Keď sa Bono na večeri so Stevom Jobsom a jeho dcérou opýtal, či ten počítač pomenoval po nej, Lisa čakala ďalší zo série otcových výmyslov. Na jej prekvapenie však Jobs frontmanovi U2 povedal: „Áno, volá sa po nej.“ Počítač Apple Lisa predstavili 19. januára 1983 a bol to prevratný stroj. A tiež totálny prepadák.
Môj otec si v polovici sedemdesiatych rokov na elektrotechnickej priemyslovke v Liptovskom Hrádku musel obliecť plášť, aby ho pustili do obrovskej miestnosti, ktorú okupoval drahý sálový počítač. Prvý číslicový na strednej škole v bývalom Československu. Mať niečo podobné doma bolo nemysliteľné. Za oceánom sa však už vtedy písala nová kapitola dejín počítačov.
Magazín Time vo vydaní z 3. januára 1983 označil za osobnosť roka po prvý raz v histórii neživý predmet – počítač. Éra PC (personal computer) naberala na obrátkach, v časopise pripomenuli, že ju rozbehol počítač Altair 8800 už v roku 1975, ale aj oveľa známejší Apple II. Inú novinku od spoločnosti s nahryznutým jablkom spomínali v Time len okrajovo, ešte totiž nebola na trhu.
Počítač Apple Lisa predstavili až o dva týždne neskôr – 19. januára 1983, teda presne pred 40 rokmi. Celý svet cítil, že sa končí éra nadšeneckých experimentov a čaká sa na dominantné systémy, ktoré sa stanú štandardom a výrobcom vynesú majland. Lisa mala našliapnuté na úspech – ako prvá prišla s „user friendly“ grafickým rozhraním, v ktorom sa užívateľ pohyboval myšou.
10-tisíc bolo priveľa
V roku 1983 počet počítačov v Spojených štátoch prekonal hranicu desať miliónov. Koľko z nich tvorila ambiciózna Lisa? Menej ako jednu tisícinu. Časopis Byte pritom o počítači nej vo februári 1983 napísal, že ide o „najväčší skok vo vývoji počítačov za posledných päť rokov, ktorý umožnil Apple pohodlne predbehnúť konkurenciu“. Kde sa teda stala chyba?
V magazíne Byte našli odpoveď aj na túto otázku. Autor sa totiž pozastavil nad jeho vysokou cenovkou – 9995 dolárov. „V Apple si určite uvedomujú, že väčšina ľudí bude veľmi zvedavá na podobne výkonný, ale menej drahý počítač. Uvidíme, čo to prinesie.“ Okrem vysokej cenovky (dnes by to bolo asi 28-tisíc eur), ho zrádzala aj nie práve oslnivá rýchlosť.
Projektu nepomohlo ani to, že Steva Jobsa z tímu Lisa stiahli a v roku 1983 sa už venoval príprave nového produktu Apple Macintosh. „Napriek tomu, že Jobs Lisu verejne vychvaľoval, v Apple robil všetko preto, aby podkopal úspech tohto projektu v prospech svojho Macintosha,“ vyjadril sa pre Forbes bývalý spolupracovník Billa Gatesa Steven Snyder, ktorý zažil predstavenie Lisy osobne.
Let’s Invent Some Acronym
Éru komerčne úspešných osobných počítačov tak napokon odštartoval až štyrikrát lacnejší Macintosh, ktorý Jobs predstavil o rok neskôr – známou bombastickou reklamou v štýle Orwellovho románu 1984. Oveľa lepšie než Lise sa darilo aj konkurencii od IBM – „pécečku“ a jeho neznačkovým klonom. Apple svoj neúspešný projekt Lisa napokon ukončila v auguste 1986.
Firma údajne v roku 1989 vyhodila tisícky nepredaných „Líz“ na skládku v Utahu, no definitívna bodka za projektom to stále nebola. Hoci mnohí tvrdili, že meno vybral Jobs podľa svojej nemanželskej dcéry Lisy Brennan-Jobs, on sám to dlhé roky popieral. Oficiálna verzia firmy znela, že ide o skratku z „Locally Integrated Software Architecture“. IT komunita si do akronymu LISA vymyslela vlastné slová, ktoré nájdete v medzititulku vyššie.
Lisa Brennan-Jobs, ktorej mamu Chrisann opustil Jobs krátko potom, ako s ním otehotnela, vo svojej autobiografii Small Fry potvrdila, že počítač sa naozaj volal po nej. Na večeri s Bonom obaja sedeli v roku 2005, keď mala 27 rokov. „Keď sa ho na to Bono opýtal, čakala som, že otec povie – nie, to bolo po bývalej frajerke, alebo inú z verzií, ktoré celé roky šíril.“ Z odpovede ostala prekvapená.
Napokon, verejne sa priznal aj sám Jobs – vo svojom životopise, ktorý dal dohromady Walter Isaacson: „Jasné, že to bolo pomenované po mojej dcére.“