Vo februári to bude rok, odkedy priestory bývalej piešťanskej továrne zaplnili ateliéry a lokálne prevádzky. Autori iniciatívy Arta premenili „bývalé Figaro“ na zmysluplný komunitný priestor.
„Keď som sa po škole vrátila z Bratislavy do Piešťan, zistila som, že je tam naozaj málo príležitostí. Nevedela som si nájsť uplatnenie. Chcela som pracovať v kreatívnej sfére a kultúre. To v meste chýbalo. Videla som, že veľa kamarátov a mladých ľudí z Piešťan odchádza, no ja som nechcela odísť,“ hovorí Dominika Rusnáková.
„Vtedy som si uvedomila, že v Piešťanoch chýba priestor, v ktorom by ľudia mohli tvoriť, pracovať a stretávať sa s ľuďmi s podobným zameraním. Postupne z nich dnes vznikajú komunity.“
Dominika vysvetľuje, že hľadala priestory na sebarealizáciu a organizovanie eventov a oslovila aj vedenie mesta. Práve v tom období sa podarilo Trnavskému samosprávnemu kraju zastaviť predaj bývalej fabriky na cukrovinky.
„Pristúpili k tomuto objektu osvietene a začali premýšľať, ako objekt nepredať, ale nájsť mu nový zámer. Pri hľadaní a dopytovaní sa po priestoroch ma prizvali na obhliadku priestoru. Ich zámerom bolo tiež kultúrne centrum, avšak nemohli žiadať o eurofondy, keďže boli určené len pre krajské mestá. Mňa tento priestor chytil a začalo sa kolo stretnutí a otázok, ako sa do toho celého pustiť a prinavrátiť budove nový život,“ dodáva Dominika Rusnáková.
Jedinečný priestor
Na prehliadku chátrajúcej fabriky sa dostala v roku 2017. Aj keď pôvodne hľadala len väčšiu miestnosť, továreň si ju získala. „Je to jedinečný priestor. Uvedomovala som si, že rekonštrukcia bude náročný proces, ktorý si bude vyžadovať viac ľudí. Hľadala som niekoho, kto sa s touto myšlienkou stotožní a bude chcieť byť jej súčasťou.“
Dominika Rusnáková spojila sily s architektom Pavlom Pilařom a spolumajiteľom piešťanskej kaviarne Coffee Roasters Petrom Dvorským. „Odvtedy sme už všetko, čo sa týkalo Arty, riešili spolu,“ vysvetľuje Dominika. Dodáva, že najmä v začiatkoch im veľmi pomohli zakladatelia Nadácie Cvernovka a ľudia okolo Novej Cvernovky.
Figaro, Tesla aj škola
Aj keď si mnoho ľudí myslí, že názov kultúrno-kreatívneho centra odkazuje na anglické slovo art, teda umenie, Arta je v skutočnosti pôvodný názov fabriky na cukrovinky, ktorá pôvodne patrila Ferdinandovi Komlošovi a Maxovi Sonnenscheinovi, ktorí boli židovského pôvodu.
„Vážime si genius loci, ktorý budova má, a chceli sme ho zachovať. Nechceli sme tu robiť drastické zásahy,“ hovorí Pavol Pilař. „V trnavskom archíve sme našli pôvodnú projektovú dokumentáciu a snažíme sa citlivo držať toho, ako Arta vyzerala pôvodne. Dali sme si aj tú námahu a hľadali sme staré fotky a projekty pôvodných architektov.“
Pod názvom Arta vyrábali v medzivojnovom období v továrni čokoládu a cukrovinky. Potom bola arizovaná a neskôr znárodnená. Výroba sa stala súčasťou Figara. „Ako ‚staré Figaro‘ budovu pozná aj väčšina Piešťancov. Po Figare tu svoje závody mala Tesla a do roku 2011 tu sídlila stredná technická odborná škola,“ hovorí Dominika Rusnáková. Počas rekonštrukcie sa stretla aj s pani Sternovou, vnučkou jedného z pôvodných majiteľov továrne Ferdinanda Komloša.
„Priniesla nám staré fotografie, povedala nové informácie. Prešla som si s ňou celý priestor, z ktorého mala srdečnú radosť. Minulý rok sme mali aj prvý ročník Dňa otvorených ateliérov. Počas neho sme vytvorili výstavu Príbeh továrne, ktorá bola venovaná práve pani Sternovej a pôvodným majiteľom.“
Nielen kultúra
Iniciatíva Arta má od roku 2021 budovu v dlhodobom prenájme od Trnavského samosprávneho kraja. „Boli sme pár dní pred podpisom zmlúv a úveru na 300-tisíc eur, keď vypukla pandémia. Vtedy sa celý proces zastavil. Keby sa nám ho vtedy zastaviť nepodarilo, neviem, ako by sme fungovali,“ hovorí Pavol Pilař.
„S rekonštrukciou sme teda reálne začali až v lete 2021, takže sa nám ju podarilo dokončiť v relatívne krátkom čase. S pomocou dobrovoľníkov sme však priestory vypratávali už od roku 2019,“ vysvetľuje a dodáva, že o pár týždňov centrum oslávi prvé narodeniny.
Arta dnes nie je len miestom konania divadelných predstavení a koncertov. Prevádzkuje vlastnú galériu, v jej priestoroch sídlia fotoateliéry, grafické, architektonické, šperkárske či keramické štúdio, ale aj psychologická poradňa a knižné vydavateľstvo. Neláka však len milovníkov umenia a kultúry. Rastú v nej aj rôzne komunitné projekty.
„Po otvorení k nám postupne začali chodiť aj ľudia, ktorí vo fabrike kedysi pracovali. S nostalgiou sa boli pozrieť, ako to tam dnes vyzerá,“ hovorí Peter Dvorský, ktorý v Arte prevádzkuje kaviareň. „Tak sme sa napríklad dozvedeli, že v priestoroch dnešnej kaviarne sa miešala melanž – cukrová hmota do salónok.“
Neviditeľné úsilie
„Máme veľa nápadov a plánov, no teraz sme ešte stále skôr vo fáze, keď objavujeme akútne problémy, ktoré potrebujeme hneď hasiť. Väčšinou prevádzkové, ktoré vyplývajú práve z toho, že je to budova z medzivojnového obdobia a roky chátrala,“ odpovedá Pavol Pilař na otázku, kam by sa s Artou chceli posunúť.
„Chceli by sme, aby k nám časom ľudia nechodili len do kaviarne alebo za umením, ale aby sa u nás niekedy iba tak stretli, posedeli si, pracovali, študenti si na dvore už dnes robia úlohy,“ hovorí a dopĺňa, že pokiaľ ide o investície, plánujú sa teraz sústrediť skôr na dvor a okolie.
Dominika Rusnáková zdôrazňuje, že čoskoro budú zrejme do tímu hľadať aj ďalšie posily. „Ľudia veľmi pozitívne reagujú na projekt Arty, na to všetko, čo sa nám podarilo. Vidia už opravené priestory a kultúru, ktorú navštevujú. Taký ten ostrov pozitívnej deviácie, kde sa všetko dá… Väčšinou si však neuvedomujú, koľko práce a úsilia za tými stenami je. S akými problémami sa stretávajú ľudia v týchto starých fabrikách a celkovo v nezávislej kultúre. Navonok to pôsobí asi idylickejšie, než to je,“ smeje sa.
„Doteraz sme na všetko boli viac-menej len my traja. Ale postupom času cítime, že potrebujeme náš tím rozšíriť. Chlapci majú popri Arte aj vlastné zamestnania a máme pred sebou náročný rok plný veľkých plánov, ale aj zložitých riešení spojených napríklad s cenami energií.“