Bývalá Miss Slovensko s dušou tanečnice sa rozhodla pretaviť vášeň k topánkam do vlastnej značky. S konceptom sa jej podarilo dostať do talianskych fabrík, ktoré vyrábajú obuv pre svetové značky.
Ako jej v tom pomohla pandémia, ale aj či by chcela opäť prežiť súťaž krásy, či ako sa zmenilo hľadanie miss, opisuje Veronika Vágnerová v rozhovore pre Forbes.
Čo bolo vaším najväčším kariérnym míľnikom po Miss Slovensko?
V oblasti modelingu to určite boli celosvetové modelingové kampane, v rámci ktorých som bola tvárou značiek ako Pantene alebo VS SASOON. Okrem toho som predvádzala šperky pre Louis Vuitton na Pražskom hrade.
Pomedzi to som vyštudovala právo, pôsobila som ako riaditeľka magazínu, nakoniec som sa rozhodla založiť si vlastnú PR agentúru, kde spolupracujem s rôznymi značkami. A, samozrejme, najväčší „highlight“ môjho profesijného života je založenie vlastnej značky topánok Vé shoes.
Tú ste predstavili v septembri 2021. Oplatí sa na Slovensku púšťať do módneho biznisu?
V prvom rade sme malý trh. A aj keď je v módnom biznise veľa šikovných návrhárov, pre moju srdcovku, topánky, som videla priestor.
Sama som vynosila topánky svetoznámych značiek ako Louboutin, Jimmy Choo alebo Gianvito Rossi. Ale nikdy sa mi nepodarilo nájsť také, v ktorých by som vydržala celý deň.
Preto som vytvorila slovenskú značku topánok, ktorá prináša komfort, minimalizmus, elegantnosť a taliansku kvalitu.
Ako prebieha samotný proces?
Topánky sú vyrábané ručne na severe Talianska, kde sa nachádzajú fabriky pre väčšinu svetových značiek. Dostať sa do týchto fabrík bolo primárnym cieľom, keďže mi záležalo na kvalite.
V rovnakej fabrike vyrába topánky napríklad Saint Laurent, Prada či dokonca Louboutin, ale keďže sme zatiaľ menší, tak si nemôžem dovoliť predávať topánky v cene spomínaných značiek.
Foto: archív Vé shoesPodarilo sa nám nájsť talianskeho agenta, ktorý nám sprostredkoval kontakt do tejto fabriky. Mali sme aj šťastie, že bol práve covid a veľa značiek znižovalo výrobu, takže mali priestor vyrábať aj pre nás.
Ako vyzerá spolupráca s takouto fabrikou?
Taliani sú národ, ktorý si veľmi zakladá na osobnom kontakte. Zakaždým, keď chceme vyrobiť nový model, tak tam musíme ísť osobne, skontrolovať produkciu, vyskúšať prototypy. Je to pomerne časovo náročné. Na druhej strane sa nám to vracia, pretože niektoré zákazníčky už dnes vlastnia aj celé kolekcie, čo značí, že ideme správnou cestou.
Do posledného detailu
Ako vyzerá výroba týchto topánok?
Najskôr navrhnem dizajn, potom vyberiem opätok a začne sa výroba kopyta, ktoré musia vybrúsiť presne podľa mojich požiadaviek. V tejto fáze naozaj záleží na milimetroch, aby bola topánka pohodlná. Počas toho vyberám druh kože a farbu. Celý tento proces, vrátane finálnej výroby prvých stoviek kusov, trval približne rok a pol. A bol to len prvý model.
Akú časť vašich podnikateľských aktivít tvorí línia topánok?
Keďže som ju založila len nedávno, tak jej musím venovať väčšinu času. Ja sa venujem dizajnu a marketingu a môj manžel má na starosti ekonomické a logistické veci.
Po lodičkách zaradila do ponuky aj sandále. Foto: archív Veroniky VágnerovejV akom náklade vyrábáte?
Stovky kusov. Primárne predávame cez náš e-shop. Okrem toho sa nám podarilo zalistovať na Zalando, čo nám umožňuje vstup na európsky trh.
Aká bola počiatočná investícia?
Naším investorom bola Slovenská sporiteľňa prostredníctvom programu pre mladé firmy. Celkovo išlo o vyššie desiatky tisíc eur.
Potenciál, ktorý treba v dobrom využiť
Keď sa teraz presunieme trošku späť k modelingu a Miss. Išli by ste do toho ešte raz znovu? Aký to bol vtedy svet pre mladú ženu?
Určite áno. Miss dostane aj vďaka mediálnym tréningom extrémny potenciál. V tom čase sme sa zúčastňovali rôznych benefičných akcií, reprezentovali módne značky a podobne.
Ako ste vnímali súťaž vtedy a teraz?
Mala som 20 rokov a bola to pre mňa výzva. V tom čase bola riaditeľka Lucia Hablovičová, ktorá bola na nás extrémne prísna, ale bola som za to veľmi vďačná, pretože nás usmerňovala, museli sme byť disciplinované. Aj vďaka týmto tréningom sa nám otvorili nové obzory a dostali sme obrovské možnosti.
Súťaž v Číne. Foto: archív Veroniky VágnerovejV čom sa možno zmenili kritériá?
Už to nie je o ideálnych mierach. Môže sa prihlásiť akékoľvek dievča od 18 do 26 rokov, je slobodná, bezdetná a má slovenské občianstvo. To sú aktuálne jediné kritériá.
Dáva to možnosť akejkoľvek žene ukázať svoju osobnosť. Nemá to byť len pekná tvárička, kritériá sú naozaj zamerané na osobnosť.
Veľa sa diskutuje aj o tom, či je vôbec v dnešnej dobe ešte potrebné mať takúto súťaž?
Čo je v dnešnej dobe potrebné? Všetky pekné projekty, ktoré prinášajú niečo inšpirujúce, sú pre spoločnosť prínosné.
Ak by ste mali dcéru, ktorá by sa chcela vydať na dráhu modelingu, respektíve Miss, ako by ste to vnímali?
V prvom rade by som chcela, aby bola slobodne zmýšľajúca a emancipovaná žena. Ale to, čo by som chcela ja, je v tomto smere nepodstatné. Ak by o modeling mala záujem, tak ju v tom určite podporím, pretože nemá čo stratiť.
Miss by mala byť ako Vianoce
Čo by ste jej poradili? Na čo si majú dávať mladé dievčatá v tomto smere pozor?
Dôležité je ustáť mediálny nátlak. A okrem toho, aj keď to naozaj znie ako klišé, dôležité je byť autentická, zostať nohami na zemi, mať túžbu sa zdokonaľovať a byť pokorná. Miss by mala byť ako Vianoce – rozžiariť každú miestnosť, obohatiť ju svojou prítomnosťou.
Foto: archív Vé shoesAko sa zmenil váš pohľad na vnímanie krásy – čo je krása?
Každý človek vidí krásu v niečom inom. Pre mňa je to človek, s ktorým sa cítim dobre, zdvihne mi náladu, inšpiruje ma, zrazu pociťujem viac šťastia.
Samozrejme, je to aj o vizuálnej stránke, ak sa teda pozeráme na partnera (smeje sa). Ale vnútorná krása je pocit, ktorý z človeka máme, či nás obohatil, možno aj jednou vetou a zrazu sme sa cítili lepšie. Sama sa snažím takýmito ľuďmi obklopovať. A som veľmi rada, že už sa posunuli aj kritériá v Miss, pretože ide skôr o osobnosť a o to, čo dané dievča vyžaruje.
Zrazu sa môže pozerať celý svet
Ako podľa vás zmenili sociálne siete spoločnosť?
Zrazu sme sa otvorili svetu. Tak ako my ukazujeme v podstate celému svetu náš život, tak aj ja môžem sledovať kohokoľvek a inšpirovať sa. Považujem to za veľmi dobrý nástroj, ale ak sa na to pozriem z hľadiska high-fashion modelingu, tak to môže byť maximálne jeho doplnok. Treba si uvedomiť, že influencerky nie sú modelky a niektoré modelky nie sú influencerky. Niekde sa to prelína, ale pri high-fashion modelingu to nefunguje.
Čo je pre vás „no-go“ v tejto oblasti?
Niektoré profily pre mňa zachádzajú do extrémov. Ja sa snažím, aby môj profil pôsobil elegantne, pekne vizuálne. Aj keď môžu byť niektoré fotky sexi, stále musia byť prístupné. V žiadnom prípade to nesmie byť vulgárne a lacné.
Ako sa vám darí vyrovnávať s predsudkami, ktoré nepochybne súvisia nielen so sociálnymi sieťami, modelingom, ale aj podnikaním…
Predsudok je len zakorenený úsudok, ktorý nie je založený na spoľahlivom poznaní, ale na obyčajnom predpoklade. Toto si treba stále pripomínať. Netreba mať predsudky voči nikomu a ničomu. Samozrejme, názor by si mal utvoriť každý, ale zasa nie vždy je potrebné ho prezentovať. A ak sa tak už človek rozhodne, mal by zvážiť aj adekvátnu formu.
