V írskom pube sa od tradície odstrihnúť celkom neviete. Môžete ju však oživiť. Presne o to sa už viac ako rok v meste Tipperary snažia Slovenka Nina Frisby s manželom, Američanom Travisom. Ich podnik Kickham House už stihol získať aj cenu od Irish Pub Awards.
Nina sa s manželom zoznámila na Aljaške, kde bola ešte ako študentka v rámci programu Work & Travel. Domov si neskôr našli v Kalifornii.
Za oceánom pracovala najmä ako marketingová expertka, prepojenie so Slovenskom si udržala vďaka vášni pre písanie. Vo vydavateľstve Ikar jej už vyšli dva romány. Príbeh to bol netradičný, ale zdal sa už stabilizovaný…
Ako sa teda stalo, že ste sa koncom roku 2021 rozhodli odísť prevádzkovať vlastný pub do Írska?
Popravde, keby mi niekto pred dvomi rokmi povedal, že takto bude vyzerať moja budúcnosť, vysmiala by som sa mu do očí. Nikdy som nesnívala o vlastnom biznise, nieto ešte o tom, že by som si otvorila bar. A aha!
V Kalifornii sme s Travisom obaja roky pracovali vo vynikajúco platených zamestnaniach, máme spolu syna, domácnosť tvoria aj dve mačky a pes. Ale cez pandémiu sa v nás čosi pohlo.
Frisbyovci pred svojím pubom v Tipperary. Foto: archív Niny FrisbyČo?
Uvedomili sme si, že ďalších 30 či 40 rokov nás nečaká nič iné, len hodiny dochádzať do práce, pracovať pre niekoho iného, zarábať na hypotéku. A možno niekedy na dôchodku si oddýchneme. Vedeli sme, že sa čosi musí zmeniť. Kariéra, lokalita, kde bývame, či náš životný štýl. A čo tak všetko dokopy?
Vysnívaný pub našli náhodou
Prečo práve Írsko?
Pred pár rokmi sme tam boli na dovolenke a fascinovalo ma, koľko majiteľov pubov bývalo v tej istej budove, priamo nad barom. Ak by sme si aj my kúpili írsky pub a nasťahovali sa nad neho, vyriešili by sme tým otázku práce aj ubytovania. Muž bude pracovať v bare a ja budem písať na plný úväzok.
Írsko je anglicky hovoriaca krajina v Európskej únii, čiže manželovi a synovi by nehrozila jazyková bariéra, a keďže ja aj syn sme občania Slovenska, môžeme sa skrátka zobrať a presťahovať bez zbytočných vybavovačiek.
Bolo to naozaj také jednoduché?
Na jednej strane to bolo omnoho rýchlejšie a jednoduchšie, ako sme čakali, na druhej sme hneď na začiatku nášho hľadania narazili na kultúrne rozdiely.
Ešte v Kalifornii som spravila prieskum oblastí, v ktorých by sme chceli bývať. Online som našla čosi cez 20 pubov, ktoré by nám vyhovovali. Všetkým som napísala, že v septembri by sme sa na ne radi prišli pozrieť, lenže na moje správy nikto neodpovedal.
Ako to?
V Írsku sa nikto nenaháňa, to sme zistili, keď sme sa rozhodli v septembri 2021 prísť na prieskum na vlastnú päsť. Aj na mieste sa nám stávali absurdné situácie – napríklad, že realiťák nevedel nájsť kľúče, povedal, že sa ozve večer, no nikdy nezavolal.
Napokon sa náš zoznam scvrkol na asi 10 pubov na juhovýchode krajiny a jeden z nich, The Snooty Pig, nás priviedol do mestečka Tipperary.
Kickham House. Foto: archív Niny FrisbyTo je váš dnešný podnik?
Nie. Po prehliadke pubu sme hľadali miesto na obed a náhodou sme narazili na Kickham House, na ktorom visela veľká tabuľa s nápisom „na predaj“. Kým sme dojedli, už vedľa nás stáli majiteľ aj s realiťákom a brali nás na obhliadku. Zvyšok, ako sa hovorí, je už história.
Koľko to potom celé trvalo?
Už to išlo raketovou rýchlosťou. V ten istý deň sme najali právnika a účtovníčku, s ktorými sme potom komunikovali na diaľku. Od začiatku septembra do konca novembra sa nám podarilo vyprázdniť a predať dom, auto, čln, dať výpovede, prihlásiť syna do írskej školy, vybaviť pre manžela dočasný pobyt, kúpiť letenky pre nás a všetky tri zvieratá… a na Deň vďakyvzdania 2021 (25. novembra) sme držali kľúče od pubu v rukách. Pre verejnosť sme otvorili 3. decembra.
Nový vietor v meste
Priniesli ste do mesta niečo iné?
Nie je ťažké byť iný, keď sú všetci rovnakí… V meste je momentálne trinásť pubov a všetky sú tak trochu na jedno kopyto. Na veľkej obrazovke šport, do pohára pivo, v sobotu a nedeľu v kúte sedí postarší chlapík s gitarou a spieva.
Každý to robí roky-rokúce a verím, že ich po dvoch dekádach v biznise nebaví vymýšľať stále niečo nové, lebo vedia, že ľudia do ich pubu aj tak prídu.
Nina Frisby za barom v Kickham House. Foto: archív Niny FrisbyV čom spočíva váš koncept?
U nás vystupujú štvorčlenné kapely, dievčenské skupiny, speváčky, hráme alternatívnu hudbu, čosi, čo inde nenájdete. Ponúkame kokteily, ale nie také z predpripravených mixov, ktoré sa len zmiešajú s alkoholom, ale profesionálne namixované nápoje s čerstvými prísadami a ovocím. Máme rozličné tematické párty, chystáme kvízy, hudobné bingo…
Skrátka, Kickham House nie je pub, kde keď vojdete, uvidíte starých ujcov, ako hodiny debatujú pri poloprázdnom pive, ale bar pre ľudí všetkých vekových kategórií, ktorí sa spolu zabávajú.
Čo vo vašej časti Írska teraz letí?
Pre mňa bolo osobne veľkým šokom, že jedno z najpopulárnejších pív je Coors. Americké svetlé pivo tu pije skoro každý, čo je pre mňa v kolíske Guinnessu nepochopiteľné.
Ďalším miestnym trhákom je cider, konkrétne značka Bulmers. Dá sa dostať v troch verziách, načapovaný, zo sklenenej fľaše alebo z plechovky. Každá verzia má svojich fanúšikov a tí sa dokážu aj pobiť za to, že práve tá ich je najchutnejšia.
Na Irish Pub Awards ste v roku 2022 vyhrali cenu za digitálny marketing, ako sa vám to tak rýchlo podarilo?
Mám skúsenosti so sociálnymi sieťami, v USA som kedysi pracovala ako marketingová manažérka lokálnych novín, potom ako manažérka digitálneho obsahu pre spoločnosť vyrábajúcu oblečenie pre jazdcov na koňoch.
Od začiatku mi teda bolo jasné, že náš biznis bude mať silnú digitálnu stopu, pretože je to najlepšia, najrýchlejšia a najlacnejšia forma reklamy. Ešte upresním, že išlo o regionálne ocenenie – týkalo sa juhovýchodnej časti Írska.
Ľudia zabudli chodiť do barov
Do Írska ste prišli, keď ešte platili proticovidové opatrenia, ako vás ovplyvnila pandémia?
Počas covidu začali ľudia piť doma, pretože sa viac nemohli socializovať vonku s kamarátmi. Ak si zvyknete na pohár vína doma v teplákoch, pre mnohých je ťažké sa premôcť. Bary sa preto musia snažiť poskytnúť akúsi pridanú hodnotu, ktorú doma nijako nezreplikujete – či už je to čerstvo načapované pivo, farebný koktail alebo živá hudba.
Na našich sociálnych sieťach sa snažím vytvoriť presne túto atmosféru, aby ľudia zatúžili po drinkoch, jedle či zábave, ktorá tu cez víkend vládne, a aby sa im oplatilo opustiť pohodlie domova.
Takže robiť promo baru na sociálnych sieťach je prácou na plný úväzok?
Dá sa to tak povedať. Neustále vymýšľam nové nápady na posty, točím videá, fotím, hľadám správnu muziku, tvorím popisky, grafiky a všetko tak, aby to ľudí zaujímalo aj po niekoľkých mesiacoch.
Dôležité je byť stále v strehu, trendy sa menia zo dňa na deň. A samozrejme, musíte mať barmanov a barmanky, čo sa neboja vystupovať pred kamerou a niekedy sa aj zabaviť na vlastný účet.
Travis Frisby. Foto: archív Niny FrisbyV čom je barová atmosféra iná v Írsku a v Kalifornii?
V Írsku je pub čosi ako verejná obývačka. Ľudia si tam chodia posedieť, pokojne aj s deťmi, podebatovať si, pozrieť telku, prečítať knihu, stretnúť sa s kamarátmi, alebo sa zoznámiť s novými ľuďmi. Je úplne bežné, že si k vám prisadne cudzinec a začne sa s vami rozprávať ako so starým kamarátom – veď ste predsa v rovnakej obývačke!
Máme zákazníkov, ktorí do pubu chodili desaťročia pred nami a nevynechali ani jediný deň a tiež takých, čo si pamätajú, ako do Kickham House chodili ako malé deti so starými rodičmi. Večer je to však úplne iné.
V akom zmysle?
Je tu populárny „bar hopping“, keď si v každom podniku vypijete len jeden nápoj a idete do ďalšieho. S tým som sa v Kalifornii ani na Slovensku nestretla, keď sa raz s kamoškami či partiou dohodnete na podniku, ste v ňom celý večer.
Aký bol barový život v Kalifornii?
Ľudia tam akoby pili agresívnejšie, alebo sa tak aspoň správali. Do nášho „lokálu“ v Mantece sme sčasti prestali chodiť, pretože tam každý víkend bola nejaká potýčka, často ozbrojená… Tu v Írsku sa nám za rok stalo len dvakrát, že sa v bare niekto pobil.
Fičia rebelské pesničky
Spieva sa v írskych puboch? Napríklad ten šláger, ktorého text máte zarámovaný na stene?
Musím sa priznať, že pieseň It’s a Long Way to Tipperary som pred naším príchodom vôbec nepoznala a ani ju tu nikto nehráva. U nás fičia iné, predovšetkým rebelské pesničky. Neďaleko Tipperary padli v roku 1919 prvé výstrely, ktoré rozpútali írsku vojnu za nezávislosť. Pochádzajú odtiaľto mnohí muži, ktorí bojovali za slobodu a samostatnú krajinu, odohralo sa tu veľa významných bitiek.
Je to stále živá história?
Áno, po ich hrdinoch sú tu pomenované štadióny, bazén, ulice, vo výkladoch obchodov sú povešané ich fotografie. Napríklad výročie Veľkonočného povstania si tu pripomína naozaj každý, nie je to nejaké suché podujatie, kde rečnia štátni zástupcovia, ale ľudia so slzami v očiach spievajú balady ospevujúce hrdinstvá povstalcov.
A čo spievajú v pube?
Piesne ako Galtee Mountain Boy, kde sa miestny chlapec lúči so svojim domovom, Grace, kde sa Joseph Plunkett lúči s manželkou Grace, keďže ho popravili len pár hodín po ich svadbe, Come Out ye Black and Tans a, samozrejme, Celtic Symphony od skupiny The Wolfe Tones, lepšie známa ako „Up the Ra“.
