy rozdelené do päťtisíc štvorcových parciel. Každá z nich je v skutočnosti NFT a má jedinečný kód.
Somnium totiž nie je len jedným z virtuálnych svetov, ide oveľa ďalej. Na rozdiel od služby metaverza od Facebooku totiž funguje na blockchaine a je hlavne platformou, ku ktorej sa majú neskôr pripájať ďalšie svety a spoločne tak vytvoriť to skutočné metaverzum, teda prepojenie všetkých virtuálnych svetov. Nadužívaním tohto termínu však zatiaľ dosť predbiehame dobu.
Ako v Dubaji pred 50 rokmi
To, že sme vo všetkom ešte len na začiatku, naznačuje aj tu v mestečku stále veľa voľného priestranstva a zelenej plochy, kam len moje digitálne oko dohliadne. Hovorím si, že to tu vyzerá ako pred päťdesiatimi rokmi v Dubaji, kde vtedy bolo len pár domov a potom už iba púšť. Možno to v Somniu bude za päť, desať alebo pätnásť rokov vyzerať tak ako dnes v Dubaji? Alebo tu možno bude rozvoj ešte oveľa rýchlejší ako v Spojených arabských emirátoch za posledné desaťročia.
Foto: Somnium Space
Lenže zatiaľ tu so mnou nikto nie je, námestím sa prechádzam sám. V súčasnosti chodí do Somnium Space sto až dvesto užívateľov denne cez virtuálny headset, ďalšia zhruba tisícka cez webové rozhranie. Časové pásmo tohto virtuálneho sveta počas mojej prvej návštevy totiž zodpovedá časovému pásmu v Spojených štátoch a tam sú práve teraz tri hodiny ráno.
Pozemky sú lukratívnym biznisom
O čo je dnes vo virtuálnych svetoch najväčší záujem, to sú avatari a pozemky. Digitálne parcely, rovnako ako všetko ostatné, sa dajú kúpiť formou NFT, pričom dané pixely vám budú vďaka blockchainovej technológii patriť už navždy. Dnes už je to lukratívny biznis, za jednu jednotku ľudia dávajú aj desiatky tisíc dolárov. Často s vidinou, že v budúcnosti, keď naokolo vyrastie husto osídlené mesto a do metaverza bude vstupovať čoraz viac ľudí a utrácať tu peniaze, na tom ešte len zarobia. Aj keby na pozemku nič nepostavili, jeho cena by mala po zahustení aglomerácie rásť. Ak na ňom postavia budovu, môžu ju potom predať alebo prenajímať a zaistiť si pravidelný kryptomenový príjem.
Foto: Somnium Space
Aj keď ma trochu mrzí, že tu práve nikto nie je, využívam situáciu aspoň na prieskum prostredia. A keď už som niekde, kam sa len tak nikto nepozrie, nesmiem, samozrejme, zabudnúť na „selfíčko“. Moje digitálne dvojča tak na moje povely pred seba vyťahuje tablet, ktorý má stále poruke, a zapína prednú kameru.
Úsmev a cvak. Moje prvé „selfíčko“ v metaverze je na svete. Po fotení si vedľa hlavnej budovy všimnem žiarivo modrý tubus s označením teleport. Tých je vo svete Somnium Space rozosiatych niekoľko a vďaka nim sa môžete premiestniť z jedného bodu mapy na druhý bez toho, aby ste museli prejsť celým domom, kde by vás aj tak zastavovali múry izieb.
Teleportovať sa, plaviť po mori či jazdiť na aute
Teleport je zatiaľ zadarmo, bude však spoplatnený a ten, kto ho bude vlastniť, bude od každého hráča, ktorý ho využije, vyberať novodobé mýto. Nechám sa preniesť na parkovisko s niekoľkými športiakmi – nie sú tu len tak, každý z nich formou NFT niekomu patrí. To je vlastne hlavný rozdiel tohto sveta oproti metaverzu Mety (Facebooku). Vďaka platforme založenej na blockchaine je to v Somnium Space možné, v metaverze od Facebooku nie. Už dnes všetko, čo na Facebook nahráte, patrí im, a preto o to môžete kedykoľvek prísť.
Požičiavam si jedno zo zaparkovaných áut a vôbec prvýkrát sa začnem prechádzať metasvetom. Zastavím pri vode s mólom, kde preleziem do kajaku a užívam si špliechajúce vlny v jazere. Plávajúci obraz vytvára ilúziu, že sa naozaj hojdám na vlnách. A ak ma pri tom niekto práve pozoruje v reálnom svete, možno si ťuká na čelo. Nepádlujem totiž stlačením tlačidla na ovládačoch, ale reálnymi pohybmi rúk.
Po krátkej plavbe sa vraciam a teleportujem sa späť na námestie. Je tu stále dosť ponuro a bez ľudí smutno, vyťahujem teda tablet, pustím si na YouTube obľúbeného speváka Johnnyho Casha a zamierim do tunajšieho rozsvieteného baru. Možno v ňom niekto bude. Dvere sú síce odomknuté, bar napriek tomu rovnako ako osvetlené pódium zíva prázdnotou. Z letáku sa dozvedám, že každú nedeľu večer sa tu konajú koncerty alebo elektronické párty s dídžejom. Bomba! O tom, kedy znova vstúpim do metaverza, je rozhodnuté.
Foto: Somnium Space
Dovtedy ho opúšťam. Koncert v nedeľu skutočne prebieha a ja môžem v Somnium Space prvýkrát interagovať s ostatnými účastníkmi. Zrazu všetko vyzerá o dosť veselšie a človek si nepripadá ako na opustenom ostrove či inej planéte. Obzvlášť, keď jeden z účastníkov vylezie na zvukovú aparatúru a začne tancovať. Ďalší robí to isté na bare. Pripadá mi to tu skôr ako v známej hre Second Life. Johnny Cash tu síce dnes koncert nemá, na pódiu namiesto toho dostávajú šancu menej známe kapely.
Virtuálne svety sú a najmä v budúcnosti budú novým kanálom, ako osloviť publikum. Dnes je na koncerte, ktorý sa tu koná každú nedeľu večer zadarmo, asi pätnásť ľudí. Uvidíme, či sa tu niekedy dočkáme stotisícových akcií, ako napríklad na strahovskom štadióne. To bude určite úplne iný zážitok. Ide len o to, či horší, alebo lepší. Koncert končí a ja sa púšťam do rozhovoru s dvoma mladíkmi, jeden svojím avatarom pripomína Spidermana a druhý jaštera. Nakoniec sa dohodneme, že si ešte pôjdeme zahrať jednu z hier, čo som tu zatiaľ neskúsil.
Foto: Somnium Space
Ako sa hrá hra v hre?
A hneď mi napadá, ako sa vlastne taká počítačová hra v počítačovom prostredí hrá. Sadnem si k virtuálnemu počítaču a spustím na ňom hru? Nie. Tu sa stanete súčasťou hry. Pôjde o hru v hre, pretože metaverzum je fakticky jednou veľkou hrou. Už o chvíľu sa tak ocitnem vnútri hry Dungeons aj s reálnym pocitom, že v tej dnešným mileniálom dobre známej hladomorni naozaj stojím. Vlastne aj vďaka superreálnemu vizuálnemu pocitu mám strach, pretože tuším, že na mňa čoskoro zaútočí niektorá z oblúd. A netrvá to dlho. Ihneď začnem v reálnom svete pohybovať ovládačmi sem a tam, čo sa v hre premení na elektrizujúci blesk, ktorým príšeru zneškodním. Oproti rýchlemu až apatickému stláčaniu klávesnice v minulosti je to zaujímavá zmena. Známa hra mi prináša nové zážitky.
Potom sa už všetci lúčime, zajtra je predsa pracovný deň a mňa ešte čakajú nejaké schôdzky a mítingy. Kde? Predsa v metaverze, kde sa okrem biznisu, investícií a zábavy môžete venovať aj osobnému rozvoju a vzdelávaniu. Aj tu už totiž vznikajú rôzne školenia, osobné tréningové lekcie alebo konzultácie v podobe finančného poradenstva. Šancu na zárobok tu má každý.
Foto: Somnium Space
Dá sa tu toho prežiť veľa, len na to treba mať jednu podstatnú vec – peniaze. Ak ich nemáte a nie ste teda v interakcii s ostatnými, zrejme sami čoskoro odídete. Hovorí sa, že v metaverze je možné vybudovať čokoľvek, na čo si spomeniete. Fantázii sa medze nekladú. To je pravda. Pravdou však je aj fakt, že reálne medze tu predstavuje hlavne kapitál, ktorý máte k dispozícii. Ak nemáte peniaze, nič nepostavíte, nič nevybudujete, nič si tu nekúpite. V tom prípade môžete maximálne plávať ulicami a sledovať virtuálny život ostatných. Síce sa budete digitálne pohybovať v metaverze, ale fakticky budete stáť mimo neho. A tak vás to asi čoskoro prestane baviť.
A práve o to tu teraz zatiaľ ide najviac – o zábavu. To, čomu dnes odvážne hovoríme metaverzum, je totiž zatiaľ iba jedna veľká hra. Osobne dnes nevidím iný dôvod, prečo do metaverza vstupovať. Prečo robiť so svojím digitálnym avatarom to, čo môžem robiť v reálnom živote a čo si v ňom môžem zariadiť za pár klikov cez internet?
Veľkú pridanú hodnotu metaverza tak vidím pre ľudí, ktorí sú v reálnom svete nejakým spôsobom obmedzení. Či už sú chorí a nemôžu ísť medzi ľudí, napríklad preto, že sú pre covid v karanténe, a najmä pre tých, ktorí sú z akéhokoľvek dôvodu imobilní. Pre tých sa metaverzum stane vstupenkou do spoločnosti, ktorá je pre nich niekedy ťažko dosiahnuteľná – a niekedy vôbec. Inak sme však stále iba na začiatku, to pravé metaverzum musí vzniknúť prepojením všetkých virtuálnych svetov.
Skrátka a dobre, na ten správny „matrix“, v ktorom budeme skutočne virtuálne žiť, si musíme ešte nejaký čas počkať
Autorom článku je Jan Strouhal.
