Pred rokmi skoro nejedla. Preto, aby bola chudá. Jej hladovanie už zaváňalo problémom, no Markéta Salačová situáciu nakoniec ustála – a ešte na nej dokázala postaviť biznis so zdravými sladkosťami.
Po sladkej tyčinke alebo sušienke siahne skoro každý, aj keď vie, že rozhodne nejde o nič zdravé. Ale hrešiť sa dá aj tak, aby to nebolelo. Je len potrebné natiahnuť ruku smerom k proteínovej tyčinke bez cukru, lepku alebo chemických konzervantov – vyrobenej hlavne z ovocia, orechov, vlákninového sirupu alebo kvalitnej čokolády.
Porucha príjmu potravy priviedla Salačovú práve k zdravým tyčinkám. Všetko, čo v tom čase jedla, musela mať pod kontrolou do poslednej ingrediencie. A klasické sladkosti boli počas šiestich rokov anorexie tabu.
Pred vyhladovaním ju zachránila sestra
„Uvedomovala som si, ako ma to strašne brzdí a limituje. Na druhej strane je to také silné, že je neuveriteľne ťažké s tým niečo urobiť,“ opisuje temné obdobie, ktoré zastavil až vypätý rozhovor s o rok mladšou sestrou.
Tá sa vtedy štyridsaťtri kilogramov vážiacej Markéty spýtala, či vie, že keď takto bude pokračovať, môže aj umrieť. „Áno, a je mi to jedno,“ znela odpoveď. „Na to mi sestra povedala niečo ostré a odišla. A vo mne sa to vtedy zlomilo,“ spomína Salačová, ktorej trvalo ešte rok, kým sa anorexie dokázala zbaviť.
Zostala je však schopnosť pripraviť dobré proteínové tyčinky, ktoré chutili aj rodine, kamarátom i zákazníkom na farmárskych trhoch, kde ich začala cez víkendy predávať.
Časť malej produkcie, ktorá vznikala v jednom domácom mixéri a bez potrebných potravinárskych pečiatok, potom začala predávať aj v sestrinom jogovom štúdiu. Aj tam bol o jej tyčinky záujem.
Mladá podnikateľka rada vymýšľa nové recepty a kombinuje chute. Foto: archív Markéty SalačovejPrvá veľká objednávka a jeden mixér
Zhodou náhod sa v roku 2015 dostali až k manažmentu reťazca Bubbleology, ktorý si ich objednal desaťtisíc, aby ich pod vlastným názvom predával v stánkoch v obchodných centrách.
Žena, ktorá dovtedy vyrábala desiatky tyčiniek denne, zrazu získala zákazku za viac ako osemtisíc eur. A prijala ju, aj keď vôbec nemala vymyslené, ako toľko tyčiniek naozaj vyrobia.
Nakoniec ich s pomocou brigádničky a už spomínaného mixéra robila dva týždne. „Všetko sme robili ručne, takže každá tyčinka bola trochu iná, a preto nám napríklad nepasovali do obalov,“ smeje sa ešte teraz, avšak s dodatkom, že znova by to už zažiť nechcela.
Na nečakanej zákazke síce skoro nič nezarobila, ale Bubbleology mali záujem pokračovať v rovnakom rytme dlhodobo. Bolo tak potrebné nájsť spôsob, ako proteínové tyčinky vyrábať vo veľkom.
S tým napokon pomohla nemecká firma, ktorá presne na tento účel upravuje svoje stroje navrhnuté na výrobu párkov a jaterníc. A tiež rodina, ktorá viac ako štyridsaťtisícovú investíciu do výroby zafinancovala ako dar.
(Ne)viditeľná značka
Lenže Bubbleology onedlho prestalo existovať a Markéta stratila hlavného odberateľa. Vtedy tyčinky pripravovala len s dvomi ľuďmi a okrem toho ešte prevádzkovala športový areál, teda o takú veľkú katastrofu nešlo.
Navyše výpadok čoskoro nahradili iní odberatelia na čele s veľkým e-shopom so športovou výživou Aktin. Všetci však tyčinky balili do svojich obalov a dávali im vlastné názvy – Markétina značka Passion Bars zostávala bokom. To sa zmenilo až vlani, kedy sa začala objavovať vo fitnescentrách, jogových štúdiách a vlastnom e-shope.
Okrem tyčiniek pribudli v ponuke cookies a raňajková granola. Foto: archív Markéty Salačovej„Výrobu pre inú značku som vnímala tak, že som sa pri tom učila to ostatné okolo. Vedela som, že viem urobiť dobrý produkt, ale nevedela som nič o marketingu a predaji,“ pripúšťa Salačová, ktorá k tyčinkám postupne pridala aj sušienky a granolu. Priamy a finančne zaujímavejší predaj pod menom Passion Bars začal onedlho rásť.
Veľké predajne zatiaľ odmieta
Zatiaľ čo vlani tvoril okolo desať percent z celkových predajov, tento rok je to už štyridsať. Denne vyjde z výrobne v priemere päťtisíc kusov zdravých sladkostí. Výsledkom je dvojmiliónový (80-tisíc eur) mesačný obrat, ktorý medziročne vyskočil o sto percent – a zaistil prácu pre šesťčlenný tím.
Aby značka ďalej rástla, snaží sa Markéta Salačová zviditeľniť hlavne e-shop. Logicky je tu aj možnosť preniknúť do veľkých obchodov, ale tú zatiaľ podnikateľka nerozvíja a v najbližšom čase to tak zrejme zostane.
„Jeden pokus už za sebou mám. Bola som na schôdzke a nakoniec mi z toho vyšlo, že to pre nás nie je. Veľmi tlačia na cenu a ja neviem ponúknuť lacný produkt v kvalite, na ktorej trvám. Navyše by som musela kývnuť na veľké pokuty za včas nedodaný tovar a ešte platiť za lepšie miesta v regáloch. To sú podmienky, ktoré nemám potrebu prijať,“ obhajuje svoj postoj.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Ondřej Kinkor.
