Že Babičku napísala Božena Nemcová, vedia deti už na základnej škole. Lenže keby im k tomu učitelia prihodili aj zopár pikantných momentov zo spisovateľkinho života, ktorých nebolo málo, možno by ich záujem o literatúru 19. storočia vzbudili ľahšie. A tak to za nich robí Karolína „Zoe“ Meixnerová, ktorá sa tým ešte aj živí.
Začala so skromným instagramovým účtom, dnes už jej Literárnu hystériu sleduje pod pseudonymom CoJeZoe na Instagrame vyše 34-tisíc ľudí, na Tik Toku okolo 24-tisíc.
„Literatúra je sexy a úlohou Literárnej hystérie je zbaviť jej hrdinov istých stereotypov,“ hovorí Karolína. „Som rada, keď mi potom niektorí moji sledujúci napíšu, že si v antikvariáte nakúpili knižky od Borovského alebo Nemcovej a majú naozaj chuť ich čítať.“
Ako ste lásku k literatúre získali vy?
Na vysokej škole, pri štúdii bohemistiky na filozofickej fakulte. Tam ma najviac bavila literatúra devätnásteho storočia, a to hlavne vďaka prístupu učiteľa, ktorý látku vedel vykladať nesmierne zaujímavo. Ale od začiatku som vedela, že literatúre na vedeckej úrovni sa venovať nebudem, vždy som chcela byť novinárkou.
Išla som teda študovať žurnalistiku, ale potom som sa uchytila v Českej televízii ako produkčná. Nakoniec som prestúpila do Dramoxu a začala sa pohybovať na sociálnych sieťach.
Strach prevážili pozitívne reakcie
So svojím nápadom ste našli dieru na trhu. Predpokladám, že podobných relácií veľa nie je?
To nie. Bolo práve obdobie covidu, a tak mal človek čas preskúmať Tik Tok, ako to tam funguje. Nechcela som nabehnúť na vlnu tých bezduchých trendov a videí, ale povedala som si, že zúročím to, čo ma baví a čo mám rada.
V tom čase som sa už venovala s Luckou Zelinkovou podcastu Knižná pitevňa a bola som zvedavá, čo to urobí, keď to prepojím so sociálnymi sieťami. Prvé video som nahrala na Tik Tok, pretože tam som na rozdiel od Instagramu bola ešte anonymná a nikto ma nepoznal.
A ako vás sledujúci prijali? Predsa len, Tik Tok býva vzhľadom na vekovú skupinu užívateľov dosť nekompromisný a kritický.
Prvé reakcie boli krásne. Ľudia mi začali písať, že je to super, že ich to baví, tak som sa osmelila a dala som to aj na Instagram, kde tá odozva bola podobná. Motivovalo ma to, aby som pokračovala. O Tik Toku sa naozaj hovorí, že je nemilosrdný, že deti dokážu byť priam zlé, ale z nejakého dôvodu ich moja tvorba zaujala a baví.
Na Instagrame ma sledujú väčšinou ženy môjho veku, alebo aj staršie, napríklad študentky bohemistiky. Teraz začínajú videá prichádzať aj na Facebook, a to už potom poznáte, s tým prichádza aj vlna haterov. Občas si niekto zanadáva, ale beriem to s nadhľadom.
Ukázať aj svoju tvár
Radili ste sa s niekým, ako na natáčanie videí, aby ste oslovili čo najväčší počet divákov, alebo ste sa učili za pochodu?
Určité herecké vlohy v sebe mám a určitú dávku exhibicionizmu tiež. Ale skúmala som tiktokové trendy a prispôsobila som ich na českú literatúru. Vedela som, že tam musí byť vidieť moju tvár a že oveľa lepšie, ako ukazovať fotografie jednotlivých spisovateľov, bude, keď sa za nich začnem prezliekať.
Takže si maľujem fúzy, nosím rôzne šatky, okuliare a snažím sa čo najviac napodobniť danú postavu. Ale, samozrejme, všetko s taktom.
Nemáte trému? Keď viete, že sa na vás potom budú pozerať tisíce ľudí?
Telefón znesie veľa a sama doma v izbe pred ním dokážete divy. Navyše môžem kedykoľvek ten záber pretočiť, zostrihať, nevysielam naživo. Upravujem to tak dlho, kým nie som úplne spokojná. Aj s prezliekaním mi to zaberie tak hodinu.
Teraz je pre mňa oveľa ťažšie vymýšľať nové témy a neopakovať sa. Je pre mňa náročné odísť z 19. storočia a posunúť sa ďalej. Viem a cítim, že by som mala. Ale úprimne? Nechce sa mi opúšťať Havlíčka a Nemcovú, bude mi za nimi smutno.
O najvýraznejších osobnostiach literatúry
O kom vlastne točíte?
Vybrala som si najvýraznejšie osobnosti českej literatúry 19. storočia, čo je Mácha, Tyl, Nemcová, Havlíček, Světlá a Neruda. Potom tam sú ešte vedľajšie postavy ako Krásnohorská, Mrštík a Čelakovský.
Popisujem ich životné príbehy cez krátke videá. Keď si človek pozrie len jedno, tak mu to možno veľmi zmysel nedáva, ale pokiaľ ma naozaj sledoval celý rok, tak si z tých mojich jednotlivých videí dokáže poskladať celistvý príbeh.
Napríklad práve u Nemcovej alebo Borovského je to taká mozaika ich životných udalostí. Ja vyberám tie najpálčivejšie momenty – najsmutnejšie, najveselšie alebo práve najpikantnejšie.
Verím, že kto to sleduje, urobí si pomerne jasnú predstavu o tom, ako tento spisovateľ asi žil a čo sa mu mohlo stať. Napríklad o Nemcovej som natočila tridsaťpäť videí.
Netajíte sa tým, že vám je sympatická. Čím si vás práve ona tak získala?
Príde mi fascinujúca tým, že hoci to nebola žiadna veľká feministka, ako prvá takto začala premýšľať. Začala rozprávať o ženských právach a sadiť prvé semienka feminizmu. A tým, aká bola krásna a charizmatická, tak sa do tej mužskej spoločnosti ľahšie dostala a vydláždila tak cestu pre ostatných. Karolína Světlá to už potom mala vďaka nej trochu jednoduchšie.
Karel Hynek Mácha zase nabáda k tomu zamerať sa na jeho sexuálny život, čo môže mať zvlášť u mladších sledujúcich úspech, nie?
Nevyhýbam sa tejto téme, pretože je to na jeho, hoci pomerne krátkom živote, to zaujímavé. Ale úplne na tom nestaviam, len aby som ľahko získala sledovanosť. Naznačím však, že jeho denníky, v ktorých hovorí dosť otvorene o sexe, existujú. Ale skôr sa venujem listom, ktoré písal Lori.
Ako (nielen) deti zaujať
Prekvapil vás niektorý z tých spisovateľov? Našli ste napríklad nejaké jeho tajomstvo?
Prekvapením je pre mňa život Karola Havlíčka Borovského. Brala som ho ako nudného chlapa, ale on viedol naozaj veľmi zaujímavý život, bol prudko inteligentný, až na hranici geniality. A umrel veľmi mladý, mal len 34 rokov. Napriek tomu toho stihol veľa.
Keď som si čítala jeho životopis, tak tam bolo jasne napísané, že bol verný svojej žene, a že mal za život len dve, Fanynku a Júliu. Ale ako odkrývam jeho listy, tak zisťujem, že to bol normálny chlap. Rovnako ako Božena Nemcová, lásku hľadal všade možne. Než teda stretol Júliu a zamiloval sa.
Je dôležité si uvedomiť, že to boli rovnakí ľudia ako my, robili rovnaké chyby, a keď sa to študentom takto podá, potom im môže prísť zaujímavé aj čítanie ich kníh. Myslím si, že moji sledujúci prečítali minimálne jednu knihu od Havlíčka. A to pokladám za úspech.
Na základnej škole nás nútili čítať Babičku od Boženy Nemcovej, pritom je to pomerne ťažká kniha. Nie je to zlé? Nie je to skôr cesta, ako deti od Nemcovej odradiť?
Je to strašne zlé. Je super, keď sa v šiestej triede dieťa dozvie, že existovala Božena Nemcová a že napísala Babičku, ale prečo im nedajú radšej prečítať jej rozprávky, ktoré sú skvelé, strašidelné a zábavné?
Keby sa mi v tom čase dostala do rúk jedna z nich – Spravodlivý Bohumil –, tak by som bola nadšená, ale prečo nás nútili čítať Babičku, ktorá ani pre stredoškolákov nie je poriadne stráviteľná? To už nech ju skôr nahradia Divou Bárou a k Babičke nech si nájdu cestu raz sami, keď budú starší.
Živobytím nie sú sociálne siete
Literárna hystéria vás dnes už živí. Z čoho presne vám idú príjmy?
Hlavne z besied, ktoré robím pre školy alebo aj pre verejnosť. Tam sa to prepojí, pretože tam často chodia práve moji sledujúci. Myslím si, že keď učiteľovi napadne pozvať ma do triedy, urobí to najlepšie, čo môže.
On sa musí riadiť osnovou, musí v štyroch hodinách prebrať látku, či dielo a chápem, že na spisovateľov osobný život a srandy okolo nezostáva čas. Takže keď prednesie svoju časť a potom pozve mňa, je to dobrá kombinácia.
Foto: archív Karolíny „Zoe“ Meixnerovej
Foto: archív Karolíny „Zoe“ Meixnerovej
A cítim aj veľký rozdiel, keď ma učiteľ naozaj pozná a pripraví na to aj žiakov, než keď vôbec nevie, o čo ide a som tam len na základe odporúčania od niektorého školáka, ktorý ma sleduje na Instagrame.
Sociálne siete vás teda neživia?
Nie, mám len menšie príjmy z partnerstva, ale nechcem prijímať všetky ponuky a propagovať nejaký rúž alebo krém. To mi nepríde správne. Malo by to súvisieť s literatúrou a tam možností sponzoringu toľko nie je.
Teraz sa snažím vybudovať nejakú komunitu aj na HeroHero, čo je platforma pre tvorcov a fanúšikov. Tí si potom platia za obsah, ktorý im tvorca dáva. To je teraz taká novinka.
Byť závislá len na besedách je dosť náročné, môžete stratiť hlas, ochorieť a vypadne vám príjem. Preto sa snažím vymyslieť niečo, čo mi zarobí peniaze bez toho, aby som sa musela predvádzať pred ľuďmi.
Koľko si na besedách zarobíte?
Tak na tých školských je to priemerne 120 – 130 eur za jednu, záleží, pre koľko je ľudí, či je tam zarátané aj cestovné. A pri tých verejných vyberám vstupné 4 eurá, ale budem musieť zdražiť.
Posun na ďalší level
Videá točíte už rok. Kedy ste zistili, že vás to môžem začať živiť?
Prvé som natočila v júni minulého roka, v novembri som mala prvú besedu a zhruba v marci tohto roku som dala výpoveď v práci. Takže asi po pol roku od spustenia.
A posuniete sa do ďalšieho storočia?
Budem musieť, aj keď nerada (smiech). Ale nechcem, aby to prestalo ľudí baviť, preto o tom musím premýšľať aj z biznisového pohľadu. Moji sledujúci pre mňa znamenajú zárobok, nemôžem si dovoliť sa opakovať. A myslím, že dvadsiate storočie už je na spadnutie.
Bude tam toho veľa, len sa do toho budem musieť zase ponoriť, bádať a čítať. Devätnáste storočie už poznám, besedy mám naučené a funguje to, toto bude zase ťažká práca.
A zahraničnú literatúru skúsiť nechcete? Aj tam je mnoho veľmi zaujímavých osobností.
Je, ale zatiaľ sa mi do nej nechce. A možno ani nikdy chcieť nebude. Predsa len mám vyštudovanú českú literatúru, môžem sa tým brániť pred kritikmi, v tej zahraničnej by som si prišla ako úplné stratená a ani by som z toho nemala dobrý pocit, že hovorím o niečom, čo tak dobre nepoznám.
Keď to ľudí baví…
Keď už ste spomenuli kritikov, ako sa na váš program pozerá odborná verejnosť?
Osobne si myslím, že akademická pôda nie je úplne nadšená z mojej popularizácie literatúry. Nikto mi síce priamo nič nenapísal, ale občas sa ku mne niečo dostane. Pritom ja si nevymýšľam, neprekrúcam fakty, ale ono v tej vedeckej rovine literatúry sa všeobecne nepatrí riešiť život spisovateľov.
Mali by ste len čisto interpretovať dielo, bez vplyvov životopisov. A ja robím presný opak. Avšak sa obhajujem tým, že obsah Literárnej hystérie nie je robený pre odbornú verejnosť, ale pre obyčajných ľudí, hlavne pre stredoškolákov, ktorých čaká maturita. A to, že ma sledujú učitelia, bohemistky, len dokazuje, že to ľudí baví.
Tak to teraz možno akademickú komunitu proti sebe popudíte ešte viac, keď vydáte knihu.
To je možné. Vyjde v septembri a cesta k nej bola tŕnistá, dlhá a ťažká. Už som o nej premýšľala, keď som robila podcast a vtedy sme si podali ruky s jedným vydavateľstvom. Nakoniec ju však stopli práve z obavy, že by to vedecká verejnosť neprijala a bola by to hanba.
Ale potom sa ozvalo iné vydavateľstvo, s ktorým to už dotiahneme do konca. Kniha ponesie názov Sprievodca literárnou hystériou 19. storočia. A je písaná hlavne pre mojich sledujúcich a pre tých, čo ma majú radi.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Jana Pšeničková.
