Autorkou týchto dych berúcich fotiek, ktoré s obľubou zverejňujú aj prestížne svetové médiá, je Daniela Rapavá. Vyštudovaná jadrová fyzička miluje prírodu a vie, kde a kedy má hľadať prchavé okamihy, v ktorých vynikne jej nádhera.
Povolaním astronómka prepadla fotografickej vášni už na vysokej škole. Najskôr sa venovala reportážnej a dokumentárnej tvorbe, vo svete ju však preslávila fyzikálna fotografia. Zábery, na tvorbu ktorých využíva fyzikálne javy, získali ceny na mnohých medzinárodných súťažiach a publikovali ich napríklad aj National Geographic, The Physics Teacher či The Guardian.
„Začala som ich fotiť aj preto, aby sme o prírodných úkazoch a fyzikálnych javoch návštevníkom hvezdárne menej rozprávali a viac ich ukazovali. Myslím, že sa mi to podarilo,“ hovorí Daniela Rapavá, popularizátorka astronómie a prírodných vied, dnes už na dôchodku. Pre Forbes vybrala zo svoje tvorby fotografie, ktoré podčiarkujú nadchádzajúcu vianočnú atmosféru.
Fotografia „Buď svetlo“ získala 2. miesto na súťaži SPIE Annual International Day of Light Photo Contest. Foto: D. Rapavá
Obleteli svet
„Dnes ráno trocha primrzlo, bublinky sa obliekali do čipkovaných ponožiek, podkolienok i pančušiek s farebným lemovaním. Nasadili čiapočky, poniektoré sa zababušili tak, že im nebolo vidno ani nos, len vykúkali očká. Niečo na polceste v obliekaní vyzeralo ako levitácia…“ opísala Daniela Rapavá začiatkom decembra 2016 na Facebooku. Fotografia zamŕzajúcej mydlovej bubliny, ktorú priložila, obletela svet.
Britská Kráľovská fotografická spoločnosť vybrala jej dielo s názvom Levitácia v súťaži Images for Science 2016 do stovky najlepších – z takmer 3600 zaslaných diel. Fotografia následne putovala na ročnú okružnú výstavu po Spojenom kráľovstve.
„Výstava aj súťaž mala veľký kredit, takže najlepšie fotografie, vrátane tej mojej, preberali rôzne zahraničné servery. Pri päťdesiatom som ich prestala počítať,“ hovorí fotografka. Britský The Guardian ju zverejnil ako titulnú fotografiu.
Krása fyziky
Záber, podobne ako ďalšie z tejto série, zachytáva zamŕzajúcu mydlovú bublinu, fotenú v detailnom zábere pri mínusovej teplote. Bublina sa skladá z troch vrstiev – vrstva vody medzi dvoma vrstvami saponátu alebo mydla pri nízkej teplote rýchlo zamŕza.
„Ako mráz uberá z vody energiu, voda mení skupenstvo na ľad. Molekuly vody sa začínajú zhlukovať do zárodkov novej kryštalickej štruktúry a v priamom prenose ako na javisku vidíme, ako kryštalizujú do vetvičiek ľadu,“ hovorí fotografka. Bublina zväčša zamrzne do pár minút, vo výnimočných prípadoch vydrží zamrznutá aj pol hodiny.
Ráno. Foto: Daniela Rapavá
Skúsite to aj vy?
Chceli by ste vykúzliť rovnakú nádheru? Daniela Rapavá radí použiť roztok, v ktorom budú v jednom deci vody dve kávové lyžičky cukru a tri lyžičky saponátu. Cukor a glycerín spôsobia, že bublina vydrží dlhšie a nepraskne hneď.
Prípadné praskanie na začiatku nech vás neodradí. Na povrchu, ktorý je zmáčaný roztokom, sa to už určite podarí. Fotiť by ste mali pri jasnom počasí, bezvetrí a teplote okolo mínus piatich až desiatich stupňov Celzia.
„Foťte v manuálnom režime v protisvetle, aby ste zachytili detaily vnútri bubliny. Musíte pracovať rýchlo, pretože bublina začne zamŕzať. Proces rastu kryštálov je veľmi dynamický, vnútri niekedy akoby snežilo, víria v nej vločky, rastú a spájajú sa, inokedy začnú rásť z najchladnejšieho miesta kryštály, často v mieste dotyku s listom. Bublina sa rýchlo mení, až napokon praskne,“ vysvetľuje.
Vločka s názvom Prídem pristála rovno na parapete okna. Foto: D. Rapavá
Bez digitálnych efektov
Vo svete preslávili Danielu Rapavú najmä zamŕzajúce bubliny, nie je to však jediná téma, ktorú miluje. „Ako prvé som začala fotiť bežné makro veci v arboréte Astropark, ktoré sme založili pri hvezdárni. Keď vidíte liahnutie vážky alebo si vám sadnú na ruku motýle, máte magický pocit jednoty s prírodou,“ spomína.
Začala fotiť aj kvapky vody, v ktorých sa zobrazoval svet z pozadia. „V každej kvapke je obraz otočený hore nohami, pretože funguje ako šošovka. A zaujímavo vidíte svet aj v bubline, pretože sa spoja obrazy z jej prednej a zadnej steny do jedného,“ dodáva.
V súčasnosti má za sebou Daniela Rapavá množstvo tém a experimentov, ktorých výsledkom sú úchvatné snímky z kategórie „fyzikálna fotografia“. Sú totiž výsledkom fyzikálnych javov, ktoré sa bežne dejú okolo nás, ako je lom či rozptyl svetla.
Fascinujúca krása fotografií je založená len na prírodných zákonoch a šikovnosti a skúsenostiach vedkyne, ktorá vie, kde ich hľadať. Hry svetla a farieb neupravuje v počítačových programoch a nepomáha si ani umelým svetlom. „Najzázračnejšie veci sa dejú prirodzene,“ uzatvára fotografka.
Kto je Daniela Rapavá (66)
Rodáčka z Komárna vyštudovala jadrovú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave a postgraduálne štúdium z astronómie. Pôsobila v Geofyzikálnom observatóriu SAV v Hurbanove, od roku 1983 pracovala vo Hvezdárni v Rimavskej Sobote.
Špecializovala sa na odborné pozorovania Slnka, zatmení či meteorov a je tiež známa ako popularizátorka prírodných vied a ekologickej výchovy. V areáli hvezdárne vybudovala arborétum Astropark s viac ako dvesto druhmi rastlín a stromov.
Ako fotografka získala množstvo ocenení doma aj v zahraničí, na Slovensku je možné jej najkrajšie diela vidieť napríklad na pravidelnej putovnej výstave „Tajomstvo svetla a vody“.
