Je ľahké toto miesto milovať z mnohých iracionálnych dôvodov, tak už to pri láske býva. Ale teraz sa pridáva rýdzo pragmatický bonus: zdržiavať sa v kúzelnom meste medzi Európou a Áziou je zrazu výrazne lacnejšie ako v minulosti. Začnite sa baliť, Istanbul čaká.
Niektoré veci sa skrátka nemenia. Chytľavým heslom miestnej turistickej centrály je spojenie Istanbul is the new cool, ale povedať pri Bospore „nový“ nemožno bez toho, aby ste dodali „starý“. Na električkách síce vidíte reklamy na kryptomeny a ikonické logo bitcoinu je tu ešte početnejšie, lenže potom sa prejdete uličkami pri Grand Bazaare a je to ten istý Istanbul ako vždy.
Ako včera, ako pred rokom, ako pomaly pred storočím.
Scény bežného života
Čistič topánok sa v rannom chlade zakrýva dekou, z kamennej podlahy jednej z mnohých časom dávno zabudnutých mešít vyrastajú platany, čajky kričia nad morom, všade sa túlajú psy a mačky.
Najkúzelnejšie sú rozhodne chvíle, kedy sa oboje – nové aj staré – namixuje do jednej scény. Napríklad keď sa v typickej istanbulskej zápche pokúša maserati v úzkej uličke historickej časti mesta predbiehať starého pána s ručne ťahaným vozíkom.
Ale jedna novinka tu je. Stať sa účastníkom tohto divadla snov vás teraz stojí len zlomok toho, čo bolo kedysi.
Keď to miluješ, nie je čo riešiť… Foto: Unsplash/Engin Yapici
Hostina za pár eur
Turecký prezident Erdogan sa rozhodol potlačiť drastickú infláciu tým, že odmietol nechať centrálnu banku zvyšovať úrokové sadzby. Devalváciu líry už však neustrážil.
Padala a padala, aktuálne za jednu zaplatíte približne 0,06 eura. A to je veľká zmena, stačí nasledujúci rýchly prehľad.
Pohár čaju vo Veľkom bazáre, ktorý si je vyložene neúctivé nedať: päť lír (0,28 eura).
Veľký bazár útočí na všetky vaše zmysly a diétne predsavzatia. Foto: Unsplash/Michael Parulava
Typický istanbulský rybí sendvič balik ekmek, predávaný pri Galatskom moste ako vždy s viac ako štedrým množstvom cibule: tridsať lír (1,7 eura).
Polhodina v žltom taxíku, stelesnenie trúbenia, majstrovských kľučiek, nadávok z okna aj sušienok ponúkaných na zadnom sedadle: päťdesiat lír (2,8 eura).
Hostina pre dvoch v jednej z tisícok tunajších rodinných reštaurácií, s dokonalým adana kebabom položeným na kúsku chleba, ktorý nasaje tuk, a šiestimi doplňujúcimi taniermi predjedál a šalátov: dvesto lír (11 eur).
Použite aktuálny kurz a viete si predstaviť, ako skutočne lacné to tu v súčasnosti je. Až natoľko, že všetky lákadlá mesta je možné vychutnávať si až so sultánskou rozmarnosťou.
Magický realizmus v uliciach
Lietadlom to sem nie sú ani tri hodiny a miestnym zvodom je ťažké odolávať. Väčšinou sa to oplatí, inokedy na moment oľutujete, ako keď mi jeden z predavačov v obchode s korením, orechmi a geniálnou baklavou dobrácky ráno ponúkol kalíšok čaju, lenže ten mal silu zhruba celého vylúhovaného balíčka pastiliek Halls zosilneného hrsťou mäty. Sotva som lapal dych.
Väčšinu času sa vám však dych kráti inak, vďaka miestnemu magickému realizmu. V okolí paláca Dolmabahce, kde v apríli jednali ruské a ukrajinské delegácie, hľadíte z Európy na Áziu a prisahám, že som tu videl vo vodách skákať delfíny. Alebo také námestie medzi Modrou mešitou a osmanským palácom Topkapi – koľko krajších miest na svete poznáte?
Palác Dolmabahce. Foto: Pexels/Emir Anık
Medzi tým všetkým kmitajú predavači a stánkari so stoickým pokojom čakajú na prichádzajúcich zákazníkov vo svojich minipodnikoch servírujúcich pečené gaštany a kukuricu, prípadne dookola a dookola skúmajú, či sú ich komíny typického pečiva simit presne vyrovnané.
Pre milovníkov kníh Orhana Pamuka
V okolí naďalej chátrajú drevené domy, jeden z detailov, ktoré si navždy zapamätáte z kníh jediného tureckého nobelistu Orhana Pamuka, ktorý je so svojím rodným mestom doslova fyzicky zrastený a nemôže sa bez neho zaobísť.
Len on a podobní rýdzi Istanbulčania dokážu vierohodne opisovať melanchóliu, s ktorou mesto spomína na slávne časy Osmanskej ríše a nemá jasno v tom, čím chcú ovládnuť budúcnosť. Popisujú aj rozpoltenosť, s ktorou celá krajina balansuje medzi túžbou včleniť sa do Európy a vedomím sily vlastných tradícií, ktoré si chce zachovať.
A iba rýdzi Istanbulčania dokážu s gráciou prehliadať a odpúšťať nešváry, ktorých je tu veľa.
Hagia Sofia. Foto: Unsplash/Ibrahim UzunNekonečný prúd ľudí a áut
Aj podľa oficiálnych štatistík za posledných päť rokov pribudol viac ako milión obyvateľov, pričom miestni v neformálnych rozhovoroch číslo odhadujú pokojne aj na dvojnásobok – základom sú utečenecké vlny zo Sýrie a vlani z Afganistanu.
Výsledkom je nielen nekončiaci sa prúd áut, ktoré cez Bosporský most kmitajú z Európy do Ázie, ale aj ten ľudský. Ponárať sa v ňom hodinu, uhýbať, uskakovať a zrýchľovať? Nič neobvyklé.
To isté, pochopiteľne, platí pre prevádzku na cestách. Surreálne finty miestnych dopravných projektantov môžu vyzerať nasledovne: z dvoch pruhov sa oddelia ďalšie dva, ktoré o sto metrov ďalej na ďalšom semafore križujú pôvodnú cestu, aby sa dalo zaradiť do protismeru.
Výsledkom je, že všetci trúbia a ignorujú svetelnú signalizáciu v čiastočne oprávnenej viere v to, že keď museli čakať cez vlastnú zelenú, pretože pred nimi kolmo stál odbočujúci autobus, majú potom právo využiť červenú na jazdu…
Foto: Pexels/Furkan TürkmenoğluTakto si Istanbul vychutnáte najlepšie
Tým skôr si ceníte chvíle samoty. Ideálne skoro ráno, pretože Turecko sa prebúdza pozvoľna. Páni s metlami najprv zametajú včerajší neporiadok a potom v pokoji raňajkujú, klebetia a fajčia vo svojich obchodíkoch. Čas sa zrazu zastaví, tak ako na dávnych hodinách starých osmanských majstrov v paláci Topkapi.
V Istanbule si môžete dopriať luxusné hotely, dekadentnú zábavu v drahých kluboch alebo michelinské pokrmy v najlepších reštauráciách, ale má to drobnú nevýhodu: to môžete zažiť aj inde. A toto mesto je príliš jedinečné, aby ste nevyužili jeho špeciality.
Môj Istanbul sa preto nachádza v zastrešenom babylone zvanom Grand Bazaar. Kúpiť si pistácie, zdržať sa na ďalší pohár čaju a len sa pozerať okolo…
Navyše tak robíte s vedomím, že tento nevyjadriteľne cenný pocit je k vášmu kontu priateľskejší ako kedykoľvek predtým. Nový cool a navyše aj nový cheap. Áno, tomu sa odoláva naozaj ťažko.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Miroslav Němý.
