Začínali ako pestovatelia uhoriek, dnes majú vlastnú značku Farma Tekvička a sú najväčším pestovateľom tekvíc na Slovensku.
Ich špecializáciou sú tekvicové jadierka. Kým v minulosti posielala rodina Aleny Bernadičovej jadierka na výrobu tekvicového oleja do Rakúska, pred pár rokmi si kúpili lis a v spracovávaní svojich plodín sú absolútne sebestační.
S pestovaním začali rodičia Aleny Bernadičovej pred viac ako 20 rokmi. Brali to ako bočný príjem popri prevádzkovaní hostinca. Pestovali uhorky, neskôr pridali aj tekvice, z ktorých ručne vyberali jadierka a po večeroch pražili.
Postupne si mohli prenajímať viac pôdy. Až napokon zanechali prácu krčmárov a venovali sa len farmárčeniu.
Od zemiakov pri ceste k rodinnému podniku
Hoci začiatky boli ťažké, dnes už majú pre svoje podnikanie všetko potrebné technické vybavenie. Okrem tekvíc pestujú na 120 hektároch zemiaky a na 13 hektároch mak.
Alena si našla do rodinného podniku cestu, keď odišla študovať záhradnú architektúru do Nitry. Otec jej ponúkol, nech si zoberie zopár vriec zemiakov, aby si privyrobila popri škole.
„Spravila som si billboardy s mojou fotografiou, ako držím zemiaky u nás na poli. Kúpila som si od mesta povolenie na predaj pri frekventovanom kruhovom objazde a vyložila som si na paletu zemiaky,“ opisuje Alena.
„Nestíhala som. Mala som tam v rade celú Nitru. Za jeden deň som mala peniaze zarobené,“ spomína s úsmevom podnikateľka.
Umenie a poľnohospodárstvo
Rodičia nemali čas na to, aby riešili obaly, etikety, web, logo či sociálne siete. „Nepotrebovali to riešiť. Od nás chodili kamióny jadierok na lisovanie oleja. Rodičom stačilo, že suroviny odišli v kamiónoch a ďalší si to zabalili ako baliarne a spracovali jadierka na olej,“ vysvetľuje Alena.
Martin Havran
Sušenie tekvicových jadierok.
Alena sa však v podnikaní rozhodla spojiť umelecké nadanie s láskou k poľnohospodárstvu, ku ktorej ju viedli rodičia.
„Vniesla som do firmy svoje umelecké cítenie a z bežných poľnohospodárskych produktov sa mi podarilo vytvoriť niečo, o čo majú ľudia záujem a páči sa im to. Podarilo sa mi vyzdvihnúť poľnohospodársku prácu,“ hovorí spokojne Alena.
Nový dych pre rodinnú firmu
Zanietená podnikateľka rozbehla e-shop a naštartovala komunikáciu na sociálnych sieťach. Stále však kladie dôraz aj na priamy kontakt so zákazníkmi. No bol to práve online obchod, ktorý ich podržal v časoch korony.
Keď Alena rozbiehala rodinnú značku, začali na Slovensku vznikať vo väčšom farmárske potraviny. Opisuje však, že to nemala veľmi ťažké, pretože priama konkurencia im na Slovensku stále chýba. „Iná firma, ktorá si jadierka vypestuje, upraží, zabalí a priamo predá do obchodu, tu nie je,“ konštatuje podnikateľka.
Vlastná značka ich posunula a ich rodinné bohatstvo sa dostalo do povedomia. „Naše jadierka sa aj predtým predávali v Kauflande, ale nie pod naším menom, ale pod menom baliarne.“
Poctivé produkty sú stále lákadlom
Zásadnou zmenou bola aj kúpa lisu na lisovanie oleja. Výrobná linka si vyžadovala 100-tisícovú investíciu, ktorú pokryli z úspor a eurofondov. Dnes posielajú za sezónu do predaja 18- až 20-tisíc fliaš oleja od tekvicového či makového až po repkový alebo bylinkový.
Zber tekvíc. Z tekvice vyberajú len jadierka a zvyšok tekvice zostáva na poli ako hnojivo.
Ako podnikateľka dodáva, snažia sa vyrábať poctivo a vzdelávať zákazníkov. „Keď sa so zákazníkmi porozprávame, potom si olej dokážu správne naservírovať a vedia, čo s ním majú robiť. Zároveň vidia náš záujem, a tak dostanú chuť si náš produkt kúpiť,“ opisuje Alena prístup k podnikaniu.
Ich úspech je tiež dôkazom, že ľudia sú naklonení lokálnym produktom a majú záujem podporiť slovenské rodinné firmy.
Od čias kamiónového predaja sa tak posunuli o kus vpred a produkty chcú k zákazníkom dostávať priamo. Podobné plány majú aj so zemiakmi, ktoré zatiaľ predávajú len obchodníkom v 10-kilových baleniach.
„Do budúcnosti by sme sa chceli presadiť v obchodných sieťach so zemiakmi v dvojkilových baleniach. Ale sú to všetko dlhodobé procesy,“ vraví farmárka.
Rodinný biznis v rukách prírody
Fakt, že Farma Tekvička stojí na rodinných základoch, prináša do podnikania harmóniu a istotu. Často sú však v rukách prírodných vplyvov.
„V poľnohospodárstve nemôžete povedať, že je to dobré, až dokým nie je úroda doma pod strechou. Až vtedy si môžete vydýchnuť,“ vraví Alena.
Martin Havran
Okrem jadierok vyrábajú aj tekvicový, makový, pestrecový či bylinkový olej.
Tento rok si pochvaľuje úrodu maku, pri tekviciach im však spravilo škrty teplo a sucho. „Tým, že boli veľké suchá, tekvice nenahadzovali plody. Keď potom aj plody prišli, tak sa v tých horúčavách uvarili. Nemali vlahu, pretože voda sa stále odparovala,“ vysvetľuje farmárka.
Smutný Halloween
Z tohto dôvodu sa im tento rok nepodarilo dopestovať obľúbené halloweenske tekvice. A hoci teplotám odolala aspoň odroda, ktorú pestujú na jadierka, Alena predpovedá iba pätinovú úrodu.
„Raz je dobre a raz je ťažko. Úrodu máme len raz ročne. Teraz si predstavte, že máte peniaze jedenkrát a musíte si to rozdeliť na celý rok, aby ste mali aj na osivo, na výplaty či úvery,“ hovorí podnikateľka s tým, že v poľnohospodárstve nemožno vsádzať všetko na jednu komoditu.
Alena však s hrdosťou vraví, že práca ju teší a jej rodičia sa snažia udržať rodinu pokope a v harmónii. „Nebolo nám všetko na podnose dané. Otec s maminou nás naučili spolunažívaniu a tolerovaniu jeden druhého. Len tak to môže dobre fungovať.“
