Rebríčky najbohatších ľudí tvoria takmer výlučne podnikatelia, ich majetky zasa podiely vo firmách. Partia športových hviezd, ktorá sa po prvý raz objavuje vrebríčku najbohatších Slovákov, to je celkom iná liga.
Ich majetok tvorí – zhodnotená výplata. Čistý zárobok počas mimoriadne úspešnej kariéry upravený o odhad, do akej miery sa im ho za viac ako dve desaťročia podarilo postupne zhodnocovať.
Marek Hamšík: hrdina Neapolu, milionár z Číny
35. priečka v rebríčku Najbohatší ľudia na Slovensku 2022
Z pohľadu Slovenska má najbohatší podnikateľský príbeh z tejto štvorice zatiaľ jednoznačne Marek Hamšík. Aj preto Forbes odhaduje, že majetok legendy Neapolu a rekordéra slovenskej reprezentácie dosahuje v súčasnosti hodnotu 80 miliónov eur, čo je viac, ako je suma čistých zárobkov počas jeho kariéry.
V prípade veľmi dobre zarábajúcich ľudí totiž výrazne platí základné pravidlo investovania, teda že investovať je potrebné čo najskôr, nepretržite a podľa možnosti je potrebné výnosy reinvestovať.
Medzi najbohatších Slovákov Hamšíka definitívne posunul trojročný lukratívny kontrakt s čínskym tímom Dalian Yifang. K zhruba štyridsiatim miliónom eur v čistom, ktoré zarobil počas dvanástich rokov v Neapole, pribudlo v Číne ďalších približne 25 miliónov. Aktuálne hrá za tureckého majstra Trabzonspor.
Víno, futbal, kaštieľ
Zarobené prostriedky delí Marek Hamšík, zjednodušene povedané, na dve kôpky: projekty na Slovensku, najmä v Banskej Bystrici, a na finančné investície v zahraničí. V rodnom meste postupne spolu s otcom Richardom, ktorý mu pomáha s podnikaním, dokončili viacero realitných projektov.
Už dlhší čas prenajímajú niekoľko starších budov v centre mesta, ktoré zrekonštruovali. S hokejistom Michalom Handzušom sa zasa kúpou 43 hektárov pozemkov podieľali na developerskom projekte Nové slnečné stráne.
Od roku 2014 podporuje vlastnú futbalovú školu, ktorá v mládežníckych kategóriách vychováva stovky hráčov. V mestskej časti Rudlová pre ňu rozširujú zázemie okolo štadióna s rozlohou pozemku 48-tisíc štvorcových metrov.
Kariéra v Taliansku ho priviedla aj k založeniu rodinnej firmy Hamšík Winery, ktorá dováža najmä prosecco od tradičnej talianskej značky Serena. Vinárstvo sídli v priemyselnom parku v Radvani, ktorý Hamšíkovi patrí.
Nedávno otvorili Hamšíkovci Bounce Park, veľký zábavno-športový areál pre rodiny s deťmi.
V neďalekej Vlkanovej zasa prerábajú renesančný kaštieľ na menší hotel, ktorý by sa mal špecializovať na eventy, napríklad svadby.
„S Marekom sa nehráme na veľkých biznismenov, podnikanie berieme skôr rodinne. Ukladáme si tie dieliky rodinnej firmy do seba a zatiaľ to má celkom dobrý stúpajúci trend,“ povedal futbalistov otec Richard Hamšík pred rokom pre Forbes.
Z Podlavíc až na majstrovstvá sveta
Medzi európske futbalové hviezdy sa Hamšík tlačil odmalička. V úvode kariéry sa zaradil do skupinky hráčov, ktorým sa podarilo prestúpiť do veľkej európskej ligy rovno zo Slovenska. Najprv si to však v roku 2001 ako 14-ročný namieril z banskobystrického mládežníckeho klubu Jupie Podlavice do bratislavského Slovana.
Na to, aby sa transfer mohol zrealizovať, musel jeho otec Richard za 120-tisíc korún predať auto, Feliciu. V roku 2004 Hamšík ako 17-ročný prestúpil zo Slovana do Brescie.
Po troch sezónach v Brescii ho za päť miliónov eur kúpil Neapol. Pri Vezuve odohral 12 sezón a stal sa klubovou ikonou. Za SSC absolvoval 520 súťažných zápasov, v ktorých dal 121 gólov a pripísal si 111 asistencií. Dvakrát získal taliansky pohár, raz superpohár, prekonal aj klubový rekord Diega Maradonu v počte gólov.
Za reprezentáciu hral na všetkých troch vrcholných podujatiach, na ktoré sa Slovensko po roku 1993 prebojovalo – majstrovstvách sveta 2010 a dvoch európskych šampionátoch v rokoch 2016 a 2021. V slovenskom drese, s ktorým by sa mal rozlúčiť na jeseň, je rekordérom v počte zápasov – za pätnásť rokov ich odohral až 135 – aj gólov, ktorých dal 26.
Pritom nikdy nebol typický zakončovateľ. Podobne ako česká legenda Pavel Nedvěd, ktorý ho v roku 2010 označil za svojho „dediča“, hrával predovšetkým na pozícii tvorcu hry v strede poľa.
Marián Gáborík: mladík, ktorý lámal rekordy
34. priečka v rebríčku Najbohatší ľudia na Slovensku 2022
Dvadsaťdva rokov vydržal jeho rekord na drafte NHL – tretie miesto z roku 2000, kým ho toto leto neprekonali Juraj Slafkovský a Šimon Nemec. Popri Petrovi Bondrovi je dodnes jediným Slovákom, ktorý dokázal v jednom zápase v NHL nastrieľať päť gólov (a na rozdiel od neho pridal ešte aj jednu asistenciu).
Viac bodov v jednom zápase, až osem (ale nie päť gólov), sa podarilo zo Slovákov získať už len bratom Antonovi a Petrovi Šťastným – pred 41 rokmi.
Marián Gáborík bol od začiatku kariéry obrovským talentom, v sezóne 1999-2000 dosiahol ako 17- a 18-ročný v seniorskom tíme Dukly Trenčín 46 bodov v 50 zápasoch.
V tej istej sezóne získal aj unikátnu dvojicu (bronzových) medailí s reprezentáciou do dvadsať a potom aj do osemnásť rokov. V lete si ho do NHL vybrala Minnesota, ktorá v nasledujúcej sezóne len začínala, a Gáborík sa stal aj strelcom historicky prvého gólu tohto klubu.
O rok zakončil sezónu ako najproduktívnejší zo šestice nováčikov, ktorí do nej naskočili ako osemnásťroční.
Za osem sezón v Minnesote vytvoril viacero klubových rekordov, potom si ako voľný hráč vybral slávnych New York Rangers (ktorým predtým dal tých päť gólov). Ako tridsiatnik sa v drese klubu Los Angeles v roku 2014 dočkal aj víťazstva v Stanley Cupe a tretej medzinárodnej medaily v drese Tímu Európy na Svetovom pohári 2016.
Štrnásť sezón na špici
Gáboríkovej hráčskej unikátnosti zodpovedala aj štedrosť zmlúv, ktoré mu kluby ponúkali: prvú skutočne prvotriednu podpísal v lete 2006 ešte s Minnesotou ako 24-ročný. Odvtedy až do roku 2019, teda 14 sezón za sebou, dosahovala priemerná hodnota jeho ročných hrubých platov (dane a poplatky z nich v zámorí zoberú hráčom asi polovicu) približne 5,7 milióna dolárov.
Ešte ako mladík postavil v rodnom Trenčíne štadión MG Rink, po skončení kariéry zasa spolu s Borisom Valábikom vytvoril podcastovú dvojicu Boris a Brambor a neskôr sa dal aj na televízne komentovanie.
„Je to aj zárobková činnosť, ale neberieme to ako biznis. Berieme to tak, ako hokej – v prvom rade je dôležité, aby nás to bavilo,“ povedal v lete 2021 o podcaste v rozhovore pre Forbes.
„Finančné investície, to je klasický money market, čo funguje v Amerike, burza,“ dodal o svojom portfóliu. „Nechcem sa púšťať do vecí, ako je nejaká výroba alebo gastronómia, niečo, čomu nerozumiem. Štadión vznikol ako family business, hrával som hokej, chcel som dať niečo naspäť. Fungovať konzervatívne a nejsť do veľkých riskov, to je moja zásada,“ dodal.
Zdeno Chára: šťvrťstoročie v hokeji
31. priečka v rebríčku Najbohatší ľudia na Slovensku 2022
Žiadny obranca neodohral vo vyše storočnej histórii najväčšej hokejovej ligy sveta viac zápasov – v základnej časti ligy ich dosiahol 1 680. Aj útočníkov pred ním v historických tabuľkách zostalo napokon len šesť.
V NHL debutoval na jeseň 1997, v úplne inej ére. Nielen šport, ale snáď celý svet vtedy vyzeral inak. Neboli smartfóny, internet len začínal, hralo sa s drevenými hokejkami a Slováci sa ešte len mali stať majstrami sveta.
Keď krátko pred štartom tohtoročnej sezóny (20. septembra) Chára oznámil, že končí s kariérou, na najvytrvalejšieho Európana Jaromíra Jágra na historickom štvrtom mieste mu chýbalo 53 zápasov, na absolútne prvé miesto v lige ďalších 46.
Neverili mu, neurobili dobre
Rekord Chrisa Cheliosa, ktorý v lige platil štrnásť rokov, prekonal Zdeno Chára vo februári 2022, o mesiac oslávil ako najstarší hokejista v lige 45 rokov. Pritom v roku 1997 nikto, ale skutočne nikto neveril, že v lige vydrží dlhšie ako pár zápasov. Na začiatku bol hráčom-kuriozitou, ale bol obdarený nekonečnou chuťou trénovať, makať a zlepšovať sa.
Pre rekordnú výšku mal ťažšiu úlohu prakticky vo všetkom: ako zohnať dosť veľké korčule, ako sa na ľade rýchlo rozbehnúť, ako v rýchlosti ovládať puk… V NHL mohol hrať len vďaka výnimke (mal príliš dlhú hokejku).
Po New Yorku Islanders, kde začínal, odohral štyri sezóny v Ottawe. Oba kluby mu neverili: Islanders ho vymenil (jedna z najhorších transakcií v dejinách ligy), Ottawa s ním nepredĺžila kontrakt.
Chára si tak v roku 2006 vybral na voľnom trhu Boston a, ako hovorí športová fráza, zvyšok je história. Ako 34-ročný doviedol dlhodobo podpriemerný tím až k Stanley Cupu. Dokázal to ako prvý kapitán – rodák z východnej Európy a len druhý z celej Európy po Nicklasovi Lidströmovi.
V tom čase už bol aj víťazom Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu NHL a hviezdou, ktorú mal na titulke magazín Sports Illustrated. V Bostone sa prestalo hovoriť o kurióznom hokejistovi. Z Cháru sa stal „Big Z“, hrajúca legenda a budúci člen Hokejovej siene slávy.
Každú chvíľu rekord
V jeho kariére však ešte stále malo prísť ďalších jedenásť sezón. Rekordy a míľniky pribúdali: vyše sto miliónov v hrubom v kariérnom zárobku, dve ďalšie finále Stanley Cupu, druhá medaila v slovenskom drese – po dvanástich rokoch v roku 2012. Svetový pohár v drese Tímu Európy, spoluzaloženie startupu Specter Sports (neskorší Rezztek), prechod na vegánstvo, titulka slovenského Forbesu.
Titul najstaršieho hráča v NHL držal od leta 2019. Prečkal aj pandémiu, prerušenú sezónu a potom ďalšiu. Počas jeho éry skončili kariéru v NHL nielen jeho rovesníci ako Ľubomír Višňovský či Michal Handzuš, ale aj „mladíci“ ako Marián Gáborík či Andrej Meszároš.
Pri všetkých tých vážnych aj bizarných rekordoch (najtvrdšia strela v NHL; najviac trestných minút, ale aj plusových bodov z aktívnych hráčov; najstarší hráč ligy, ktorý dostal vyšší trest za bitku atď.) zaniká podstata jeho celoživotného výkonu.
Teda to, že sa dvadsaťpäť rokov musel donekonečna zlepšovať, aby sa v lige, v ktorej nemal vôbec mať miesto, a v športe, ktorý sa každý rok zrýchľuje, vôbec udržal.
Ale nikdy nezaháľal ani mimo hokeja. Prvé peniaze si v Amerike zarábal umývaním áut, keď bol počas hrania v Ottawe zranený, spravil si zasa licenciu realitného makléra.
„Investoval som do nehnuteľností, potom do verejných služieb, a tiež mám, ako prakticky každý v zámorí, prostriedky aj v akciách a dlhopisoch. Je to taký mix, rozdelené portfólio, sčasti na Slovensku aj v Amerike,“ povedal o zhodnocovaní svojho majetku v titulnom rozhovore Forbesu z októbra 2018.
Marián Hossa: člen Siene slávy a podnikateľ
36. priečka v rebríčku Najbohatší ľudia na Slovensku 2022
Ak Cháru niekto niekedy predbehol, tak je to Marián Hossa – od svojho suseda z Trenčína je o dva roky mladší, členom Hokejovej siene slávy však už je, kým Chára nie, lebo ešte na jar stále hral.
Hossov zámorský príbeh je takmer podobne hollywoodsky ako Chárov: už ako junior vyhral v zámorí Memorial Cup, ale pre zranenie kolena na posledný zápas sezóny nastúpiť nemohol.
V NHL patril na prelome storočí medzi mladé hviezdy Ottawy, ale aj jeho, podobne ako Cháru, tím vymenil. Za dosť dramatických okolností, keďže pár minút pred núteným odchodom do nehokejovej Atlanty Thrashers (klub už dnes ani neexistuje) podpísal s Ottawou zmluvu na 18 miliónov dolárov za tri roky.
Vyplácala mu ich už Atlanta, kde v sezóne 2006/07 ako jediný Slovák po Petrovi Šťastnom dosiahol v jednej sezóne sto bodov. O rok neskôr z nej (rád) odchádzal po výmene do Pittsburghu. S hviezdou Sidneym Crosbym potiahli tím až do finále Stanley Cupu, prehrali však s Detroitom.
Nechal na stole 60 miliónov
O pár týždňov neskôr rozprával generálny manažér Detroitu Ken Holland médiám, že na benzínke namiesto plnej nádrže natankoval „plnú karosériu“ – pretože ho Hossov agent príjemne šokoval nečakaným telefonátom, že jeho klient si priam prosí hrať za Detroit.
Hossa zariskoval, nechal na stole ponuky dlhodobých zmlúv na viac ako 60 miliónov dolárov, len aby hral za tím, ktorý považoval za najlepší v lige.
O ďalší rok sa Detroit stretol s Pittsburghom vo finále opäť – a Hossa bol po druhý raz na zlej strane. Bez Stanley Cupu, bez zmluvy, k tomu zranený a, ako sa zdalo, „šťastenou prekliaty“.
Tentokrát – zdanlivo – zariskovalo Chicago: podpísalo Hossu, v tom čase už veterána, tridsiatnika, chystajúceho sa na veľkú operáciu ramena, na dvanásť rokov za 62,8 milióna dolárov. A áno, aj v tomto prípade je „zvyšok história“.
Tri Stanley Cupy za šesť sezón, rozlúčka s kariérou po 1 309 zápasoch s 525 gólmi (najviac zo Slovákov) a 1 134 bodmi (druhé miesto za Petrom Šťastným). A krátke čakanie na uvedenie do Hokejovej siene slávy.
Keď Hossovi v júni 2020 zavolal šéf výberovej komisie Lanny McDonald, vždy slušný Hossa ho najprv oslovil „pán McDonald“, ale kanadská legenda ho okamžite opravila, že „pre teba, Marián, som Lanny“.
Tretí Slovák v Sieni slávy
Po rodákovi zo Slovenska Stanovi Mikitovi a Petrovi Šťastnom sa Hossa stal len tretím Slovákom v Hokejovej sieni slávy. V budúcnosti sa k nemu z rodákov z ČSSR pripoja ešte Chára a Jaromír Jágr, zo zlatej generácie česko-slovenských hviezd po roku 1989 to medzi smotánku dotiahol už len legendárny brankár Dominik Hašek.
Hossa však vyniká aj po skončení kariéry: jeho potravinárska firma Hossa family, ktorú pôvodne vlastnil s bratrancom Petrom Peštom pod názvom Ho-Pe family, prekonala vlani vo výnosoch hranicu 40 miliónov eur.
Navyše napriek pandémii sa po štvrtý rok za sebou udržala v zisku. Po sérii investícií – naposledy za 22 miliónov eur – to vyzerá, že Hossa smeruje medzi tých najväčších hráčov aj v podnikaní.