Nová štúdia publikovaná v časopise Journal of Experimental Psychology naznačuje, že ľudia, ktorí prechovávajú „kolektívnu nenávisť“ (nenávisť voči skupine, inštitúcii alebo abstraktnému konceptu), ju môžu premeniť na zmysel života, ktorý ich motivuje, aby konfrontovali svoj objekt nenávisti.
„Zaujímalo ma, prečo boli ľudia tak často pohltení nenávisťou, najmä voči tým ľuďom, s ktorými nesúhlasili. Všimol som si tiež, že mnohé verejné osobnosti často získavajú pozornosť tým, že identifikujú skupinu, ktorá sa stane predmetom nenávisti,“ vysvetľuje psychológ Abdo Elnakouri z University of Waterloo v Kanade.
Prílev energie
Na preštudovanie tejto otázky Elnakouriho výskumný tím prinútil účastníkov štúdie buď písať o niečom, čo nenávideli, alebo čo sa im nepáčilo. „Zistili sme, že tí, ktorí dokázali zo seba dostať svoju nenávisť, sa s oveľa väčšou pravdepodobnosťou cítili plní energie a odhodlania,“ hovorí Elnakouri.
Podľa psychológa tieto emócie spôsobili, že ľudia sa cítili, akoby mal ich život väčší zmysel, pravdepodobne preto, že sa cítili nabití energiou zoči-voči objektu svojej nenávisti.
Zdalo sa však, že to platí len pre tých, ktorí písali o kolektívnej forme nenávisti – teda nenávisť voči určitej skupine, inštitúcii alebo abstraktnému fenoménu. Je zaujímavé, že tí, ktorí hovorili o tom, ako veľmi nenávidia konkrétneho človeka, nezažili toto zvýšenie zmyslu života.
„Pravdepodobne je ťažšie získať význam života z konfrontácie s kolegom, ktorého nenávidíte, oproti skupine, o ktorej si myslíte, že skutočne škodí spoločnosti,“ zamýšľa sa Elnakouri.
Psychológ rozlišuje tieto dva druhy nenávisti:
- Osobná – pochádza z kontaktu s konkrétnymi ľuďmi, ktorí vám ublížili.
- Kolektívna – môže prameniť z toho, že ste súčasťou komunity, ktorá inú skupinu vníma ako nepriateľa.
„Takže keď vaši priatelia, rodina a komunita identifikujú kolektívnu entitu, ktorá sa im nepáči, je ľahké upadnúť do tejto nenávisti. Samozrejme, ľudia môžu mať svoje vlastné dôvody na nenávisť voči konkrétnej kolektívnej entite,“ objasňuje Elnakouri.
Či je takáto kolektívna nenávisť z dlhodobého hľadiska prospešná, nie je jasné. Dočasne síce môže ľuďom, ktorí majú ťažký život, pomôcť nájsť zmysel života. Ale ak tento stav trvá príliš dlho, po určitom čase však môžu tejto nenávisti úplne podľahnúť.
Nenávisť nie je východisko
Na druhej strane, špekuluje Elnakouri, ľudia možno potrebujú pestovať viac kolektívnej nenávisti voči javom ako sú klimatické zmeny, rasizmus a iné závažné spoločenské problémy.
„Je ťažké vybudovať si živé vzťahy, napĺňajúcu kariéru a zdravé prostredie. Čo je pravdepodobne jednoduchšie, je identifikovať niečo, čo hlboko neznášate,“ vysvetľuje.
Pre každého, kto má problém nájsť zmysel svojho života a nechce použiť nenávisť ako východisko, má Elankouri nasledujúce rady:
- zapojte sa do života naplno,
- buďte aktívni,
- vytvárajte sociálne kontakty,
- stanovte si ciele, pokojne aj malé.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorom je prispievateľ Mark Travers.
